Irtyš: Rozdiel medzi revíziami

	Irtyš
	rus. Иртыш,, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš
	rieka
	Pohľad na rieku Irtyš v meste Omsk.
Štáty	Čína, Kazachstan, Rusko
	Prítoky
- ľavostranné	Išim, Tobol, Konda
- pravostranné	Tara, Buchtarma, Om, Demjanka
Prameň	Mongolský Altaj
- výška	2 930 m
Ústie	Ob
- výška	23 m
Dĺžka	4 248 km
Povodie	1 640 000 km² (164 000 000 ha)
Prietok
- priemerný	2 260 m³/s
- maximálny	8 300 m³/s
- minimálny	1 595 m³/s
	Poloha rieky na mape
	Wikimedia Commons: Irtysh River
	Geografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 05:19, 27. jún 2011

Irtyš (rus. Иртыш, čín. Kcha-la-e-er-čchi-S'-che – Čierny Irtyš) je rieka na juhu a východe Ázie v Rusku a Číne. Odvodňuje 1 640 000 km² a jej dĺžka je 4 248 km. Vlieva sa do rieky Ob, ako jej ľavostranný prítok.

Opis

Pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia Mongolského Altaja na mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj Džungárskej panvy a vlieva sa do jazera Zajsan, ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi Tarbagataja (2 991 m) a Altaja (4 506 m). Od jazera Zajsan preteká Irtyš cez stepnú oblasť a potom sa prelamuje v úzkej skalnej tiesňave cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta Semipalatinsk až po vyústenie do Obu pri meste Chanty-Mansijsk tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú Západosibírsku nížinu. Až po Omsk jeho tok prechádza cez typické stepné územie (Kulundská a Barabinská step) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vystupuje do lesnej stepi a severne od Toboľska až po ústie tečie cez veľmi močaristé územie s hustými lesmi sibírskej tajgy.

Významnejšie prítoky sprava sú Om, Tara a Demjanka, zľava Išim, Tobol a Konda. Dolina Irtyša je na strednom toku široká 6 – 8 km, na dolnom toku 20 – 35 km.

Vodný režim

Vodný režim Irtyša podlieha veľkým dlhodobým výkyvom vodných stavov. Odtokový režim sa v určitých charakteristických úsekoch líši: Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa ľadovcov a snehu vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posunuje na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri Usť-Kamenogorsku je 615 m³/s, pri Toboľsku 2 240 m³/s a pri ústí 3 000 m³/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v Omsku 3 010 m³/s. v Toboľsku 7 060 m³/s a v ústí 8 300 m³/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri Toboľsku 225 m³/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra až po apríl zamrznutý (asi 170 dní).

Hospodárske využitie

Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom 3 750 km. Dopravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Irtyš je veľmi bohatý na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, a to pri Buchtamirskej nádrži o rozlohe 5 500 km² (676 MW)a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi 1 200 km² (320 MW). Vodný kanál, Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irtyš

