Ťumeň

Ťumeň
Mesto
Historické centrum mesta, domy kupcov.
Vlajka Erb
Štát	Rusko
Fed. štát	Ťumenská oblasť
Región	Ťumenský rajón
Súradnice	57°09′00″S 65°32′00″V
Rozloha	235 km² (23 500 ha)
Obyvateľstvo	609 100 (2009)
Hustota	2 591,91 obyv./km²
Vznik	1586
Primátor	Jevgenii Kujvašev
Telefónna prevoľba	72
Poloha mesta v rámci Ruska
Wikimedia Commons: Category:Tyumen
Webová stránka: http://www.tyumen-city.ru/
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Ťumeň je mesto v Rusku, administratívne centrum Ťumenskej oblasti. Leží v Západnej Sibíri na rieke Tura, prítoku Tobola.

Pôvod názvu

Spoľahlivých poznatkov o názve mesta niet. Tatárske legendy ho spájajú so slovom „tumen“, čo značí „desať tisíc“. Existuje názor, že ruské mesto prebralo názov starého Čingi-Tury, ktorý pochádza z ugorského "čengen" a znamená „mesto na ceste“. V minulosti považovali za možné tiež, že názov mesta sa skladá z dvoch ťurkských slov „tju“ (príslušnosť) a „mjana“ (majetok) - môj majetok. Existujú ale aj iné názory.

Dejiny mesta

Ťumeň bola prvým ruským mestom na Sibíri -- bola založená roku 1586 na križovatke starých obchodných ciest, spájajúcich Európu s Áziou. Dejiny založenia mesta sa strácajú v dávnej minulosti. Územie Tobolu a Tury bolo osídlené už pre asi 5 tisíc rokmi kmeňmi Ugrov - dávnych predkov Chantyjov a Mansijov. V 1. storočí na tieto miesta prenikajú Turkojazyčné kmene, ktoré vytlačili Ugrov na sever, a v 14. storočí tu vytvorili chanát Zlatej hordy. Centrom chanátu sa stala tatárska osada Čimgi-Tura (Čingi Tura). Koncom 14. storočia, po rozpade Zlatej hordy vzniká noveý veľký chanát - Sibírsky (podľa pomenovania miestnych obyvateľov - Sypyrov). Centrum chanátu sa presťahovalo z Čimgi-Tury k ústiu Tobola.

V roku 1563 sa zmocnil vlády v Sibírskom chanáte chán Kučum, ktorý často podnikal lúpežnícke výpravy na ruské územia v okolí Uralu. V roku 1582 Kučumove vojsko bolo porazené oddielom kozákov na čele s atamanom Jermakom. V nádeji, že sa vymania spod Kučumovej moci, ktorý sa pokúšal obnoviť svoju moc v chanáte, mnohí tatárski, chantijskí a mansijskí cháni a kniežatá odrazu prijali ruské poddanstvo. V roku 1585 v jednej z bitiek na rieke Irtyš Jermak padol. Na zabezpečenie ruských východných hraníc bol v roku 1586 vyslané na Sibír nové oddiely.

Na mieste neďaleko polorozborenej Čimgy-Tury, na vysokom brehu Tury, ohraničenom hlbokými úžľabinami. Najskôr urobili ohradu zo zahrotených kôlov, potom vykopali z južnej strany priekopu, nasypali hlinený val a nakoniec postavil obytné domy, kostol, obilnice. Tak začínala Ťumeň - prvé ruské mesto na Sibíri. Na Ťumeni ležala ťarcha ochrany ruských a tatárskych sídel pred nájazdmi stepných kočovníkov. Časom sa Ťumeň stala dôležitým bodom na obchodnej ceste do strednej Ázie, Perzie, Číny, centrom kožiarskeho priemyslu, remeselníckej výroby a poľnohospodárstva. V roku 1836 tu bol spustený na vodu prvý parník na Sibíri. V roku 1885 sa začala prevádzka na železnici Jekaterinburg - Ťumeň a v roku 1912 - na železnici Ťumeň - Omsk. Ku koncu 19. storočia je už v meste rozvinutá stavba plavidiel, drevospracujúci, rybný a garbiarsky priemysel, výroba kobercov, povoznícka doprava. Počet obyvateľov Ťumene dosiahol 30 tisíc a predstihol počet obyvateľstva guberniálneho mesta Toboľska.

Udalosti roku 1917 a občianska vojna poznačili dejiny mesta. 5 januára roku 1918 bola ustanovená sovietska moc. V roku 1918 bola vytvorená a v roku 1923 zrušená Ťumenská gubernia. Na jej územiach boli vytvorené tri okresy (okrugy): Ťumenský, Išimský a Toboľský ako súčasť Uralskej oblasti. V roku 1934 sa Ťumeň stala centrom rozsiahlej Obsko-Irtyšskej oblasti, a v roku 1935 - opäť centrom Omskej oblasti.

