Teng Siao-pching: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d r2.7.1) (robot Pridal: be:Дэн Сяапін
Bez shrnutí editace
Riadok 34: Riadok 34:
| Poznámky =
| Poznámky =
}}
}}
'''Siao-pching Teng''' ({{V jazyku|cmn|邓小平|Teng Siao-pching}}, {{py|Dèng Xiǎopíng}}; * [[22. august]] [[1904]] - † [[19. február]] [[1997]], [[Peking]]) bol významný čínsky politik, reformátor a generálny sekretár Komunistickej strany Číny. I keď nikdy nezastával funkciu hlavy štátu alebo vlády, od roku [[1978]] do začiatku 90. rokov dvadsiateho storočia bol faktickým vodcom [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia knihy
'''Siao-pching Teng''' ({{V jazyku|cmn|邓小平|Teng Siao-pching}}, {{py|Dèng Xiǎopíng}}; * [[22. august]] [[1904]] - † [[19. február]] [[1997]], [[Peking]]) bol významný čínsky politik, reformátor a generálny sekretár Komunistickej strany Číny. Aj keď nikdy nezastával funkciu hlavy štátu alebo vlády, od roku [[1978]] do začiatku 90. rokov dvadsiateho storočia bol faktickým vodcom [[Čína|Čínskej ľudovej republiky]].<ref>{{Citácia knihy
| priezvisko = Skřivan
| priezvisko = Skřivan
| meno = Aleš
| meno = Aleš

Verzia z 15:57, 22. jún 2011

Siao-pching Teng
Teng Siao-pching
Teng Siao-pching, podpis
Prvý podpredseda Štátnej rady ČĽR
V úrade
17. január 1975 – 18. jún 1983
Predseda Ústrednej vojenskej komisie
V úrade
28. jún 1981 – 9. november 1989
Ce-min Ťiang Nástupca
Biografické údaje
Narodenie22. august 1904
Úmrtie19. február 1997 (92 rokov)
Peking
Politická stranaKomunistická strana Číny
Odkazy
Spolupracuj na CommonsTeng Siao-pching
(multimediálne súbory)

Siao-pching Teng (čín. 邓小平 – Teng Siao-pching, pchin-jin: Dèng Xiǎopíng; * 22. august 1904 - † 19. február 1997, Peking) bol významný čínsky politik, reformátor a generálny sekretár Komunistickej strany Číny. Aj keď nikdy nezastával funkciu hlavy štátu alebo vlády, od roku 1978 do začiatku 90. rokov dvadsiateho storočia bol faktickým vodcom Čínskej ľudovej republiky.[1]

Začiatky v Komunistickej strane

Siao-pching Teng sa narodil v provincii Sečuán v rodine príslušníkov národnostnej menšiny Hakka. Po štúdiu na Čchung-čchingskej prípravnej škole odišiel roku 1919 ako pätnásťročný na štúdia do Francúzska. Vo Francúzsku však strávil viac času prácou ako štúdiom a pod vplyvom kolegov (okrem iných i Čou En-laja) začal študovať marxistické myšlienky. V roku 1923 sa stal členom Komunistickej strany Číny a roku 1926 absolvoval krátke štúdium v Moskve. Toho istého roku sa po siedmych rokoch vrátil do Číny.

V Číne sa aktívne zúčastnil na aktivitách Komunistickej strany – viedol povstanie proti vládnemu Kuomintangu, zakladal soviety vo vidieckych oblastiach južnej Číny, zúčastnil sa na Dlhom pochode, bojoval v komunistickej armáde proti Japoncom a bol pri vzniku Čínskej ľudovej republiky roku 1949.

Ako osoba blízko Mao Ce Tungovi stúpal po straníckom rebríčku a v roku 1954 sa stal generálnym tajomníkom strany. V roku 1957 sa podieľal kampani proti pravičiarom, ktorá zlikvidovala celú jednu generáciu intelektuálov.[2]

Pády a návraty

Počas Veľkého skoku vpred, vidiac jeho negatívne dôsledky, presadzoval spoločne s prezidentom Šao-čchi Lioum pragmatickú politiku. Z tejto doby pochádza jeho najznámejší výrok: "je mi jedno, či je mačka biela alebo čierna, je dobrá, pokiaľ chytá myši."[3] Teng spolu s prezidentom Liou de facto vytvorili pravicové krídlo v strane, a preto sa stali terčom kritiky počas kultúrnej revolúcie, ktorá začala roku 1966. Teng bol poslaný pracovať do továrne vyrábajúcej traktory v južnej Číne. Roku 1973 si ho premiér Čou En-laj vyhliadol ako svojho nástupcu a povolal ho späť do Pekingu. Po Čou En-lajovej smrti roku 1976 však bol Teng opäť odstavený od moci, tento krát tzv. Gangom štyroch, a poslaný do Sečuánu.

Po smrti Mao Ce-tunga v septembri 1976 sa Teng Siao-pching postupne pomocou známostí dostával na vyššie pozície v rámci strany a štátneho aparátu. Postupne sa mu podarilo vyšachovať z najvyšších pozícií Maovho nástupcu Chua Kuo-fenga a dosadiť do najvyšších pozícií svojich protežantov. Sám na najvyššie priečky v administratíve nevystúpil a roku 1987 odišiel i zo straníckeho vedenia a politiku ovplyvňoval z úzadia.

Otvorenie Číny a hospodárske reformy

Teng nastúpil trend otvorenia sa Číny západu a roku 1978 normalizoval vzťahy s Japonskom. Nasledujúci rok podnikol cestu do USA, kde sa stretol s americkým prezidentom Jimmym Carterom. V osemdesiatych rokoch sa snažil zjednotiť Hongkong, Macao a Taiwan s Čínou a rozvinul myšlienku „jedna krajina, dva systémy“. V roku 1984 podpísal s Margaret Thatcherovou zmluvu o prechode Hongkongu pod čínsku správu roku 1997. Nasledujúceho roku podpísal podobnú zmluvu s Portugalskom ohľadne Macaa.

Roku 1978 naštartoval ekonomickú reformu, ktorej ciele boli definované štyrmi modernizáciami, a síce poľnohospodárstva, priemyslu, vedy a technológie a obrany. Týmto sa čínska ekonomika transfromovala na tzv. „socialistické trhové hospodárstvo“. Prvým krokom bola dekolektivizácia poľnohospodárstva a s tým spojená možnosť roľníkov predávať prebytky na trhu. Ďalším Tengovým revolučným krokom bolo založenie „špeciálnych ekonomických zón“ v pobrežných oblastiach južnej Číny, ktoré boli proexportne orientované a zároveň pritiahli zahraničných investorov do krajiny.

Roku 1992 vykonal slávnu cestu na juh, čím dodal silný podnet k rastu čínskej ekonomiky, ktorá bola otrasená sankciami po udalostiach na Námestí nebeského pokoja roku 1989.[4]

Referencie

  1. SKŘIVAN, Aleš. Teng Siao-pching: první muž Říše středu. 1. vyd. Praha : Epocha, 1996. 89 s. (Portréty; zv. 2.) ISBN 80-902129-1-3. S. 27. (po česky)
  2. ČTK: Teng Siao-pching napravoval Maovy ideologické výstřelky [1]
  3. MORAVČÍK, L. Dve revolúcie Teng Siao-pchinga [online]. noveslovo.sk, 26.6.2009, [cit. 2011-01-18]. Dostupné online.
  4. Patriarcha čínskych reforiem Teng Siao-pching oslávil 92. narodeniny [online]. sme.sk, 23.8.1996, [cit. 2011-01-18]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA Šablóna:Link GA