Peter Jilemnický: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: ro:Peter Jilemnický |
→Tvorba: petr |
||
Riadok 14: | Riadok 14: | ||
Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ v [[Česko|Česku]] i na [[Slovensko|Slovensku]], ako redaktor Pravdy v Ostrave, v roku [[1945]] nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež, v roku [[1947]] bol vymenovaný za stáleho delegáta Slovenského výboru v [[Belehrad]]e a v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] veľvyslanectva v [[Moskva|Moskve]]. |
Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ v [[Česko|Česku]] i na [[Slovensko|Slovensku]], ako redaktor Pravdy v Ostrave, v roku [[1945]] nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež, v roku [[1947]] bol vymenovaný za stáleho delegáta Slovenského výboru v [[Belehrad]]e a v roku [[1948]] sa stal kultúrnym atašé [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] veľvyslanectva v [[Moskva|Moskve]]. |
||
== Tvorba == |
== Tvorba ==inak petr jilemnicky |
||
S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise ''Mladé proudy''. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky [[expresionizmus|expresionizmu]], neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. [[Kysuce]]). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval vo viacerých časopisoch (''Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, DAB'') |
S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise ''Mladé proudy''. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky [[expresionizmus|expresionizmu]], neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. [[Kysuce]]). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval vo viacerých časopisoch (''Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, DAB'') |
||
Verzia z 17:23, 5. máj 2011
Peter Jilemnický | |
slovenský spisovateľ | |
Narodenie | 18. marec 1901 Kyšperk (dnes Letohrad), Česko |
---|---|
Úmrtie | 19. máj 1949 Moskva, Rusko |
Odkazy | |
Commons | Peter Jilemnický |
Peter Jilemnický (pseudonymy Al Arm, Peter Malý, Peter Hron) (* 18. marec 1901, Kyšperk (Letohrad), Česko – † 19. máj 1949, Moskva, Rusko) bol slovenský spisovateľ, novinár a učiteľ.
Životopis
Narodil sa v rodine rušňovodiča a mal dvoch súrodencov, brata Jindřicha a sestru Máriu. Vzdelanie získal na meštianskej škole v Kyšperku a v Červenej Vode, potom pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škole v Chrudimi, no napokon maturoval na učiteľskom ústave v Leviciach, a dva roky študoval aj na Štátnom ústave žurnalistiky v Moskve. V roku 1937 strávil niekoľko mesiacov v obci Lednické Rovne, kde dokončil dielo Kompas v nás. Z tohto prostredia napísal aj novelu Sklári, v ktorej dokonale vystihol život sklárov a obdiv k ich ťažkej práci. Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ v Česku i na Slovensku, ako redaktor Pravdy v Ostrave, v roku 1945 nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež, v roku 1947 bol vymenovaný za stáleho delegáta Slovenského výboru v Belehrade a v roku 1948 sa stal kultúrnym atašé česko-slovenského veľvyslanectva v Moskve.
== Tvorba ==inak petr jilemnicky
S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise Mladé proudy. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky expresionizmu, neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. Kysuce). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval vo viacerých časopisoch (Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, DAB)
Dielo
- 1921 – Devadesátdevět koní bílých, prozaická prvotina
- 1924–1925 – Červená sedma, výber z prozaickej tvorby z týchto rokov zhrnutý do tejto zbierky (poviedky: Vražda v aeropláne A-71, Život po smrti, Zakryté karty)
- 1925 – Štrajk, proletárska dráma
- 1929 – Víťazný pád, románová prvotina
- 1929 – Dva roky v kraji Sovietov
- 1930 – Zuniaci krok
- 1932 – Pole neorané
- 1934 – Kus cukru
- 1937 – Kompas v nás
- 1938 – Návrat
- 1947 – Kronika
- 1947 – Cesta
- 1951 – Prečo som sa stal komunistom
- 1955 – Tri rozprávky, próza pre deti
- Pěšinky, zbierka (rukopis)
- Oheň majáků, cyklus (rukopis)