V roku 1930 bola v Ťumeni zriadená prvá vysoká škola - Agropedagogický inštitút, objaviť sa prvé úžitkové automobily, v roku 1934 začalo fungovať kino ,,Tempo,, .V roku 1936 bola vybudovaná prvá desaťročná škola. Pred vojnu v roku 1940 Ťumeň vyrába vlečné parníky, vlečné člny, sústruhy, nábytok, rezivo, kožušinové výrobky, obuv a veľa iných výrobkov.

Druhá svetová vojna si vyžiadala prebudovanie všetkých podnikov. V tuhej zime, v roku 1941 tu bolo rozmiestnených 22 evakuovaných závodov. Na jar nasledujúceho roku už všetky zahájili výrobu. Mesto dodávalo front obrnené člny, mínomety, motocykle, elektrické zariadenia pre tanky, náradie, míny, kožuchy, kapce a potraviny. 20 000 Ťumencov bojovalo na fronte. 14. augusta v roku 1944 sa Ťumeň stala centrom rozsiahlej Ťumenskej oblasti. V povojnových rokoch boli podniky prebudované na mierovú výrobu a boli vybudované nové. V roku 1957 v meste začalo skúšobné vysielania televízie. V roku 1960 spustený prvý agregát teplárne, ktorý spracovával miestnu rašelinu.

Objavenie nálezísk ropy a plynu na území oblasti rozšírilo možnosti rozvoja Ťumene. V 70-tych rokoch uprostred tajgy, močarísk a tundry sa začalo s ich využívaním. V roku 1966 začala výstavba železnice Ťumeň-Toboľsk Surgut-Nižnevartovsk. V roku 1967 bol založený ťumenský odbor civilného letectva. Mnohé podniky sa preorientovali na naftoplynový systém. Ťumeň sa stala východiskovým a prekládkovým bodom pre dovoz nákladov na sever. V roku 1970 bola zahájená trolejbusová doprava, v roku 1973 zriadená univerzita. V roku 1996 boli vytýčené nové hranice Ťumene a po prvý krát prijatý štatút mesta.

Veda a kultúra

Nafta a plyn Ťumenskej oblasti napomáhajú v meste prudkému rastu vedeckých organizácií. Ešte na začiatku 90. rokov 20. storočia počet pracovníkov vedeckých pracovísk a vysokých škôl v Ťumeni tvorí 11,5 tisíca ľudí a pomocný obslužný personál - takmer 18 tisíc, t. j. 10 % práceschopného obyvateľstva mesta.

V oblastnom centre je viac ako 50 vedecko-výskumných a projektových inštitúcií, vrátane odbočiek akadémie vied, 10 vyšších výcvikových škôl, 11 stredných špecializovaných škôl, 15 profesionálno-technických učilíšť, 101 denných štátnych všeobecnovzdelávacích škôl, 146 predškolských zariadení. Viac ako 40 tisíc ťumenských študentov sa učí 120 odborom na 54 fakultách. Učiteľský zbor tvorí 1,5 tisíc učiteľov z nich je takmer 20 % doktorov a kandidátov vied, profesorov a docentov.

V 19 nemocničných zariadeniach (vrátane oblastných a rezortných) je 4,4 tisíc nemocničný lôžok. Podľa počtu nemocničných lôžok na 10000 obyvateľov však oblastné ústredie obsadzuje iba 19. miesto medzi miestami Ťumenskej oblasti, ale podľa zabezpečenia poliklinikami – 9.

Mesto aktívne formuje výhodnú klímu pre rast podnikania a styk so zahraničnými podnikateľmi. Tomuto všetkému napomáha výhodná geografická poloha Ťumene, dopravná dostupnosť po zemi, vode a vzduchu, rýchlo sa rozvíjajúci systém telekomunikácií, slušný hotelový a bezpečnostný servis a rast bankovej sféry.

Ťumenci sú pyšní na svoje divadlo drámy a komédie s jeho bohatými dejinami a tradíciami, ďeťom sa páčia predstavenia bábkového divadla a divadlo «Angažement». Ťumenská filharmónia po výsledkoch v roku 1999 získala uznanie, ako jedna z najlepších v Rusku. Veľký vplyv na rast kultúry a umenia majú paláce a domy kultúry, záujmové kluby, hudobné a umelecké školy, škola zručnosti, rast muzeálnych komplexov, veľtržné haly, knižnice. Hostí mestá vždy láka architektúra chrámových stavieb.

Knižný fond 53 verejných knižníc tvorí takmer 40 tisíc exemplárov. V Ťumeni sú 4 paláce a domy kultúry, 10 klubov, 3 divadlá, filharmónia a koncertno-tanečná sála. V meste je 10 štadiónov. V 15 telovýchovných a športový komplexoch mesta sa v športovej sekcii zúčastňuje činnosti viac, ako 35 tisíc detí.

Podnebie

Kontinentálne podnebie je charakteristické veľkými výkyvmi teploty. Priemerná teplota v januári je -17 °C (minimálna -49 °C). Priemerná teplota v júli je +18 °C, maximálna stúpa do výšky 38 °C.

Rodáci

• Anastasia Kuzminová - slovenská biatlonistka

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ťumeň