Mošonská župa (Uhorsko): Rozdiel medzi revíziami
d +infobox |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox uhorská župa | |
{{Infobox uhorská župa | |
||
Názov = |
Názov = Mošonská župa | |
||
URL znaku = Erb chýba.jpg | |
URL znaku = Erb chýba.jpg | |
||
URL mapy = Mapa nie je.png | |
URL mapy = Mapa nie je.png | |
Verzia z 06:31, 28. máj 2006
Mošonská župa | ||
Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
Štát | Uhorsko | |
---|---|---|
Súčasné štáty | Slovensko, Maďarsko, Rakúsko | |
Sídlo župy | Magyaróvar | |
Rozloha | 2 013 km² | |
Obyvateľstvo | 94 479 (1910) [1] | |
- | 81 370 (1880) [2] | |
Hustota | 46,9 obyv./km² | |
Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 0,8% Nemci 55,0% Maďari 34,9% Chorváti 8,6% | |
Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 15,97 % Nemci 67,54 % Slováci 0,57 % Rumuni 0 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 10,4 % Ostatní 0,03 % | |
Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 87,5% Evanjelické a.v. 10,2% Židovské 2,0% | |
Wikimedia Commons: Moson County | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Mošon (po maďarsky: Moson, po nemecky: Wieselburg) bol komitát, stolica a župa v Uhorsku.
Mošon je takisto meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvar v Maďarsku.
Geografia
Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku boli súčasťou Mošonskej župy len tri dediny: Jarovce, Rusovce a Čuňovo, ktoré sú dnes súčasťou Bratislavy a na ľavej strane malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka). Rozloha župy bola v roku 1910 2013 km².
Centrum
Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.
História
Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.
V roku 1918 sa malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a pri Petržalke stali súčasťou Česko-Slovenska. Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku (bez Jaroviec, Rusoviec a Čuňova) sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy. V roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).
Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.
Po 2. svetovej vojne (r. 1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce (vtedy prevažne osídlená Chorvátmi), Rusovce a Čuňovo. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Győr-Moson-Sopron (Ráb-Mošon-Šopron).
Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čuňovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.
Okresy
Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:
- Magyaróvár (teraz Mosonmagyaróvár)
- Rajka, leží v Maďarsku
- Neusiedl am See (po maďarsky: Nezsider); Neusiedl am See leží v súčasnosti v Rakúsku.
V súčasnosti sú časti Mošonskej župy na Slovensku súčasťou okresov Bratislava II a V, Senec a Dunajská Streda.
- ↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
- ↑ a b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
- ↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
- ↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)