Hodvábnictvo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Karolko (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 2: Riadok 2:


== História ==
== História ==
Prvá zmienka o objave [[hodváb]]u (silk) a [[Priadka morušová|priadky morušovej]] ([[Bombyx mori]]) pochádza z [[Čína|Číny]]. Objavenie hodvábnictva sa pripisuje konkubíne cisára [[Chuang-ti]], ktorý žil asi 3000 rokov pred Kristom.
Prvá zmienka o objave [[hodváb]]u (silk) a [[Priadka morušová|priadky morušovej]] (''[[Bombyx mori]]'') pochádza z [[Čína|Číny]]. Objavenie hodvábnictva sa pripisuje konkubíne cisára [[Chuang-ti]], ktorý žil asi 3000 rokov pred Kristom.


Tajomstvo výroby [[hodváb]]u si čínsky výrobcovia veľmi starostlivo strážili pred svetom viac ako 2000 rokov. Tým sa stala výroba hodvábu najstráženejším tajomstvom na svete. Podľa jednej legendy sa hovorí o mníchovi, ktorý pracoval pre cisára [[Justinián]]a, ktorému sa ako prvému podarilo prepašovať vajíčka priadky morušovej z [[Čína|Číny]] v dutých [[bambus]]ových paliciach.
Tajomstvo výroby [[hodváb]]u si čínsky výrobcovia veľmi starostlivo strážili pred svetom viac ako 2000 rokov. Tým sa stala výroba hodvábu najstráženejším tajomstvom na svete. Podľa jednej legendy sa hovorí o mníchovi, ktorý pracoval pre cisára [[Justinián]]a, ktorému sa ako prvému podarilo prepašovať vajíčka priadky morušovej z [[Čína|Číny]] v dutých [[bambus]]ových paliciach.


Hodvábne vlákno vytvára [[priadka morušová]] (latinsky: Bombyx mori - „Hodvábny motýľ“). Dospelý hodvábnik žije asi iba tri dni, počas ktorých znesie okolo 300 vajíčok. Priadka morušová sa živý listami morušovníka. Keď dosiahne asi 30-násobok pôvodnej dĺžky zakuklí sa. Húsenica sa do hodvábneho vlákna, ktoré sama vytvorí, zamotáva a vytvorí [[kokón]] ([[zámotok]] = kokón). Jeden kokón môže obsahovať 730 až 915 metrov dlhé vlákno.
Hodvábne vlákno vytvára [[priadka morušová]] (latinsky: ''Bombyx mori'' - „Hodvábny motýľ“). Dospelý hodvábnik žije asi iba tri dni, počas ktorých znesie okolo 300 vajíčok. Priadka morušová sa živý listami morušovníka. Keď dosiahne asi 30-násobok pôvodnej dĺžky zakuklí sa. Húsenica sa do hodvábneho vlákna, ktoré sama vytvorí, zamotáva a vytvorí [[kokón]] ([[zámotok]] = kokón). Jeden kokón môže obsahovať 730 až 915 metrov dlhé vlákno.


Vlákno hodvábu tvoria bielkoviny [[fibrín]] a [[sericín]], ktoré na vzduchu tuhnú a vytvárajú hodvábne vlákno, ktoré je extrémne pevné a môžu sa tkať na hodvábne látky. Hodvábne látky sú z ušľachtilého prírodného materiálu, ktorý má špecifickú štruktúru a mimoriadny lesk. Už od nepamäti bol veľmi cennou komoditou.
Vlákno hodvábu tvoria bielkoviny [[fibrín]] a [[sericín]], ktoré na vzduchu tuhnú a vytvárajú hodvábne vlákno, ktoré je extrémne pevné a môžu sa tkať na hodvábne látky. Hodvábne látky sú z ušľachtilého prírodného materiálu, ktorý má špecifickú štruktúru a mimoriadny lesk. Už od nepamäti bol veľmi cennou komoditou.
Riadok 14: Riadok 14:
== Bibliografia ==
== Bibliografia ==
* Březina, F.: 1879, Praktické pojednání o hedvábnictví pro dům vůbec a učitele zvláště. Fr. A. Urbánek, Praha, 40 pp.
* Březina, F.: 1879, Praktické pojednání o hedvábnictví pro dům vůbec a učitele zvláště. Fr. A. Urbánek, Praha, 40 pp.
* Truhlář, F.: 1903, Chov bource morušového (Bombyx mori) (druhé vydanie). Antonín Renna, Praha, 14 pp.
* Truhlář, F.: 1903, Chov bource morušového (''Bombyx mori'') (druhé vydanie). Antonín Renna, Praha, 14 pp.
* Krejčík, J.: 1921, Hedvábnictví. Vydal Hedvábnický spolek Praha, Praha, Nakl. J. Šnajdr, Kladno, 20 pp.
* Krejčík, J.: 1921, Hedvábnictví. Vydal Hedvábnický spolek Praha, Praha, Nakl. J. Šnajdr, Kladno, 20 pp.
* Šmahel, B.: 1922, Chov hodvábnika. Poučenie o opatrovaní morušových stromov a o správnom dochovávaní hodvábnika. Bratislava - Expozitúra Ministerstva zemedelstva Českoslov. republiky pre Slovensko, 39 pp + 4 obr. príl., ed.: Knižnica slovenského roľníka; roč. 3., č. 2.
* Šmahel, B.: 1922, Chov hodvábnika. Poučenie o opatrovaní morušových stromov a o správnom dochovávaní hodvábnika. Bratislava - Expozitúra Ministerstva zemedelstva Českoslov. republiky pre Slovensko, 39 pp + 4 obr. príl., ed.: Knižnica slovenského roľníka; roč. 3., č. 2.

Verzia z 18:03, 14. apríl 2011

Hodvábnictvo je výroba hodvábu; zložka poľnohospodárskej výroby.

História

Prvá zmienka o objave hodvábu (silk) a priadky morušovej (Bombyx mori) pochádza z Číny. Objavenie hodvábnictva sa pripisuje konkubíne cisára Chuang-ti, ktorý žil asi 3000 rokov pred Kristom.

Tajomstvo výroby hodvábu si čínsky výrobcovia veľmi starostlivo strážili pred svetom viac ako 2000 rokov. Tým sa stala výroba hodvábu najstráženejším tajomstvom na svete. Podľa jednej legendy sa hovorí o mníchovi, ktorý pracoval pre cisára Justiniána, ktorému sa ako prvému podarilo prepašovať vajíčka priadky morušovej z Číny v dutých bambusových paliciach.

Hodvábne vlákno vytvára priadka morušová (latinsky: Bombyx mori - „Hodvábny motýľ“). Dospelý hodvábnik žije asi iba tri dni, počas ktorých znesie okolo 300 vajíčok. Priadka morušová sa živý listami morušovníka. Keď dosiahne asi 30-násobok pôvodnej dĺžky zakuklí sa. Húsenica sa do hodvábneho vlákna, ktoré sama vytvorí, zamotáva a vytvorí kokón (zámotok = kokón). Jeden kokón môže obsahovať 730 až 915 metrov dlhé vlákno.

Vlákno hodvábu tvoria bielkoviny fibrín a sericín, ktoré na vzduchu tuhnú a vytvárajú hodvábne vlákno, ktoré je extrémne pevné a môžu sa tkať na hodvábne látky. Hodvábne látky sú z ušľachtilého prírodného materiálu, ktorý má špecifickú štruktúru a mimoriadny lesk. Už od nepamäti bol veľmi cennou komoditou.

Priadka morušová sa u nás začala pestovať koncom 17. storočia. Najväčší rozmach hodvábníctva sa dosiahol za panovania Márie Terézie a hodvábnictvo bolo rozšírené okrem Abovsko-Turnianskej župy tiež v Nitrianskej a Bratislavskej. V Uhorsku malo hodvábníctvo staré tradície, lebo v Európe bolo Uhorsko tretím najväčším výrobcom hodvábnej suroviny a piatym vo svete. Rozvoj hodvábnictva vo svete sa viazal v minulosti s menami, ako napr.: Louis Pasteur.

