Etiópia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: rue:Етіопія
Amirobot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: ckb:ئەتیۆپیا
Riadok 124: Riadok 124:
[[ca:Etiòpia]]
[[ca:Etiòpia]]
[[ceb:Etiopia]]
[[ceb:Etiopia]]
[[ckb:ئەتیۆپیا]]
[[crh:Abeşistan]]
[[crh:Abeşistan]]
[[cs:Etiopie]]
[[cs:Etiopie]]

Verzia z 13:16, 14. marec 2011

Etiópska federatívna demokratická republika
Vlajka Etiópie Štátny znak Etiópie
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Wodefit Gesgeshi, Widd Innat Itjopja
(Pochoduj vpred, drahá matka Etiópia)
Miestny názov  
 • dlhý የኢትዮጵያ ፌዴራላዊ ዲሞክራሲያዊ ሪፐብሊክ (Itjopja Federalawi Demokrasijawi Ripeblik)
 • krátky የኢትዮጵያ (Itjopja)
Hlavné mesto Addis Abeba
9°01′ s.š. 38°44′ v.d.
Najväčšie mesto Addis Abeba
Úradné jazyky amharčina


Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády
federatívna republika
Wolde Giorgis Girma
Zenawi Meles
Vznik starovek
Susedia Sudán, Keňa, Somálsko, Džibutsko, Eritrea
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 104 300 km² (26.)  
7 444 km² (0,7 % %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2009)
 • sčítanie (2007)

 • hustota (júl 2009)
 
83 099 000 (14.)
73 918 505

75/km² (100.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2009
150 100 mil. $ (56.)
1805 $ (145.)
Index ľudského rozvoja (2008) 0,503 (144.) – Stredny
Mena etiópsky birr (ETB)
Časové pásmo
 • Letný čas
EAT (UTC+3)
bez zmeny (UTC+3)
Medzinárodný kód ETH / ET
Medzinárodná poznávacia značka ETH
Internetová doména .et
Smerové telefónne číslo +251

Súradnice: 9°S 40°V / 9°S 40°V / 9; 40

Etiópia, dlhý tvar Etiópska federatívna demokratická republika (historický názov Abesínia alebo Abesínsko [po česky Habeš]), je štát v Afrike. Hlavné mesto je Addis Abeba.

Úvod

Etiópia je nezávislým federatívnym štátom vo východnej Afrike. Ide o krajinu s bohatou históriou a viac ako dvojtisícročnou tradíciou nezávislosti. Ako jediný africký štát odolala pokusom európskych kolonialistov o jej ovládnutie (s výnimkou krátkeho obdobia talianskej okupácie v rokoch 1936-1941 a neskoršej komunistickej sovietskej okupácie prostredníctvom malej junty). V Etiópii nájdeme jedinečnú kresťanskú civilizáciu (kresťanstvo tu bolo prijaté za štátne náboženstvo už v roku 330 ), ktorá historické jadro Etiópie (v severozápadnej a strednej časti krajiny) spolu s časťou susednej Eritrey odlišuje ako od arabského moslimského severu Afriky, tak od zvyšku subsaharskej časti tohto kontinentu. Väčšinu kresťanov tu totiž tvoria príslušníci Etiópskej ortodoxnej cirkvi (v susednej Eritrei členovia jej „dcérskej“ Eritrejskej ortodoxnej cirkvi), pričom táto etiópska (resp. etiópsko-eritrejská) forma kresťanstva počas svojho takmer 1700-ročného vývoja, keď sa mnoho stáročí nachádzala v izolácii od väčšiny kresťanského sveta, získala mnohé osobité črty. Etiópia je však celkovo mozaikou veľkého množstva národov, jazykov, kultúr i náboženstiev, s nádhernou prírodou a turisticky atraktívnymi historickými pamiatkami.

Základné geografické údaje

Členské štáty federácie: Tigraj, Amharsko, Afarsko, Oromia, Somalia, Benishangul-Gumuz, Štát južných národov, národností a ľudu, Gambella, Harerský štát
Samosprávne mestá: Addis Abeba, Dire Dawa.

Obyvateľstvo

  • Národnosti: cca 40 % Oromovia, 30 % Amharci, 10% Tigrajci, ďalej Sidamovia, Afari, Somálci, Guragovia a ďalší (údaje z rôznych zdrojov sa líšia).
  • Náboženstvá (údaje z rôznych zdrojov sa líšia): Etiópska ortodoxná cirkev - 52 %, sunnitský islam - 31 %, tradičné africké náboženstva - 11 %, ďalej Etiópskokatolícka cirkev, Rímskokatolícka cirkev, protestanti, Židia a i.

