Skorušinské vrchy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegbot (diskusia | príspevky)
d clean up, replaced: 1 313,8 m n. m. → {{mnm|1313.8}} (15), 1 202 m n. m. → {{mnm|1202}} (5)
Vegbot (diskusia | príspevky)
d →‎Charakteristika: typo gram, replaced: 1,5 km → {{km|1.5|m}}, 30 km → {{km|30|m}} (3)
Riadok 2: Riadok 2:


== Charakteristika ==
== Charakteristika ==
Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou 30 km a priemernou šírkou 7 km. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s [[Poľsko]]m (cca 8 km), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca 1,5 km). Na severe hraničí s [[Oravská kotlina|Oravskou kotlinou]], na západe s [[Oravská vrchovina|Oravskou vrchovinou]] a na juhu s [[Podtatranská brázda|Podtatranskou brázdou]] (podcelok [[Zuberecká brázda]]). Na východe nadväzuje na geomorfologický celok [[Kotlina Orawsko-Nowotarska]] v Poľsku.
Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou {{km|30|m}} a priemernou šírkou {{km|7|m}}. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s [[Poľsko]]m (cca {{km|8|m}}), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca {{km|1.5|m}}). Na severe hraničí s [[Oravská kotlina|Oravskou kotlinou]], na západe s [[Oravská vrchovina|Oravskou vrchovinou]] a na juhu s [[Podtatranská brázda|Podtatranskou brázdou]] (podcelok [[Zuberecká brázda]]). Na východe nadväzuje na geomorfologický celok [[Kotlina Orawsko-Nowotarska]] v Poľsku.


== Geologické pomery ==
== Geologické pomery ==

Verzia z 11:12, 26. jún 2011

Skorušinské vrchypohorie na severnom Slovensku, súčasť subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty. Najvyšší vrch je Skorušina (1 313,8 m n. m.) v severovýchodnej časti pohoria.

Charakteristika

Geomorfologický celok je orientovaný v smere juhozápad-severovýchod, tvorí oblúk prehnutý k severozápadu s dĺžkou 30 km a priemernou šírkou 7 km. Najviac sa rozširuje v najvýchodnejšej časti v oblasti štátnej hranice s Poľskom (cca 8 km), kým najužšie je v juhozápadnom cípe (cca 1,5 km). Na severe hraničí s Oravskou kotlinou, na západe s Oravskou vrchovinou a na juhu s Podtatranskou brázdou (podcelok Zuberecká brázda). Na východe nadväzuje na geomorfologický celok Kotlina Orawsko-Nowotarska v Poľsku.

Geologické pomery

Pohorie prináleží k pásmu vnútrokarpatského paleogénu z obdobia starších treťohôr.

Vrchy a sedlá

  • Skorušina (1 313,8 m n. m.)
  • Kopec (1 251,3 m n. m.)
  • Magura (1 231,7 m n. m.)
  • Machy (1 202 m n. m.)
  • Mikulovka (1 192,5 m n. m.)
  • Blatná (1 142,5 m n. m.)
  • Javorková (1 140,5 m n. m.)
  • Blato (1 138,1 m n. m.)
  • Brezový vrch (1 136 m n. m.)
  • Javorinky (1 122,7 m n. m.)
  • Mních (1 109,9 m n. m.)
  • Súšava (1 076,6 m n. m.)
  • Vajdovka (1 075,6 m n. m.)
  • Polianky (1 066 m n. m.)
  • Krúpová (1 064,5 m n. m.)
  • Diel (1 051,4 m n. m.)
  • Oslí vrch (1 039 m n. m.)
  • Turínok (1 003,6 m n. m.)

Jediné významné sedlo: sedlo Biedna (945 m n. m.)

Vodstvo

Skorušinské vrchy prináležia k povodiu Váhu, resp. k jej čiastkovému povodiu, povodiu Oravy. Vodné toky tečú prevažne na sever a na západ, k najvýznamnejším vodným tokom patria (od východu na západ): Jelešňa, Oravica, Zábiedovčík, Studený potok s Blatnou a Krivský potok. Malá časť na juhozápade je prostredníctvom Kvačianky odvodňovaná na juh do Váhu.

Sídla

Vo vnútri pohoria leží jediná obec - Oravský Biely Potok, pod výbežkami pohoria ležia: Vitanová, Brezovica, Zábiedovo, Habovka, Zuberec, Chlebnice, Veľké Borové, Malé Borové a Huty.