Peter Jilemnický: Rozdiel medzi revíziami
Revízia 3618371 používateľa 195.160.182.35 (diskusia) bola vrátená |
tvorba |
||
| Riadok 17: | Riadok 17: | ||
S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise ''Mladé proudy''. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky [[expresionizmus|expresionizmu]], neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. [[Kysuce]]). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval vo viacerých časopisoch (''Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, DAB'') |
S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise ''Mladé proudy''. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky [[expresionizmus|expresionizmu]], neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. [[Kysuce]]). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval vo viacerých časopisoch (''Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, DAB'') |
||
== Tvorba ==inak petr jilemnicky |
|||
== Dielo == |
|||
* [[1921]] – ''Devadesátdevět koní bílých'', prozaická prvotina |
|||
* [[1924]]–[[1925]] – ''Červená sedma'', výber z prozaickej tvorby z týchto rokov zhrnutý do tejto zbierky (poviedky: ''Vražda v aeropláne A-71, Život po smrti, Zakryté karty'') |
|||
* [[1925]] – ''Štrajk'', proletárska dráma |
|||
* [[1929]] – ''Víťazný pád'', románová prvotina |
|||
* [[1929]] – ''Dva roky v kraji Sovietov'' |
|||
* [[1930]] – ''Zuniaci krok'' |
|||
* [[1932]] – ''Pole neorané'' |
|||
* [[1934]] – ''Kus cukru'' |
|||
* [[1937]] – ''Kompas v nás'' |
|||
* [[1938]] – ''Návrat'' |
|||
* [[1947]] – ''Kronika'' |
|||
* [[1947]] – ''Cesta'' |
|||
* [[1951]] – ''Prečo som sa stal komunistom'' |
|||
* [[1955]] – ''Tri rozprávky'', próza pre deti |
|||
* ''Pěšinky'', zbierka (rukopis) |
|||
* ''Oheň majáků'', cyklus (rukopis) |
|||
S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise ''Mladé proudy''. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky [[expresionizmus|expresionizmu]], neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. [[Kysuce]]). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval vo viacerých časopisoch (''Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, DAB'') |
|||
{{Biografický výhonok}} |
|||
{{DEFAULTSORT:Jilemnický, Peter}} |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1901]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1949]] |
|||
[[Kategória:Osobnosti Považia]] |
|||
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] |
|||
[[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]] |
|||
[[cs:Peter Jilemnický]] |
|||
[[de:Peter Jilemnický]] |
|||
[[pl:Peter Jilemnický]] |
|||
[[ro:Peter Jilemnický]] |
|||
[[uk:Петер Їлемніцький]] |
|||
Verzia z 17:24, 5. máj 2011
| Peter Jilemnický | |
 slovenský spisovateľ | |
| Narodenie | 18. marec 1901 Kyšperk (dnes Letohrad), Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 19. máj 1949 Moskva, Rusko |
| Odkazy | |
| Commons |  Peter Jilemnický |
Peter Jilemnický (pseudonymy Al Arm, Peter Malý, Peter Hron) (* 18. marec 1901, Kyšperk (Letohrad), Česko – † 19. máj 1949, Moskva, Rusko) bol slovenský spisovateľ, novinár a učiteľ.
Životopis
Narodil sa v rodine rušňovodiča a mal dvoch súrodencov, brata Jindřicha a sestru Máriu. Vzdelanie získal na meštianskej škole v Kyšperku a v Červenej Vode, potom pokračoval na Strednej poľnohospodárskej škole v Chrudimi, no napokon maturoval na učiteľskom ústave v Leviciach, a dva roky študoval aj na Štátnom ústave žurnalistiky v Moskve. V roku 1937 strávil niekoľko mesiacov v obci Lednické Rovne, kde dokončil dielo Kompas v nás. Z tohto prostredia napísal aj novelu Sklári, v ktorej dokonale vystihol život sklárov a obdiv k ich ťažkej práci. Po ukončení štúdia pracoval ako učiteľ v Česku i na Slovensku, ako redaktor Pravdy v Ostrave, v roku 1945 nastúpil na Povereníctvo školstva a osvety ako vedúci oddelenia pre deti a mládež, v roku 1947 bol vymenovaný za stáleho delegáta Slovenského výboru v Belehrade a v roku 1948 sa stal kultúrnym atašé česko-slovenského veľvyslanectva v Moskve.
Tvorba
S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise Mladé proudy. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky expresionizmu, neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. Kysuce). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval vo viacerých časopisoch (Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, DAB)
== Tvorba ==inak petr jilemnicky
S literárnou tvorbou začal ešte počas stredoškolských štúdií. Začínal tak písaním poézie ako aj prózy, a svoje diela uverejňoval v časopise Mladé proudy. V jeho dielach možno spočiatku pozorovať prvky expresionizmu, neskôr však silné sociálne cítenie, autobiografické prvky a politické názory, ale i lyrika a opisy prírodných krás (napr. Kysuce). Veľká časť jeho diel ostala len v rukopisnej forme. Publikoval vo viacerých časopisoch (Proletárka, Hlas ľudu, Pravda chudoby, DAB)