Knihy Samuelove: Rozdiel medzi revíziami
skratky |
spresnenie rozdelenia |
||
| Riadok 10: | Riadok 10: | ||
* príbeh [[Archa zmluvy|Archy zmluvy]] (1 Sam 4-6; 2 Sam 6) |
* príbeh [[Archa zmluvy|Archy zmluvy]] (1 Sam 4-6; 2 Sam 6) |
||
* [[Nátan]]ovu veštbu, ktorá z Dávida spravila zakladateľa významnej dynastie (2 Sam 7) |
* [[Nátan]]ovu veštbu, ktorá z Dávida spravila zakladateľa významnej dynastie (2 Sam 7) |
||
* príbeh ako sa Šalamún stal Dávidovým nástupcom (2 Sam 9-20; [[Knihy kráľov|1 |
* príbeh ako sa Šalamún stal Dávidovým nástupcom (2 Sam 9-20; [[Knihy kráľov|1 Kr]] 1-2) |
||
== Obsah == |
== Obsah == |
||
| Riadok 16: | Riadok 16: | ||
== Prvá kniha Samuelova == |
== Prvá kniha Samuelova == |
||
Prvá časť (1 Sam 1-7) hovorí o príprave zriadenia kráľovstva, o narodení Samuela, jeho výchove v chráme u veľkňaza Eliho a o jeho povolaní až po víťazstvo nad Filištíncami. Samuel je postava z dejín Izraela v 11. stor. pred Kr. Bol synom [[Elkána|Elkánu]] a jeho ženy Anny z Ramy. Jeho matka ho zasvätila službe svätyni v [[Silo|Sile]] (1. k. Samuelova 1-3). Nebol síce [[Sudcovia|sudcom]], ale mal vraj prorocké a kňazské vlastnosti a vlastnosti sudcu [[Izrael]]a. |
''Prvá časť'' (1 Sam 1-7) hovorí o príprave zriadenia kráľovstva, o narodení Samuela, jeho výchove v chráme u veľkňaza Eliho a o jeho povolaní až po víťazstvo nad Filištíncami. Samuel je postava z dejín Izraela v 11. stor. pred Kr. Bol synom [[Elkána|Elkánu]] a jeho ženy Anny z Ramy. Jeho matka ho zasvätila službe svätyni v [[Silo|Sile]] (1. k. Samuelova 1-3). Nebol síce [[Sudcovia|sudcom]], ale mal vraj prorocké a kňazské vlastnosti a vlastnosti sudcu [[Izrael]]a. |
||
Druhá časť (1 Sam 8-12) pojednáva o zavedení inštitúcie kráľovstva, ktoré nasledovalo po období Sudcov. Ľud chcel kráľa. Samuel odmietol so slovami, že nad Izraelom vládne Boh, ale pomazal z Božej vôle [[Saul (kráľ Izraela)|Saul]]a. |
''Druhá časť'' (1 Sam 8-12) pojednáva o zavedení inštitúcie kráľovstva, ktoré nasledovalo po období Sudcov. Ľud chcel kráľa. Samuel odmietol so slovami, že nad Izraelom vládne Boh, ale pomazal z Božej vôle [[Saul (kráľ Izraela)|Saul]]a. |
||
Tretia časť (1 Sam 13- 2 |
''Tretia časť'' (1 Sam 13 - 2 Sam 2,7) je príbehom, prvého kráľa, Saula a zoznamuje s vzťahom medzi Saulom a [[Dávid]]om. Saul sa niekoľko krát za život spreneveril Bohu, a preto ešte za jeho života poslal Boh Samuela, aby pomazal Dávida. Dávid sa stal na istý čas Saulovým zbrojnošom i „zaháňačom“ zlej nálady. Po porážke Goliáša v ňom však Saul začali vidieť hrozbu a Dávid sa musel 7 rokov ukrývať na púšti. Stal sa zbojníkom a dokonca uzavrel dočasné prímerie s [[Filištínci|Filištíncami]]. V boji proti Filištíncom zomreli Saulovi traja synovia a on sa prepichol vlastným mečom. |
||
== Druhá kniha Samuelova == |
== Druhá kniha Samuelova == |
||
Tretia časť sa končí v Druhej knihe Samuelovej smútkom za Šaulom a Jonatánom a tým ako Dávid oplakal ich smrť v žalospeve. |
|||
| ⚫ | Štvrtá časť (2 Sam 2,8-24,25) hovorí o Dávidovom kráľovstve až po jeho posledné roky (1013-973 pred Kr.). Saul bol z kmeňa Benjamín na severe a Dávid z kmeňa Júdu na juhu. Vládol v Hebrone, ale svoje sídlo čoskoro preniesol aj s [[Archa zmluvy|archou zmluvy]] do [[Jeruzalem]]a, aby sa priblížil severným kmeňom. |
||
| ⚫ | ''Štvrtá časť'' (2 Sam 2,8-24,25) hovorí o Dávidovom kráľovstve až po jeho posledné roky (1013-973 pred Kr.). Saul bol z kmeňa Benjamín na severe a Dávid z kmeňa Júdu na juhu. Vládol v Hebrone, ale svoje sídlo čoskoro preniesol aj s [[Archa zmluvy|archou zmluvy]] do [[Jeruzalem]]a, aby sa priblížil severným kmeňom. |
||
Cieľom Samuelových kníh je odvodiť inštitúciu kráľovstva od Božej vôle, zdôvodniť odmietnutie Saula a predstaviť Dávida ako ideálneho kráľa aj keď nebol taký ideálny. |
Cieľom Samuelových kníh je odvodiť inštitúciu kráľovstva od Božej vôle, zdôvodniť odmietnutie Saula a predstaviť Dávida ako ideálneho kráľa aj keď nebol taký ideálny. |
||
Verzia z 11:57, 4. júl 2011
Knihy Samuelove (skratky 1 Sam, 2 Sam alebo 1S, 2S) sú dve knihy Starého zákona. Tieto 2 knihy opisujú dejiny Izraela od vytvorenia kráľovstva až do konca Dávidovej vlády.
