Gao Xingjian: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.5.2) (robot Pridal: io:Gao Xingjian
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 12: Riadok 12:
'''Sing-ťien Kao''' ({{cmn|高行健}} {{pchin-jin|Gao Xingjian}}, * [[4. január]] [[1940]], [[Kan-čou]]) je [[Čína|čínsky]] v [[emigrácia|emigrácii]] žijúci spisovateľ [[román]]ov, [[dramatik]] a [[literárna kritika|literárny kritik]], nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] v roku [[2000]]. [[prekladateľ|Prekladá]] predovšetkým [[Samuel Beckett|Becketta]] a [[Eugène Ionesco|Ionesca]].
'''Sing-ťien Kao''' ({{cmn|高行健}} {{pchin-jin|Gao Xingjian}}, * [[4. január]] [[1940]], [[Kan-čou]]) je [[Čína|čínsky]] v [[emigrácia|emigrácii]] žijúci spisovateľ [[román]]ov, [[dramatik]] a [[literárna kritika|literárny kritik]], nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] v roku [[2000]]. [[prekladateľ|Prekladá]] predovšetkým [[Samuel Beckett|Becketta]] a [[Eugène Ionesco|Ionesca]].


== Životopis ==
== Život ==
Narodil sa v [[Kan-čou]] v provincii [[Ťiang-si]], od roku [[1998]] je [[Francúzsko|francúzskym]] občanom. V roku [[1992]] získal od francúzskej vlády Rád umenia a literatúry.
Narodil sa v [[Kan-čou]] v provincii [[Ťiang-si]], od roku [[1998]] je [[Francúzsko|francúzskym]] občanom. V roku [[1992]] získal od francúzskej vlády Rád umenia a literatúry.


Kao Sing-ťien je známy ako priekopník [[absurdná dráma|absurdnej drámy]] v Číne, predovšetkým pre svoje hry ''Poplašný signál'' (绝对信号, [[1982]]) a ''Zastávka autobusu'' (车站, [[1983]]). Bol ovlyvnený európskym modelom [[divadlo|divadla]], čím si v Číne získal povesť [[avantgarda|avantgardného]] spisovateľa. Jeho ďalšie hry ''Divosi'' (野人, [[1985]]) a ''Druhý breh'' (彼岸, [[1986]]) boli už vládou otvorene kritizované.
Kao Sing-ťien je známy ako priekopník [[absurdná dráma|absurdnej drámy]] v Číne, predovšetkým pre svoje hry ''Poplašný signál'' (绝对信号, [[1982]]) a ''Zastávka autobusu'' (车站, [[1983]]). Bol ovplyvnený európskym modelom [[divadlo|divadla]], čím si v Číne získal povesť [[avantgarda|avantgardného]] spisovateľa. Jeho ďalšie hry ''Divosi'' (野人, [[1985]]) a ''Druhý breh'' (彼岸, [[1986]]) boli už vládou otvorene kritizované.


V roku [[1986]] mu bola chybne diagnostikována [[rakovina pľúc]] a zahájil svoju desaťmesačnú cestu pozdĺž rieky [[Jang-c'-ťiang]], ktorú popísal v knihe ''Hora duše'' (灵山, [[1989]]). Toto dielo, majúce z časti charakter [[román]]u, z části [[pamäti]], bolo prvý krát publikované v roku [[1989]] na [[Tchaj-wan]]e. Kombinuje literárne [[žánr]]e a rozprávačské techniky a je obzvlášť zmieňované Nobelovou komisiou ako "''jedna z tých jedinečných literárnych kreácií, ktoré sa zdajú byť nezrovnateľné s čímkoľvek, s výnimkou sebou samých''".
V roku [[1986]] mu bola chybne diagnostikována [[rakovina pľúc]] a zahájil svoju desaťmesačnú cestu pozdĺž rieky [[Jang-c'-ťiang]], ktorú popísal v knihe ''Hora duše'' (灵山, [[1989]]). Toto dielo, majúce z časti charakter [[román]]u, z časti [[pamäti]], bolo prvý krát publikované v roku [[1989]] na [[Tchaj-wan]]e. Kombinuje literárne žánre a rozprávačské techniky a je obzvlášť zmieňované Nobelovou komisiou ako ''jedna z tých jedinečných literárnych kreácií, ktoré sa zdajú byť neporovnateľné s čímkoľvek, s výnimkou sebou samých''“{{chýba citácia}}.