@@ Riadok 71: / Riadok 71: @@
 | footnotes          =
 }}
-'''Irtyš''' ({{V jazyku|rus|Иртыш}}, {{V jazyku|zho|Kcha-la-e-er-čchi-S'-che|Čierny Irtyš}}) je rieka na juhu a východe [[Ázia|Ázie]] v [[Rusko|Rusku]] a [[Čína|Číne]]. Odvodňuje 1 640 000 km² a jej dĺžka je 4 248 km. Vlieva sa do rieky [[Ob (rieka)|Ob]], ako jej ľavostranný prítok.
+'''Irtyš''' ({{V jazyku|rus|Иртыш}}, {{V jazyku|zho|Kcha-la-e-er-čchi-S'-che|Čierny Irtyš}}) je rieka na juhu a východe [[Ázia|Ázie]] v [[Rusko|Rusku]] a [[Čína|Číne]]. Odvodňuje {{km2|1640000}} a jej dĺžka je {{km|4248|m}}. Vlieva sa do rieky [[Ob (rieka)|Ob]], ako jej ľavostranný prítok.
-== Popis ==
+== Opis ==
-Pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia [[Mongolský Altaj|Mongolského Altaja]] na mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj [[Džungárska panva|Džungárskej panvy]] a vlieva sa do jazera [[Zajsan (jazero)|Zajsan]], ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi [[Tarbagataj]]a (2 991 m) a [[Altaj]]a (4 506 m). Od jazera Zajsan preteká Irtyš cez [[step]]nú oblasť a potom sa prelamuje v úzkej skalnej tiesňave cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta [[Semipalatinsk]] až po vyústenie do [[Ob]]u pri meste [[Chanty-Mansijsk]] tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú [[Západosibírska nížina|Západosibírsku nížinu]]. Až po [[Omsk]] jeho tok prechádza cez typické stepné územie ([[Kulundská step|Kulundská]] a [[Barabinská step]]) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vystupuje do lesnej stepi a severne od [[Toboľsk]]a až po ústie tečie cez veľmi močaristé územie s hustými lesmi sibírskej [[tajga|tajgy]].
+Pramení v zaľadnených častiach juhozápadného úbočia [[Mongolský Altaj|Mongolského Altaja]] na mongolsko-čínskom pohraničnom pásme. Ako Čierny Irtyš tečie cez severný okraj [[Džungárska panva|Džungárskej panvy]] a vlieva sa do jazera [[Zajsan (jazero)|Zajsan]], ktoré leží v rozsiahlej kotline medzi vysokými chrbátmi [[Tarbagataj]]a ({{m|2991|m}}) a [[Altaj]]a ({{m|4506|m}}). Od jazera Zajsan preteká Irtyš cez [[step]]nú oblasť a potom sa prelamuje v úzkej skalnej tiesňave cez západné výbežky pohoria Altaj. Od mesta [[Semipalatinsk]] až po vyústenie do [[Ob]]u pri meste [[Chanty-Mansijsk]] tečie v širokom a pomerne plytkom koryte cez rozsiahlu močaristú [[Západosibírska nížina|Západosibírsku nížinu]]. Až po [[Omsk]] jeho tok prechádza cez typické stepné územie ([[Kulundská step|Kulundská]] a [[Barabinská step]]) s bylinno-trávnatými spoločenstvami, potom vystupuje do lesnej stepi a severne od [[Toboľsk]]a až po ústie tečie cez veľmi močaristé územie s hustými lesmi sibírskej [[tajga|tajgy]].
-Významnejšie prítoky sprava sú [[Om]], [[Tara (rieka)|Tara]] a [[Demjanka]], zľava [[Išim]], [[Tobol]] a [[Konda]]. Dolina Irtyša je na strednom toku široká 6-8 km, na dolnom toku 20—35 km.
+Významnejšie prítoky sprava sú [[Om]], [[Tara (rieka)|Tara]] a [[Demjanka]], zľava [[Išim]], [[Tobol]] a [[Konda]]. Dolina Irtyša je na strednom toku široká 6{{--}}{{km|8|m}}, na dolnom toku 20{{--}}{{km|35|m}}.
 == Vodný režim ==
 Vodný režim Irtyša podlieha veľkým dlhodobým výkyvom vodných stavov. Odtokový režim sa
-v určitých charakteristických úsekoch líši: Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa [[ľadovec|ľadovcov]] a [[sneh]]u vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posunuje na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri [[Usť-Kamenogorsk]]u je 615 m³/s, pri [[Toboľsk]]u 2240 m³/s a pri ústí 3000 m³/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v [[Omsk]]u 3010 m³/s.
+v určitých charakteristických úsekoch líši: Na hornom toku je Irtyš horská rieka s prudkým spádom koryta; najvyššie vodné stavy tu pripadajú na apríl. Voda z roztápajúcich sa [[ľadovec|ľadovcov]] a [[sneh]]u vplýva na vyrovnávanie odtoku na strednom toku, v ktorom maximum vodných stavov sa posunuje na máj až jún. Asi 70 % odtečeného množstva vody za rok pripadá na máj až august. Priemerný ročný prietok pri [[Usť-Kamenogorsk]]u je {{m3|615}}/s, pri [[Toboľsk]]u {{m3|2240}}/s a pri ústí {{m3|3000}}/s. Maximálne prietoky počas povodní sú v [[Omsk]]u {{m3|3010}}/s.
-v Toboľsku 7060 m³/s a v ústí 8300 m³/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri
+v Toboľsku {{m3|7060}}/s a v ústí {{m3|8300}}/s. V zime poklesne odtok na minimum koncom marca (pri
-Toboľsku 225 m³/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra až po apríl zamrznutý (asi 170 dní).
+Toboľsku {{m3|225}}/s). Na dolnom toku je Irtyš od novembra až po apríl zamrznutý (asi 170 dní).
 == Hospodárske využitie ==
-Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom 3750 km. Dopravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Irtyš je veľmi bohatý na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, a to pri [[Buchtamirská vodná nádrž|Buchtamirskej nádrži]] o rozlohe 5500 km² (676 MW)a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi 1200 km² (320 MW). Vodný kanál, Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.
+Pravidelná lodná doprava je na rieke možná od apríla do októbra, keď rieka nie je zamrznutá, na úseku dlhom {{km|3750|m}}. Dopravuje sa najmä drevo z bohatých lesov priľahlej tajgy, ďalej obilie, kamenné uhlie, stavebné materiály, ropa a niektoré rudy. Irtyš je veľmi bohatý na ryby. Veľké množstvo vodnej energie sa využíva v dvoch hydroelektrárňach, a to pri [[Buchtamirská vodná nádrž|Buchtamirskej nádrži]] o rozlohe {{km2|5500}} (676 MW)a pri meste Usť-Kamenogorsk s plochou úzkej nádrže asi {{km2|1200}} (320 MW). Vodný kanál, Irtyš-Karaganda privádza vodu do suchých kazachstanských stepí.
 == Iné projekty ==