Džudo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d iné projekty
Rainbot (diskusia | príspevky)
d Robot automaticky nahradil text: (-t.j. +t. j.)
Riadok 7: Riadok 7:
:''"Džudo je prostriedkom čo najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily. Toto cvičenie znamená neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom sebaobranných techník. Prvotným predmetom džuda je teda sebazdokonaľovanie sa, učenie sa byť užitočným pre okolitý svet.“''
:''"Džudo je prostriedkom čo najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily. Toto cvičenie znamená neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom sebaobranných techník. Prvotným predmetom džuda je teda sebazdokonaľovanie sa, učenie sa byť užitočným pre okolitý svet.“''


Džudo je typickým športovým zápasom, v ktorom pri vlastnom výkone - stretnutí ide o prekonanie súpera fyzickou, technickou a taktickou prevahou. Pri riešení úlohy vlastného výkonu sa v džude uplatňuje veľké množstvo pohybových zručností prevažne veľmi zložitej štruktúry. Kontakt medzi oboma súpermi nastáva prostredníctvom úchopu za športový úbor - [[kimono]]. Pravidlá dovoľujú obmeňovať úchop a využívať prakticky všetky časti tela v kontakte so súperom v priebehu boja. Vlastný zápas prebieha na rovnom, pevnom, dostatočne pružnom zápasisku, ktoré umožňuje rýchle pohyby a pritom poskytuje dostatočnú ochranu pri pádoch.Charakter hlavných vonkajších faktorov, t.j. športového úboru, zápasiska a pravidiel, predurčuje veľkú premenlivosť pohybového obsahu džuda.
Džudo je typickým športovým zápasom, v ktorom pri vlastnom výkone - stretnutí ide o prekonanie súpera fyzickou, technickou a taktickou prevahou. Pri riešení úlohy vlastného výkonu sa v džude uplatňuje veľké množstvo pohybových zručností prevažne veľmi zložitej štruktúry. Kontakt medzi oboma súpermi nastáva prostredníctvom úchopu za športový úbor - [[kimono]]. Pravidlá dovoľujú obmeňovať úchop a využívať prakticky všetky časti tela v kontakte so súperom v priebehu boja. Vlastný zápas prebieha na rovnom, pevnom, dostatočne pružnom zápasisku, ktoré umožňuje rýchle pohyby a pritom poskytuje dostatočnú ochranu pri pádoch.Charakter hlavných vonkajších faktorov, t. j. športového úboru, zápasiska a pravidiel, predurčuje veľkú premenlivosť pohybového obsahu džuda.
Náplň techniky džuda tvoria predovšetkým chvaty, ktoré majú pomerne stabilnú štruktúru, vďaka tradičnému rozdeleniu a metodike nácviku, ktoré sa od vzniku džuda v podstate zachovali dodnes.
Náplň techniky džuda tvoria predovšetkým chvaty, ktoré majú pomerne stabilnú štruktúru, vďaka tradičnému rozdeleniu a metodike nácviku, ktoré sa od vzniku džuda v podstate zachovali dodnes.



Verzia z 11:39, 3. apríl 2011

Džudo

Džudo (jap. 柔道 – džúdó) je bojové umenie, spôsob sebaobrany ale najmä olympijský šport, ktorý všestranne rozvíja telesnú zdatnosť ako aj psychickú odolnosť cvičenca.

Filozofia džuda kladie veľký dôraz na techniku a psychické schopnosti, prostredníctvom ktorých dokáže džudista v prípade potreby eliminovať aj podstatne silnejšieho protivníka. Nezanedbateľnou súčasťou cvičenia džudo je aj jeho etika, ktorá prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti cvičiaceho. Hoci je pôvod džuda (v preklade "jemná cesta") v ďalekom Japonsku, za posledné polstoročie získal však tento šport vďaka príťažlivosti svojich tréningových metód takmer masové rozšírenie (6 miliónov registrovaných cvičencov) vo všetkých krajinách sveta. Samotný zakladateľ džuda, Jigoro Kano, charakterizoval džudo nasledovne:

"Džudo je prostriedkom čo najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily. Toto cvičenie znamená neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom sebaobranných techník. Prvotným predmetom džuda je teda sebazdokonaľovanie sa, učenie sa byť užitočným pre okolitý svet.“

