Nangá parbat: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
EmausBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.4) (robot Pridal: sh:Nanga Parbat
Vegbot (diskusia | príspevky)
d typo gram, replaced: 125 km → {{km|125|m}} (2), 3 300 m → {{m|3300|m}} (3)
Riadok 75: Riadok 75:
}}
}}


'''Nanga Parbat''' (''Nangáparvat, Diamir'') je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký {{mnm|8125|w}} Leží v [[Pakistan]]e, v [[Kašmírske Himaláje|Kašmírskych Himalájach]], v horskej skupine [[Nanga parbat (skupina)|Nanga Parbat]], 125 km severne od [[Šrínagar]]u. Je to najzápadnejšia [[Osemtisícovka]].
'''Nanga Parbat''' (''Nangáparvat, Diamir'') je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký {{mnm|8125|w}} Leží v [[Pakistan]]e, v [[Kašmírske Himaláje|Kašmírskych Himalájach]], v horskej skupine [[Nanga parbat (skupina)|Nanga Parbat]], {{km|125|m}} severne od [[Šrínagar]]u. Je to najzápadnejšia [[Osemtisícovka]].


Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív:
Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív:
Riadok 84: Riadok 84:
* „strieborné zuby“ - {{mnm|7597}}
* „strieborné zuby“ - {{mnm|7597}}
* juhovýchodný vrchol - {{mnm|7530}}
* juhovýchodný vrchol - {{mnm|7530}}
Jeho juhovýchodná (''rupálska'') stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (''rakiotská'') - 3 300 m a západná (''diamirská'') - 3 000 m. Z doliny rieky [[Indus]] na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.
Jeho juhovýchodná (''rupálska'') stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (''rakiotská'') - {{m|3300|m}} a západná (''diamirská'') - {{m|3000|m}}. Z doliny rieky [[Indus]] na hlavný vrchol je vzdialenosť {{km|25|m}} pri prevýšení {{m|7000|m}}, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.


Nanga Parbat patrí v [[Himaláje|Himalájach]] k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
Nanga Parbat patrí v [[Himaláje|Himalájach]] k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.
Riadok 98: Riadok 98:
== Iné projekty ==
== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Nanga Parbat}}
{{projekt|commons=Category:Nanga Parbat}}



{{Geografický výhonok}}
{{Geografický výhonok}}

Verzia z 13:12, 26. jún 2011

Nanga Parbat
vrch
Štát Pakistan Pakistan
Pohorie Himaláje
Horská skupina Nanga Parbat
Nadmorská výška 8 125 m n. m.
Súradnice 35°14′15″S 74°35′21″V / 35,23750°S 74,58917°V / 35.23750; 74.58917
Najľahší výstup Kinshoferova cesta zo severozápadu
Prvovýstup Hermann Buhl (Rakúsko)
 - dátum 1953
Slov. prvovýstup Ivan Fiala, Michal Orolín
 - dátum 1971
Poloha v rámci Pakistanu
Poloha v rámci Pakistanu
Wikimedia Commons: Nanga Parbat
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Nanga Parbat (Nangáparvat, Diamir) je deviaty najvyšší vrch Zeme, vysoký 8 125 m n. m. Leží v Pakistane, v Kašmírskych Himalájach, v horskej skupine Nanga Parbat, 125 km severne od Šrínagaru. Je to najzápadnejšia Osemtisícovka.

Nanga Parbat tvorí šesťvrcholový masív:

  • hlavný vrchol - 8 125 m n. m.
  • južný vrchol - 8 042 m n. m.
  • predvrchol - 7 910 m n. m.
  • severný vrchol - 7 861 m n. m.
  • „strieborné zuby“ - 7 597 m n. m.
  • juhovýchodný vrchol - 7 530 m n. m.

Jeho juhovýchodná (rupálska) stena je najväčšou stenou na svete. Je vysoká 4 700 (4 500) m. Ďalšie vysoké steny sú severná (rakiotská) - 3 300 m a západná (diamirská) - 3 000 m. Z doliny rieky Indus na hlavný vrchol je vzdialenosť 25 km pri prevýšení 7 000 m, čo je najväčšie prevýšenie na Zemi.

Nanga Parbat patrí v Himalájach k najnebezpečnejším vrchom. Okrem technicky náročného terénu je známy aj veľmi nepriaznivým počasím. Okolité vrchy prevyšuje o viac, ako 1 000 metrov, takže nie je nijako chránený pred vetrom, ani monzúnovými zrážkami. Sú tu časté lavíny a silné búrky.

Prvý pokus o výstup na Nanga parbat urobili v roku 1895 britskí horolezci. Traja z nich zahynuli.

V roku 1934 sa pokúsila o výstup nemecká výprava, počas niekoľkodňovej búrky zahynulo 10 ľudí. V roku 1937 zahynulo po páde lavíny 16 členov nemeckej výpravy.

Prvovýstup na vrchol sa podaril v roku 1953. Na vrchole stál rakúsky horolezec Hermann Buhl, ktorý v záverečnom úseku liezol sám a bez pomoci kyslíkového prístroja.

Slovenskí horolezci I. Fiala a M. Orolin vystúpili na Nanga Parbat v roku 1971, keď urobili aj prvovýstup na predvrchol. V roku 1978 urobili slovenskí horolezci prvovýstup na severný vrchol.

Iné projekty