Zapaľovacia sviečka: Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: eu:Bujia |
d r2.6.4) (robot Zmenil: eu:Buxia |
||
Riadok 25: | Riadok 25: | ||
[[es:Bujía]] |
[[es:Bujía]] |
||
[[et:Süüteküünal]] |
[[et:Süüteküünal]] |
||
[[eu: |
[[eu:Buxia]] |
||
[[fa:شمع (خودرو)]] |
[[fa:شمع (خودرو)]] |
||
[[fi:Sytytystulppa]] |
[[fi:Sytytystulppa]] |
Verzia z 09:47, 17. máj 2011
Zapaľovacia sviečka je nevyhnutná súčiastka zážihového motora; je to elektrické zariadenie, ktoré je v hlave každého valca niektorých spaľovacích motorov a zapaľuje stlačené palivá ako aerosól, benzín, etanol a skvapalnený ropný plyn pomocou elektrickej iskry. Zapaľuje stlačenú zmes paliva so vzduchom vo valci a tým inicializuje reťazovú reakciu spaľovania zmesi po ktorej nastáva expanzia plynov čo uvádza piest do pohybu. Zapaľovaciu sviečku tvorí stredná a vonkajšia elektróda upravená tak, aby mohla byť vložená do pracovného priestoru zážihového motora.[1] Strednú elektródu obklopuje izolátor, ktorého spodná časť je zalisovaná do oceľového plášťa sviečky, ktorý je opatrený závitom na zaskrutkovanie sviečky do hlavy valca a vo svojej spodnej časti je vytvarovaný do vonkajšej elektródy.
História
Prvé patenty na zapaľovacie sviečky podali Nikola Tesla (1898),[2] Frederick Richard Simms (1898) a Robert Bosch (1898), ako vynálezca je uvádzaný Karl Benz. Masové použitie zapaľovacej sviečky umožnil až vynález zapaľovania pomocou magnetu, ktorého bola sviečka súčasťou, a ktorý vymyslel Boschov inžinier Gottlob Honold v roku 1902.
Referencie
- ↑ Malá československá encyklopedie. VI. svazek Š - Ž. 1. vyd. Praha: Encyklopedický institut ČSAV 1987. str. 927. bez ISBN
- ↑ Patent 609250