Džudo je typickým športovým zápasom, v ktorom pri vlastnom výkone - stretnutí ide o prekonanie súpera fyzickou, technickou a taktickou prevahou. Pri riešení úlohy vlastného výkonu sa v džude uplatňuje veľké množstvo pohybových zručností prevažne veľmi zložitej štruktúry. Kontakt medzi oboma súpermi nastáva prostredníctvom úchopu za športový úbor - kimono. Pravidlá dovoľujú obmeňovať úchop a využívať prakticky všetky časti tela v kontakte so súperom v priebehu boja. Vlastný zápas prebieha na rovnom, pevnom, dostatočne pružnom zápasisku, ktoré umožňuje rýchle pohyby a pritom poskytuje dostatočnú ochranu pri pádoch.Charakter hlavných vonkajších faktorov, t. j. športového úboru, zápasiska a pravidiel, predurčuje veľkú premenlivosť pohybového obsahu džuda. Náplň techniky džuda tvoria predovšetkým chvaty, ktoré majú pomerne stabilnú štruktúru, vďaka tradičnému rozdeleniu a metodike nácviku, ktoré sa od vzniku džuda v podstate zachovali dodnes.

Chvatom z postoja hádže džudista súpera priamo na chrbát v ktoromkoľvek smere, rýchlo a dostatočne silno. V boji na zemi sú tri typické spôsoby chvatov - držanie, škrtenie a páčenie v lakťovom kĺbe.

Okrem chvatov tvoria náplň techniky džuda ďalšie typické prvky. Sú to rôzne spôsoby úchopov, postojov, pohybu po zápasisku, ďalej úhyby, úniky, blokovanie, protichvaty a tiež pády, ktoré majú ochrannú funkciu.

V podmienkach stretnutia sa chvaty a ďalšie prvky techniky obmieňajú, kombinujú v boji v postoji i v boji na zemi. Prechody z boja v postoji do boja na zemi sú plynulé a prirodzené.

Značná premenlivosť technického obsahu džuda, mimoriadny rozsah technických prostriedkov na prekonanie súpera umožňuje tiež veľkú rozmanitosť a premenlivosť taktických prvkov boja a taktických situácií. Toto všetko kladie vysoké požiadavky na komplexný rozvoj pohybových schopností ako sú sila, rýchlosť, obratnosť a kĺbová ohybnosť.

Technické stupne

Spolu s novým štýlom zaviedol Kanó i systém technických stupňov, ktorý pozdejšie využili i ďalšie školy. Technické stupne sa delia na žiacke kyu (級) a majstrovské dany (段). Stupne sa odlišujú farbou opasku (obi). Kodokan rozlišuje päť žiackych stupňov (5.-1. kyu), a desať mastrovských stupňov (1.-10. dan).

V Európe sa v športovom džude používá viac žiackych stupňov (7.-1. kyu), ktoré sú viac farebne rozlíšené.

Farebné rozlíšenie technických stupňov
stupeň názov opasok farba  
6. kyu roku-kjú biely
5. kyu go-kjú žltý
4. kyu ši-kjú oranžový
3. kyu san-kjú zelený
2. kyu ni-kjú modrý
1. kyu iči-kjú hnedý
1. dan šo-dan čierny
2. dan ni-dan čierny
3. dan san-dan čierny
4. dan jon-dan čierny
5. dan go-dan čierny
6. dan roku-dan čierny alebo červenobiely
7. dan šiči-dan čierny alebo červenobiely
8. dan hači-dan čierný alebo červenobiely
9. dan ku-dan čierný alebo červený
10. dan džú-dan čierný alebo červený

Systematika chvatov

Džudo je tvorené veľkým množstvom techník, ktoré sú rozdelené do skupín a podskupín. Najrozšírenejšou systematikou je rozdelenie podľa Kodokanu. Sú to nage waza techniky hodov kam zaraďujeme te wazu techniky rúk, koshi wazu techniky bokov, ashi wazu techniky nôh, ma sutemi wazu techniky strhov priamo, joko sutemi wazu techniky strhov bokom a katame waza techniky zneškodnení na zemi kde začlenujeme osaekomi wazu techniky znehybnenia, kansetsu wazu techniky páčenia, shime wazu techniky škrtení.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Džudo

Externé odkazy

Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA