Lízing

Lízing (angl. leasing) je proces, pri ktorom môže podnik získať určitý dlhodobý majetok, za ktorý musí zaplatiť celú sériu zmluvných, pravidelných, daňovo uznateľných platieb. Nájomca je príjemca služby alebo majetku na základe nájomnej zmluvy a prenajímateľ je vlastníkom majetku. Vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom, sa nazýva prenájom, a môže byť na dobu určitú alebo neurčitú tzv. doba lízingu).

Za normálnych okolností môže vlastník nehnuteľnosti so svojím majetkom slobodne robiť to, čo chce, vrátane zničenia alebo odovzdania majetku do nájmu.

Podobné zásady platia pre nehnuteľný majetok, ako aj pre osobný majetok, aj keď terminológia môže byť odlišná. Podobné zásady platia pre sub-leasing, lízing, ktorý je v prenájme v držbe na sub-nájomcu. Právo na sub-lízing môže byť výslovne zakázané v hlavnom lízingu.

Doba nájmu môže byť pevná, pravidelná alebo môže byť stanovená ako neurčitá.

Ak je na určité časové obdobie, končí automaticky a bez oznámenia musí byť poskytnutá, v prípade neexistencie právnej požiadavky.

Pevná dĺžka môže byť podmienená, v takom prípade trvá do niektorej špecifikovanej udalosti, ako je smrť určitého jedinca.

Pravidelný nájom je ten, ktorý sa obnovuje automaticky, obvykle raz za mesiac alebo týždeň.