Louis Pasteur

Louis Pasteur
francúzsky chemik, biológ a lekár
Narodenie	27. december 1822 Dole, Francúzsko
Úmrtie	28. september 1895 Villeneuve l´Etang pri Paríži, Francúzsko)
Podpis
Odkazy
Projekt Guttenberg	Louis Pasteur (plné texty diel autora)
Commons	Louis Pasteur
Biografický portál

Louis Pasteur (čítaj lui pastör) (* 27. december 1822, Dole – † 28. september 1895, Villeneuve l´Etang pri Paríži) bol francúzsky chemik, biológ a lekár. Zakladateľ mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie.

Význam

Učinil objavy na poli kryštalografie, stanovil princípy závislosti medzi molekulárnou stavbou a jej kryštalickou mriežkou, tým objasnil princíp polarizácie svetla. Vynašiel pasterizáciu, objasnil fermentačný proces, zasadil sa za zavedenie očkovania, pripravil vakcínu proti besnote. Taktiež objavil princíp profylaxie proti baktériam.

Jeho vedecké práce a štúdia pomohli mnohým nasledujúcim vedcom,napríklad aj Alexandrovi Flemingovi.

nananoŽivotopis

Otec Jean Joseph Pasteur bojoval v napoleónovej armáde v Španielsku, po tom ako na trón nastúpili Bourbonovci, opustil vojenskú službu, vrátil sa do rodného mestečka Salins a stal sa garbiarom. Tam sa oženil s Jeanne Étienne Roqui. Odsťahovali sa do Dole, kde sa im v roku 1818 narodilo prvé dieťa a o štyri roky neskôr aj Louis. Neskôr sa im narodili ešte ďalšie dve dcéry.

Detstvo

Keď mal malý Louis dva roky, jeho rodičia sa opäť sťahovali, najprv do obce Marnoz a neskôr do Arbois, kde Pasteur vyrastal. Rád čítal a do kníh, ktoré si kupoval z vlastne zarobených peňazí vpisoval majetok Louisa Pasteura.

Štúdium

Louis v škole nepatril medzi vynikajúcich žiakov. Bol usilovný, svedomitý, v mihu vedel preložiť latinské texty, no zďaleka neoslňoval duchom. Šikovne kreslil a maľoval – nakreslil vynikajúce portréty rodičov, sestier a susedov, chýr o jeho talente sa rozšíril a naostatok portrétoval aj samého starostu. Vydarený obraz zarámovali a umiestnili v radnici.

Pri príjmacich pohovoroch na École normale supérieure Pasteur neobstojí dobre, z chémie ho zaradia do skupiny priemerných študentov. Louisovi tento výsledok nestačí a tak nenastupuje na štúdium. O rok neskôr skončí 4., s týmto výsledkom je nadmieru spokojný a nastupuje na univerzitu. Okrem štúdia chodí ešte na prednášky na Sorbonnu.

Pri záverečných skúškach sa ukáže, že je veľký trémista. Z prírodných vied dosiahne len priemerné výsledky. Pasteurovi ponúknu len prácu stredoškolského profesora do malého mestečka. Ujme sa ho však profesor, známy chemik, Antoine Jérôme Balard, ktorý už ako 25-ročný v skromnom laboratóriu objavoval zákonitosti chémie. Prosí ministra aby prehodnotil Pasteurovo preloženie a tak sa Louis nakoniec nemusí sťahovať a ostáva naďalej v laboratóriách École normale supérieure.

Neskôr aj tak preruší svoju prácu a zapojí sa do Februárovej revolúcie v roku 1848, ale nevydrží dlho a opäť sa vráti do svojho laboratória, kde sa zaoberá dimorfizmom: schopnosťou jednotlivých látok odlišne kryštalizovať.

Manželstvo

Neskôr ho vymenujú za zastupujúceho profesora a presťahuje sa do Štrasburgu, kde sa zamiluje do krásnej Marie Laurentovej, a v roku 1850 sa zoberú. Narodilo sa im 5 detí: štyri dievčatá — Jeanne, Cécile, Camille, Marie Louise, a chlapec Jean Baptiste.

Smrť

Dňa 28. septembra 1895 umiera prirodzenou cestou vo Villeneuve-L´Étang . Rakvu dočasne umiestnia v katedrále Notre Dame v Paríži — neskôr však ho premiestnia do mramorovej hrobky. Do podzemnej hrobky sa vstupuje po deviatich schodoch. Mozaiky na stenách krypty zobrazujú jeho laboratórium jeho práce, pokusné zvieratá a iné výjavy.

