Prirodzený jazyk: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Pokus9999 (diskusia | príspevky)
interwiki, na upravu
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
Riadok 16: Riadok 16:


[[ar:لغة طبيعية]]
[[ar:لغة طبيعية]]
[[bg:Естествен език]]
[[bn:স্বাভাবিক ভাষা]]
[[bn:স্বাভাবিক ভাষা]]
[[br:Yezh naturel]]
[[br:Yezh naturel]]
[[ca:Llengua natural]]
[[de:Natürliche Sprache]]
[[de:Natürliche Sprache]]
[[en:Natural language]]
[[en:Natural language]]
Riadok 32: Riadok 34:
[[it:Linguaggio naturale]]
[[it:Linguaggio naturale]]
[[he:שפה טבעית]]
[[he:שפה טבעית]]
[[sv:Naturligt språk]]
[[sw:Lugha asilia]]
[[sw:Lugha asilia]]
[[hu:Természetes nyelv]]
[[hu:Természetes nyelv]]
Riadok 47: Riadok 50:
[[fi:Luonnollinen kieli]]
[[fi:Luonnollinen kieli]]
[[th:ภาษาธรรมชาติ]]
[[th:ภาษาธรรมชาติ]]
[[uk:Природна мова]]
[[zh:自然语言]]
[[zh:自然语言]]

Verzia z 04:47, 27. jún 2011

Prirodzený jazyk alebo ľudský jazyk je jazyk používaný spoločnosťou, ktorý slúži na komunikáciu. Je založený na artikulovaných zvukoch a zreteľnej gramatickej stavbe. Vznikol v priebehu vývoja ľudskej existencie.

Opakom je umelý jazyk.

Prirodzený jazyk - podľa Čermáka (2007, s. 14) „je to predovšetkým možnosť (opakovateľnej) komunikácie medzi aspoň dvoma partnermi, založenej na systéme, ktorý je komplexný, dynamický a ktorý umožňuje svoje znaky podľa daných pravidiel kombinovať.“

Prirodzený jazyk existuje minimálne v dvoch modalitách: audio-orálny (hovorený jazyk) a vizuálno-motorický (posunkový jazyk), a to navzdory tomu, že používateľov hovoreného jazyka je väčšina, a že sa ľudia ako druh špecificky vyvíjali k tomu, aby mohli komunikovať pomocou hlasového ústroja (Slánska Bímová - Okrouhlíková, 2008, s. 46).

Referencie

  • ČERMÁK, F. Jazyk a jazykověda. 3. vyd. Praha : Univerzita Karlova, 2007. ISBN 978-80-246-0154-0.
  • SLÁNSKA BÍMOVÁ, P. – OKROUHLÍKOVÁ, L. Rysy přirozených jazyků. Český znakový jazyk jako přirozený jazyk. Lexikografie. Slovníky českého znakového jazyka. 2. vyd. Praha : ČKTZJ, 2008. ISBN 978-80-87153-91-8.