Pôvodne to bola jedna kniha, dnes sa však člení na dve časti. Židia pripisujú tieto knihy Samuelovi, ale pri konci sa hovorí aj o veciach, ktoré sa stali až po jeho smrti.
Prehľad tém
Kniha celkovo obsahuje:
- raný príbeh Samuela (1 Sam 1-7)
- príbeh Samuela a Saula (1 Sam 8-15)
- príbeh vzostupu Dávida (1 Sam 16 - 2 Sam 5)
- príbeh Archy zmluvy (1 Sam 4-6; 2 Sam 6)
- Nátanovu veštbu, ktorá z Dávida spravila zakladateľa významnej dynastie (2 Sam 7)
- príbeh ako sa Šalamún stal Dávidovým nástupcom (2 Sam 9-20; 1 Kr 1-2)
Obsah
Prvá kniha Samuelova
Prvá časť (1 Sam 1-7) hovorí o príprave zriadenia kráľovstva, o narodení Samuela, jeho výchove v chráme u veľkňaza Eliho a o jeho povolaní až po víťazstvo nad Filištíncami. Samuel je postava z dejín Izraela v 11. stor. pred Kr. Bol synom Elkánu a jeho ženy Anny z Ramy. Jeho matka ho zasvätila službe svätyni v Sile (1. k. Samuelova 1-3). Nebol síce sudcom, ale mal vraj prorocké a kňazské vlastnosti a vlastnosti sudcu Izraela.
Druhá časť (1 Sam 8-12) pojednáva o zavedení inštitúcie kráľovstva, ktoré nasledovalo po období Sudcov. Ľud chcel kráľa. Samuel odmietol so slovami, že nad Izraelom vládne Boh, ale pomazal z Božej vôle Saula.
Tretia časť (1 Sam 13 - 2 Sam 2,7) je príbehom, prvého kráľa, Saula a zoznamuje s vzťahom medzi Saulom a Dávidom. Saul sa niekoľko krát za život spreneveril Bohu, a preto ešte za jeho života poslal Boh Samuela, aby pomazal Dávida. Dávid sa stal na istý čas Saulovým zbrojnošom i „zaháňačom“ zlej nálady. Po porážke Goliáša v ňom však Saul začali vidieť hrozbu a Dávid sa musel 7 rokov ukrývať na púšti. Stal sa zbojníkom a dokonca uzavrel dočasné prímerie s Filištíncami. V boji proti Filištíncom zomreli Saulovi traja synovia a on sa prepichol vlastným mečom.
Druhá kniha Samuelova
Tretia časť sa končí v Druhej knihe Samuelovej smútkom za Šaulom a Jonatánom a tým ako Dávid oplakal ich smrť v žalospeve.
Štvrtá časť (2 Sam 2,8-24,25) hovorí o Dávidovom kráľovstve až po jeho posledné roky (1013-973 pred Kr.). Saul bol z kmeňa Benjamín na severe a Dávid z kmeňa Júdu na juhu. Vládol v Hebrone, ale svoje sídlo čoskoro preniesol aj s archou zmluvy do Jeruzalema, aby sa priblížil severným kmeňom.
Cieľom Samuelových kníh je odvodiť inštitúciu kráľovstva od Božej vôle, zdôvodniť odmietnutie Saula a predstaviť Dávida ako ideálneho kráľa aj keď nebol taký ideálny.
Pozri aj
Externé odkazy
- Prvá kniha Samuelova, iný link - rímskokatolícky preklad, obsahuje úvod s informáciami o knihe
- 1. Samuelova - evanjelický preklad
- Druhá kniha Samuelova, iný link - rímskokatolícky preklad, obsahuje úvod s informáciami o knihe
- 2. Samuelova - evanjelický preklad