V roku [[1987]] sa Sing-ťien Kao presťahoval do [[Paríž]]a. Jeho hra ''Uprchlíci'' ([[1989]]), vzťahujúca sa k udalostiam [[Študentské protesty na námestí Nebeského pokoja|událostiam na námestí Nebeského pokoja]], bola v Číne zakázaná.
V roku [[1987]] sa Sing-ťien Kao presťahoval do [[Paríž]]a. Jeho hra ''Uprchlíci'' ([[1989]]), vzťahujúca sa k udalostiam [[Študentské protesty na námestí Nebeského pokoja|udalostiam na námestí Nebeského pokoja]], bola v Číne zakázaná.


Aj keď čínske [[média]] a vláda obyčajne prechádzajú dielo Sing-ťiena Kao mlčaním, štátom riadený list ''Yangcheng Evening News'' v roku [[2001]] jedno z jeho diel skritizoval. Čínsky kritik ho označil za "príšerného spisovateľa" a to, že získal Nobelovu cenu, označil za "absurdné".
Aj keď čínske [[média]] a vláda obyčajne prechádzajú dielo Sing-ťiena Kao mlčaním, štátom riadený list ''Yangcheng Evening News'' v roku [[2001]] jedno z jeho diel skritizoval. Čínsky kritik ho označil za „príšerného spisovateľa“ a to, že získal Nobelovu cenu, označil za „absurdné“{{chýba citácia}}.


{{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru}}

Verzia z 12:03, 31. marec 2011

Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Sing-ťien Kao
čínsky spisovateľ
čínsky spisovateľ
Narodenie4. január 1940
Kan-čou, Ťiang-si, Čína
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Gao Xingjian

Sing-ťien Kao (čín. 高行健 pchin-jin: Gao Xingjian, * 4. január 1940, Kan-čou) je čínsky v emigrácii žijúci spisovateľ románov, dramatik a literárny kritik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru v roku 2000. Prekladá predovšetkým Becketta a Ionesca.

Život

Narodil sa v Kan-čou v provincii Ťiang-si, od roku 1998 je francúzskym občanom. V roku 1992 získal od francúzskej vlády Rád umenia a literatúry.

Kao Sing-ťien je známy ako priekopník absurdnej drámy v Číne, predovšetkým pre svoje hry Poplašný signál (绝对信号, 1982) a Zastávka autobusu (车站, 1983). Bol ovplyvnený európskym modelom divadla, čím si v Číne získal povesť avantgardného spisovateľa. Jeho ďalšie hry Divosi (野人, 1985) a Druhý breh (彼岸, 1986) boli už vládou otvorene kritizované.

V roku 1986 mu bola chybne diagnostikována rakovina pľúc a zahájil svoju desaťmesačnú cestu pozdĺž rieky Jang-c'-ťiang, ktorú popísal v knihe Hora duše (灵山, 1989). Toto dielo, majúce z časti charakter románu, z časti pamäti, bolo prvý krát publikované v roku 1989 na Tchaj-wane. Kombinuje literárne žánre a rozprávačské techniky a je obzvlášť zmieňované Nobelovou komisiou ako „jedna z tých jedinečných literárnych kreácií, ktoré sa zdajú byť neporovnateľné s čímkoľvek, s výnimkou sebou samých[chýba zdroj].

V roku 1987 sa Sing-ťien Kao presťahoval do Paríža. Jeho hra Uprchlíci (1989), vzťahujúca sa k udalostiam udalostiam na námestí Nebeského pokoja, bola v Číne zakázaná.

Aj keď čínske média a vláda obyčajne prechádzajú dielo Sing-ťiena Kao mlčaním, štátom riadený list Yangcheng Evening News v roku 2001 jedno z jeho diel skritizoval. Čínsky kritik ho označil za „príšerného spisovateľa“ a to, že získal Nobelovu cenu, označil za „absurdné“[chýba zdroj].

Šablóna:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru