Ester Šimerová-Martinčeková: Rozdiel medzi revíziami
pridany externy odkaz |
|||
Riadok 30: | Riadok 30: | ||
[http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1828] osobnosti.sk |
[http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=1828] osobnosti.sk |
||
== Externé odkazy == |
|||
* [http://www.webumenia.sk/web/guest/home/-/simpleSearch/au/Šimerová Diela autorky v zbierkach slovenských galérií] |
|||
{{Biografický výhonok}} |
{{Biografický výhonok}} |
Verzia z 10:56, 18. apríl 2011
Ester Šimerová-Martinčeková (* 23. január 1909, Bratislava – † 7. august 2005, Liptovský Mikuláš) bola svetoznáma a popredná slovenská maliarka, výtvarníčka a scénografka, predstaviteľka moderny. Často ju nazývali prvou dámou slovenského maliarstva.
Vzdelanie
Počas 1. svetovej vojny navštevovala evanjelickú školu, potom gymnázium. Už v posledných rokoch gymnaziálneho štúdia súkromne navštevovala maliarsku školu Gustáva Mallého. Po maturite odišla do Paríža, kde študovala maliarstvo na dvoch akadémiách, ale aj v súkromnej škole Alexandry Exter.
Životopis
Už v roku 1931 samostatne vystavovala v Prahe. Tam sa stala členkou výtvarného odboru Umeleckej besedy. V roku 1932 sa vydala za profesora Dr. Františka Šimera a spolu s ním žila v Bratislave. Po rozpade prvej Československej republiky odišla s manželom do Protektorátu Čechy a Morava a usadili sa v Plzni.
V období atentátu na Heydricha jej manžel, ako primár v nemocnici, ukrýval československých parašutistov z Anglicka. Po prezradení ho Gestapo zatklo, uväznilo a popravilo. V roku 1947 sa opäť vydala. Jej manželom sa stal právnik Martin Martinček, v tom čase prezidiálny šéf Úradu predsedníctva SNR, neskôr významný slovenský fotograf. V roku 1954 sa spolu presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde žila až do svojej smrti.
Po obnovení spoločnej republiky, v roku 1945, sa vrátila späť na Slovensko a tu ju zvolili za predsedníčku Bloku slovenských výtvarníkov. V roku 1966 jej udelili titul zaslúžilej umelkyne. Vystavovala vo viacerých galériách doma i v zahraničí a je držiteľkou mnohých ocenení a vyznamenaní. Popri maľbe sa venovala aj návrhom divadelných kostýmov pre Novú scénu v Bratislave.
Ester Šimerová-Martinčeková ako jediná zo slovenských umelcov sa inšpirovala priamo u parížskej školy a do Paríža sa často vracala.
Ocenenia
V roku 1991 Rad T. G. Masaryka IV. triedy (v Prahe)
V roku 1992 Cena Martina Benku
Od roku 1966 bola zaslúžilou umelkyňou
V roku 2001 v Paríži obdržala vyznamenanie Francúzskej republiky Rytier rádu kultúry a literatúry.
V roku 2002 jej prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Zdroje
Slovenské dotyky 8/2009, článok ku storočnici; autor: Jiřina Divácká
[1] dartesro.sk
[2] osobnosti.sk