História

Obdobie komunistického teroru

Keď roku 1974 zaniklo cisárstvo dovtedy reprezentované 82-ročným Negušom H. Selassie I., tak sa zdalo byť jasné, ako a kam bude smerovať cesta tejto starobylej krajiny. Režim oslabený neistotou, pokiaľ išlo o nasledovníka trónu a tiež naftovým šokom, vyčerpanými vojakmi v pohraničných oblastiach, nedostatkom potravín a kritikou elít žijúcich v mestách sa rýchlo zrútil. Svoju účasť na moci si chcel uplatniť každý. No tento boj a dosť jednoznačne vyhrala armáda. Táto ako veľmi dobre organizovaná a vyzbrojená časť populácie mala najväčšie možnosti na nápravu starých poriadkov a zavedenie vlády zákonov. A tak sa aj stalo. Generál A. Andoma sa postavil do čela armády a spravil v krajine a najmä hlavnom meste poriadok. Po prevzatí vlády utvorili tzv. Derg – vládu 108 ľudí – akýsi dočasný vojenský správny výbor. V tomto výbore bolo zastúpených niekoľko ideologických táborov, ale všetkých (alebo skoro všetkých) spájalo „Etiópia nadovšetko“. No táto vláda koalície a rôznorodosti netrvala veľmi dlho. Už o mesiac Mengistu H. Mariam sa ako člen Dergu postaral o inak zmýšľajúcich kolegov zo správneho výboru Dergu – dal ich zavraždiť aj s generálom Andonom. Ale samotný Derg nezrušil, len si ho pretvoril podľa svojho obrazu a ako taký sa Derg spájal len s menom Mariama. Tento sa 21. 12. 1974 postavil na čelo krajiny a otvorene nasmeroval krajinu do rúk socializmu. Prezident Mariama sám seba označoval ako pária, černocha a človeka z ľudu a nie z predtým vládnuceho kmeňa Amharov. Títo tvorili jadro cisárskeho režimu za vlády Selassieho I., no napriek tomu sa dozvedáme, že napojenie na tento režim mal. Bolo to cez jeho matku, ktorá bola aristokratka a tiež členka kmeňa Amharov. Dokonca aj jeho kariéra je spojená s touto skutočnosťou. Jeho strýko z matkinej strany bol ministrom za Selassieho vlády a ako taký pomohol Mariemu získať nižšie vojenské vzdelanie. No ako ambiciózny a šikovný vojak a veliteľ mechanizovanej brigády sa dostal na výcvik aj do zahraničia. Bol na ročnej stáži v Texase v USA. Bez nejakých teoretických znalostí, no s obrovskou túžbou po moci sa za tri roky zbavil všetkých, ktorí by ho mohli ohroziť a tak sa stal neobmedzeným vodcom Dergu (podľa legendy osud odporcov spečatil Mariama počas zasadania Dergu guľometnou paľbou). I keď mal nemilosrdný spôsob riadenia štátu, zahraničie – ZSSR ho v roku 1976 prijalo ako socialistického vodcu. Toto spečatilo zastavenie pomoci zo strany USA. Ale pre Mariama nejaká veľká chyba nenastala, lebo už o rok neskôr si do Etiópie pozval špecialistov zo ZSSR a Kuby. Títo so sebou nepriviezli len personálne zabezpečenie, ale najmä potrebnú technickú a vojenskú pomoc. Toto pre neho bolo nevyhnutné, lebo sa začala vyostrovať vojnová situácia so Somálskom. Derg nastolil cestu socializmu aj cez znárodňovanie podnikov. Začal bankami a skončil nariadením, že nikto nemôže vlastniť viac ako jednu nehnuteľnosť. No nielen toto vlastníctvo zrušil. Postaral sa aj o zrušenie pozemkového vlastníctva. Počas týchto kvalitatívnych premien sa snažila Moskva na Derg pôsobiť aj v oblasti vytvorenia štátostrany. I napriek nátlaku z Moskvy Derg sa pretvoril na Stranu pracujúcich Etiópie PTE až v roku 1979. týmto krokom sa priblížila ešte viac do náručia socializmu. Ale konečný krok prestupu bol v nedohľadne. Bolo to spôsobené najmä veľkou etnickou rôznorodosťou obyvateľstva a tiež silnou naviazanosťou na hospodársku a potravinovú pomoc zo Západu. Inak nijaké výrazné zmeny v štruktúre nenastali. Derg len zmenil meno na PTE a zmeny ideológie či personálna zmena takmer nenastala. Opozícia v pravom slova zmysle proti PTE ani neexistovala. Ale v rámci krajiny sa vytvorili dva samostatné celky – PRPE a MEISON. Obidve mali za členov vo väčšine navrátilých študentov zo zahraničia, ktorí tam nasiakli vôňou radikalizmu. A tak sa obidve tieto spoločenstvá orientovali na Moskvu a na marxisticko-leninistickú ideológiu. V očiach verejnosti sa súperenie medzi týmito skupinami chápalo ako kmeňové súperenie, lebo každá zo skupín pochádzala alebo bola napojená na iný súperiaci kmeň. Obe si boli ideologicky blízke a žiadna z nich priamo nevystupovala proti režimu. Mariama ich najskôr nechával osamote a ich neustálymi stretmi ospravedlňoval svoje politické, hospodárske a potravinové neúspechy. No i tak v dvoch samostatných etapách sa i tejto opozície zbavil a všetkých členov nechal pozabíjať alebo umučiť. Samotné obete tohto režimu sa ako u predchádzajúcich dajú len ťažko spočítať. Spomínaných je 10 000 politických vrážd len na území hlavného mesta. Pri tejto predstave si môžeme urobiť vlastný obraz, ako to mohlo vyzerať pri celej krajine, ktorá mala okolo 40 miliónov obyvateľov. I tu bola kontrolou pomoci a presídľovaním obyvateľstva potravinová zbraň. Mala viesť k uskutočňovaniu viacerých cieľov, medzi ktorými bolo na poprednom mieste potlačenie disidentských hnutí a vedecké rozvrhnutie územia štátostranou. Násilné presídľovania boli uľahčované oznámeniami o tom, že v danej oblasti budú vydávané potraviny – demografická reorganizácia priestoru. Akoby určitá dobrovoľnosť zotierala pozadie masových deportácií. Boli to len potrebné obete pri prechode od feudalizmu k socializmu a tieto obete stoja za dobro veci a za zlepšenie spoločnosti.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Etiópia
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Etiópia

Literatúra

  • Lubor Mojdl: Etiopie. Libri, Praha, 2005

Šablóna:Link FA ak:Ethiopia