Bibliografia

  • Březina, F.: 1879, Praktické pojednání o hedvábnictví pro dům vůbec a učitele zvláště. Fr. A. Urbánek, Praha, 40 pp.
  • Truhlář, F.: 1903, Chov bource morušového (Bombyx mori) (druhé vydanie). Antonín Renna, Praha, 14 pp.
  • Krejčík, J.: 1921, Hedvábnictví. Vydal Hedvábnický spolek Praha, Praha, Nakl. J. Šnajdr, Kladno, 20 pp.
  • Šmahel, B.: 1922, Chov hodvábnika. Poučenie o opatrovaní morušových stromov a o správnom dochovávaní hodvábnika. Bratislava - Expozitúra Ministerstva zemedelstva Českoslov. republiky pre Slovensko, 39 pp + 4 obr. príl., ed.: Knižnica slovenského roľníka; roč. 3., č. 2.
  • Šmahel, B.: 1923, Chov hodvábnika. Poučenie o opatrovaní morušových stromov, o správnom dochovávaní hodvábnika, história starého hodvábnika, výťah zo zákona a poznámky pre dochovávateľa. Bratislava, Zemedelská Rada pre Slovensko, 68 pp., edícia: Knižnica slovenského roľníka; sv. č.1, roč. IV.
  • Zahradník, J., 1925: Hedvábnictví v nejnovější době. Podrobný návod ku pěstování hedvábnictví v ČSR. Velkomeziříčsko, Velké Meziříčí, 63 pp.
  • Ondrák, F.: 1926, Hodvábnictvo. Prostonárodné pojednanie o dochove hodvábníkov a ošetrovaní moruší, Knihtlačiareň Sigmunda Wintera syn, Nové zámky, 55 pp + 32 obr.
  • Ondrák, F.: 1928, Hedvábnictví v praxi. Podrobný a praktický návod ke všem pracím, spojeným s pěstováním moruší a chovem bource morušového. Hedvábnický ústav v Hradci Králové, 168 pp. + 111 obr. v texte + farebná príloha.
  • Balara, J.: 1941, Hodvábnictvo. Bratislava, Viktor Sekey, 49 pp., ed.: Knižnica Hospodárskej čítanky; č. 1.
  • Weinzettel, B.: 1941, Z dějin hedvábnictví v Čechách. [1.vyd.]. Knihtiskárna Frant. Pácha, Praha, 67 pp. + obr.
  • Krejčík, J.: 1947, Československé hedvábnictví: zdroj národního důchodu. [1.vyd.]. Nakladatelství Praha: Nákladem ministerstva zemědělství republiky Československé, 65 pp.
  • Korbel, L.: 1953, Chov priadky morušovej (hodvábnika). Pioniersky sborník, Bratislava.
  • Rekoš, J.: 1963, Vybrané kapitoly zo včelárstva a hodvábnictva. Bratislava-Nitra: Slovenské vydavateľstvo pôdohospodárskej literatúry: VŠP, 189 + [1] s.; ed.: Dočasné vysokoškolské učebnice; zv. 22/1963.
  • Veselý, V.: 1993, Vyšla brožura o hedvábnictví. Včelařství, 127, č. 5, p. 114.
  • Veselý, V.: 1993, Včelařský výzkum a hedvábnictví . Včelařství, 127, č. 10, p. 195.
  • Dohnal, F. et Smejkal, M.: 1993, Pěstování moruší a chov bource morušového. Výzkumný ústav včelařský, 25 pp.
  • Veselý, V.: 1996, České hedvábnictví. Včelařství, 130, č. 12, p. 281.
  • Veselý, V. et Titěra, D.: 1996, Možnosti rozvoje hedvábnictví na půdě odňaté výrobě potravin. [výroční zpráva za rok 1996]. 5 pp. + [30] p. příl.
  • Veselý, V.: 1997, Možnosti rozvoje hedvábnictví na půdě odňaté výrobě potravin [Závěrečná zpráva]. 1997. 9 pp. + [60] p. příl.
  • Veselý, V.: 1998, K připravenosti našeho včelařství a hedvábnictví na vstup ČR do EU. Evropská integrace, roč. 2, č. 16, p. 1 – 11.

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.