Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: my:ကရာကတောင်း; kozmetické zmeny |
d typo gram |
||
Riadok 26: | Riadok 26: | ||
Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: ''Lang'', ''Verlaten'' a ''Krakatoa'' a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: ''Rakata'', ''Danan'' a ''Perboewatan''. |
Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: ''Lang'', ''Verlaten'' a ''Krakatoa'' a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: ''Rakata'', ''Danan'' a ''Perboewatan''. |
||
Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku [[416]], čo dokladajú záznamy jávskej ''Knihy kráľov''. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, |
Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku [[416]], čo dokladajú záznamy jávskej ''Knihy kráľov''. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, {{km|7|m}} široká [[kaldera]], ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá. |
||
== Erupcia v 1883 == |
== Erupcia v 1883 == |
||
Erupcii predchádzali početné [[zemetrasenie|zemetrasenia]] počas niekoľkých rokov pred výbuchom. [[20. máj]]a [[1883]] začal kráter Perboewatan chrliť |
Erupcii predchádzali početné [[zemetrasenie|zemetrasenia]] počas niekoľkých rokov pred výbuchom. [[20. máj]]a [[1883]] začal kráter Perboewatan chrliť {{km|6|m}} vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti {{km|160|m}} v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala. |
||
Sopka sa prebudila [[19. jún]]a. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený [[sopečný kráter|kráter]] medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viacmenej v miestach dnešného Anak Krakatau. [[24. august]]a erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky |
Sopka sa prebudila [[19. jún]]a. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený [[sopečný kráter|kráter]] medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viacmenej v miestach dnešného Anak Krakatau. [[24. august]]a erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky {{km|27|m}}. Lode vo vzdialenosti {{km|20|m}} zaznamenali spád silnej vrstvy popola a [[pemza|pemzy]]. |
||
[[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius|Mauríciu]] a v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom |
[[27. august]]a sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny [[cunami]] s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]]. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na [[Maurícius|Mauríciu]] a v [[Austrália (štát)|Austrálii]]. Popol pokryl oblasť s polomerom {{km|60|m}}. [[28. august]]a sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a 250 m hlboká kaldera. |
||
== Neskoršie erupcie == |
== Neskoršie erupcie == |
||
Riadok 41: | Riadok 41: | ||
Sila erupcie bola vyrátaná na 13 000 násobok výbuchu jadrovej bomby v [[Hirošima|Hirošime]]. Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári - horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej. |
Sila erupcie bola vyrátaná na 13 000 násobok výbuchu jadrovej bomby v [[Hirošima|Hirošime]]. Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do [[magmatický krb|magmatického rezervoára]], čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári - horúcej [[bazalt]]ovej a chladnejšej [[andezit]]ovej. |
||
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000. Množstvo eruptovaného materiálu na 20 |
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000. Množstvo eruptovaného materiálu na {{km3|20|m}}. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon. |
||
Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]]. |
Sopečný prach, rozptýlený v [[stratosféra|stratosfére]] spôsoboval červené východy a západy [[Slnko|Slnka]] až do roku [[1888]] a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku [[2004]], že červená obloha na obraze [[Edvard Munch|Edvarda Muncha]] ''„Výkrik“'' zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku [[1883]]. |
||
Riadok 60: | Riadok 60: | ||
{{Link FA|fr}} |
{{Link FA|fr}} |
||
[[ar:كراكاتوا]] |
[[ar:كراكاتوا]] |
||
[[be:Кракатаў]] |
[[be:Кракатаў]] |
Verzia z 07:29, 24. jún 2011
Krakatoa | |
kaldera | |
Anak Krakatau
| |
Štát | Indonézia |
---|---|
Región | Sundský prieliv |
Nadmorská výška | 813 m n. m. |
Súradnice | 6°06′06″J 105°25′22″V / 6,10167°J 105,42278°V |
Posledná erupcia | 2009 |
Poloha na mape sveta
| |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Krakatoa (indonézsky Krakatau) je spoločný názov pre skupinu ostrovov a sopku ležiacu v Sundskom prielive medzi Sumatrou a Jávou v Indonézii. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá erupcia z roku 1883, ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej Zemi. Neskoršie erupcie, ktoré započali v roku 1927, vytvorili nový ostrov, zvaný Anak Krakatau (dieťa Krakatoy).
Krakatoa sa nachádza nad subdukčnou zónou, kde sa podsúva austrálska platňa pod sundskú.
Pred rokom 1883
Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: Lang, Verlaten a Krakatoa a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: Rakata, Danan a Perboewatan.
Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku 416, čo dokladajú záznamy jávskej Knihy kráľov. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, 7 km široká kaldera, ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá.
Erupcia v 1883
Erupcii predchádzali početné zemetrasenia počas niekoľkých rokov pred výbuchom. 20. mája 1883 začal kráter Perboewatan chrliť 6 km vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti 160 km v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.
Sopka sa prebudila 19. júna. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený kráter medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viacmenej v miestach dnešného Anak Krakatau. 24. augusta erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky 27 km. Lode vo vzdialenosti 20 km zaznamenali spád silnej vrstvy popola a pemzy.
27. augusta sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny cunami s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v Lamanšskom prielive. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na Mauríciu a v Austrálii. Popol pokryl oblasť s polomerom 60 km. 28. augusta sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a 250 m hlboká kaldera.
Neskoršie erupcie
V roku 1927 sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov - Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883.
Následky
Sila erupcie bola vyrátaná na 13 000 násobok výbuchu jadrovej bomby v Hirošime. Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do magmatického rezervoára, čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári - horúcej bazaltovej a chladnejšej andezitovej.
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom pyroklastických prúdov do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000. Množstvo eruptovaného materiálu na 20 km³. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.
Sopečný prach, rozptýlený v stratosfére spôsoboval červené východy a západy Slnka až do roku 1888 a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku 2004, že červená obloha na obraze Edvarda Muncha „Výkrik“ zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku 1883.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému kaldera Krakatoa.
Externé odkazy
- www.volcano.si.edu - ostrov Krakatoa na Global Volcanism Program (po anglicky)
- Geology.sdsu.edu - stránky o Krakatau na San Diego State University (po anglicky)
- vulcan.wr.usgs.gov - erupcia z toku 1883 (po anglicky)