Nápisy na stenách pripomínajú vedcove objavy:

• Molekulová disymetria
• Kvasenie
• Výskum vína
• Tzv. samooplodnenie
• Choroby Jacka
• Výskum auta
• Nákazlivé choroby
• Vírusové vakcíny
• Obrana proti autobusu.

Pani Pasteurová prežila svojho muža o 15 rokov. Odpočíva v mramorovej hrobke vedľa neho.

Pôsobenie

Po skončení École normale supérieure v Paríži pôsobil v Dione. Od 1849 bol profesorom na univerzite v Štrasburgu, 1854 v Lille, 1867 na Sorbonne a od 1889 bol prvým riaditeľom Pasteurovho ústavu v Paríži. Bol členom Francúzskej akadémie vied a Londýnskej kráľovskej spoločnosti.

Pasterizácia a štúdium mikroorganizmov

Hlavný článok:Pasterizácia
Hlavný článok: Mikroorganizmus

Výskum opticky neaktívnej kyseliny hroznovej a objavy, obrátili Pasteurovu pozornosť na otázky biológie, na život mikroorganizmov, najmä na látkovú premenu. Dokázal, že kvasenie je druh látkovej premeny živých organizmov, ktoré možno zastaviť vysokou teplotou. Termosterilizácia neničí spóry, ale znižuje počet živých mikroorganizmov citlivých na teplo a tým napríklad predlžuje trvanlivosť potravín. V praxi tým umožnil zachovanie akosti, čistoty a predĺženie skladovateľnosti rozličných materiálov a sterilnú prácu v mnohých oblastiach biológie a medicíny.

Pasterizované produkty sa zahrievajú na teplotu 71–72 °C po dobu 20–30 sekúnd.

Vypracoval veľa laboratórnych metód pestovania mikroorganizmov na živných pôdach, pričom dokázal, že ani baktérie nevznikajú samy od seba, ale dostávajú sa napríklad vzduchom do sterilných látok. Významný bol Pasteurov objav anaerobiózy u baktérií maslového kvasenia, ktoré znamenal základné poznatky pre ďalšie štúdium procesov dýchania a kvasenia.

Fermentácia

Hlavný článok: Fermentácia

V roku 1857 objasnil proces fermentácie (kvasenia). Podľa Pasteura, mliečne kvasenie spôsobujú živé organizmy (malé guličky alebo valčeky). Toto zistenie je v rozpore s vyhlásením „otca chémie“ Liebinga, ktorý tvrdí, že tieto malé guľky a valčeky majú len bezvýznamnú úlohu podnecovateľa pri mliečnom kvasení. A to nie svojimi životnými funkciami, lež svojím rozpadom. Podľa Liebinga pri kvasení a hnití kvasinky ani nie sú prítomné.

Vo svojom laboratóriu na povale si zriaduje vykurovaciu tepelnú komoru ktorú používa na svoje experimenty. Pri pokusoch s mliečnym kvasením spozoruje, že na povrch kvasiacej tekutiny vystupujú bubliny obsahujúce vodík, v tejto tekutine objaví aj kyselinu mliečnu, kyselinu maslovú a drobné divoké organizmy, ktoré kvôli ich trhavému pohybu pomenuje vibróny. Spozoroval aj nezvyčajný úkaz, že vibróny nežijú zo vzduchu tak, akoby predpokladal, ale vzduch ich zabíja. Vďaka tomu im prisúdil aj druhý názov: anaeróbne organizmy.

Aktívna imunizácia

Hlavný článok: Očkovanie

V roku 1864 sa venoval štúdiu nakazlivých chorôb zvierat. Dospel k všeobecnému záveru, že všetky nakazlivé choroby spôsobujú mikróby (napríklad gangréna, besnota, slepačí mor). Pri výskume tzv. kuracej cholery využil poznatky E. Jennera a dokázal, že keď infikuje organizmus oslabenou kultúrou choroboplodných zárodkov, organizmus nie je umsmrtený, ale vytvára si odolnosť proti príslušnému ochoreniu tým, že si sám vytvára protilátky. Takýmto spôsobom zachránil aj malého Josepha Meistera, o ktorého sa veľmi obával. Takto vytvoril základy aktívnej imunizácie, ako metódy preventívneho očkovania proti nakazlivým chorobám.

Pasteurov ústav

Veľký praktický význam Pasteurových poznatkov o ochrane proti besnote podnietil vznik špeciálneho strediska na výrobu očkovacej látky. Z neho vznikol Pasteurov ústav, ktorý vyškolil mnoho generácií svetových mikrobiológov a lekárov.

Jeho zobrané spisy Oeuvres de Pasteur vyšli v rokoch 1922–1939.

Pomenované po ňom

• Fakultná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Louis Pasteur