Ido: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
HRoestBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.5) (robot Pridal: mzn:ایدو
Abyss (diskusia | príspevky)
komplexná revízia článku
Riadok 8: Riadok 8:
|Klasifikácia: ||[[plánový jazyk]]
|Klasifikácia: ||[[plánový jazyk]]
|-
|-
|Písmo: || [[Latinka]]
|Písmo: || [[latinka]]
|-
|-
!colspan="2" align=center bgcolor="#DEFFAD"| '''Postavenie'''
!colspan="2" align=center bgcolor="#DEFFAD"| '''Postavenie'''
Riadok 20: Riadok 20:
|ISO 639-1: ||io
|ISO 639-1: ||io
|-
|-
|ISO 639-2: ||
|ISO 639-2: ||ido
|-
|-
|SIL: || []
|SIL: || []
Riadok 29: Riadok 29:
|}
|}


'''Ido''' je umelý jazyk vypracovaný v roku [[1907]] na základe [[esperanto|esperanta]], preto sa mu niekedy hovorí ''reformované esperanto'' (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Leopold Leau. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu. Po Ide sa objavilo množstvo ďalších [[umelé jazyky|reformujúcich projektov]]. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v [[Európa|Európe]]. V súčasnej dobe je Ido spoločne s Esperantom a [[Interlingua|Interlinguou]] jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základňou hovoriacich.
'''Ido''' je [[umelý jazyk]] vypracovaný v roku [[1907]] na základe [[esperanto|esperanta]], preto sa mu niekedy hovorí ''reformované esperanto'' (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Léopold Leau, ktorí založili ''Délégation pour l'Adoption d'une Langue Auxiliaire Internationale''; ďalej to boli profesori Louis de Beaufront, Otto Jespersen a Wilhelm Ostwald. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu. Po Ide sa objavilo množstvo ďalších reformujúcich projektov. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v [[Európa|Európe]]. V súčasnej dobe je ido spoločne s [[esperanto]]m a [[interlingua|interlinguou]] jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základňou hovoriacich.


== Štruktúra jazyka ==
== Štruktúra jazyka ==
Keďže jazyk vychádza z esperanta, väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná alebo podobná. V ide neexistujú [[homonymum|homonymá]]. Podstatné mená v [[jednotné číslo|jednotnom čísle]] sa končia na písmeno ''o'' (napr. ''hundo, linguo''), medzi výnimky patria vlastné mená ako ''Djibuti, Francia, Nepal''. [[Plurál]] podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky ''-o'' na koncové ''-i'' (''hundi, lingui'').
Keďže jazyk vychádza z [[esperanto|esperanta]], väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná alebo podobná. V ide neexistujú [[homonymum|homonymá]]. [[Podstatné mená]] v [[jednotné číslo|jednotnom čísle]] sa končia na písmeno ''o'' (napr. ''hundo, linguo''), medzi výnimky patria vlastné mená ako ''Djibuti, Francia, Nepal''. [[Plurál]] podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky ''-o'' na koncové ''-i'' (''hundi, lingui''). [[Prídavné mená]] sa končia vždy na písmeno ''a'' (napr. ''bona, mala''), [[príslovky]] sa končia na písmeno ''e'' (napr. ''bone, male'').


=== Abeceda ===
=== Abeceda ===
K zápisu jazyka sa používa 26 písmen:
K zápisu jazyka ido sa používa všetkých 26 písmen [[latinka|latinky]]. Výslovnosť písmen a digramov je nasledujúca:
{| class="wikitable"
{| class="wikitable"
|-
|-
| '''Písmeno:''' || '''a''' || '''b''' || '''c''' || '''ch''' || '''d''' || '''e''' || '''f''' || '''g''' || '''h''' || '''kh''' || '''i''' || '''j''' || '''k''' || '''l''' || '''m''' || '''n''' || '''o''' || '''p''' || '''qu''' || '''r''' || '''s''' || '''sh''' || '''t''' || '''u''' || '''v''' || '''w''' || '''x''' || '''y''' || '''z'''
| '''Písmeno:''' || '''a''' || '''b''' || '''c''' || '''ch''' || '''d''' || '''e''' || '''f''' || '''g''' || '''h''' || '''i''' || '''j''' || '''k''' || '''l''' || '''m''' || '''n''' || '''o''' || '''p''' || '''qu''' || '''r''' || '''s''' || '''sh''' || '''t''' || '''u''' || '''v''' || '''w''' || '''x''' || '''y''' || '''z'''
|-
|-
| '''Výslovnosť:''' || a || b || c || č || d || e || f || g || h || ch || i || ž || k || l || m || n || o || p || k<sup>w</sup> || r || s || š || t || u || v || w || ks || j || z
| '''Výslovnosť:''' || a || b || c || č || d || e || f || g || h || i || ž || k || l || m || n || o || p || k<sup>w</sup> || r || s || š || t || u || v || w || ks || j || z
|-
|-
| '''[[IPA]]:''' || a, ɑ || b || t͡s || t͡ʃ || d || ɛ, e || f || g || ɦ || x || ɪ || ʒ || k || l || m || n || o, ɔ || kw || p || ɾ, r || s || ʃ || t || ʊ || v || w || k͡s, g͡z || j || z
| '''[[IPA]]:''' || a, ɑ || b || t͡s || t͡ʃ || d || e, ɛ || f || ɡ || h, ɦ || i, ɪ || ʒ || k || l || m || n || o, ɔ || p || kw || r, ɾ || s || ʃ || t || u, ʊ || v || w || k͡s, g͡z || j || z
|}
|}


=== Výslovnosť ===
=== Výslovnosť ===
Všetky písmená (okrem ''j, y'' a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmeno '''j''' sa vyslovuje ako slovenské ''ž'' v slove ''žaba'' (napr. ''manjajo'') a písmeno '''y''' sa vždy vyslovuje ako aproximant (slovenské ''j''). '''Zložkové písmená ''ch, sh''''' sa oproti alveolárnym ''c, s'' vyslovujú palatoalveolárne. Slabiky '''di, ti, ni''' sa vyslovujú tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), tinktúra (tinkturo) alebo nikotín (nikotino). Skupiny samohlások '''au, eu''' sa v jazyku ido vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slovách ''auto, euro''.
Všetky písmená (okrem ''j, y'' a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmeno '''j''' sa vyslovuje ako slovenské ''ž'' v slove ''žaba'' (napr. ''jorno, manjar''), písmeno '''y''' sa vyslovuje ako slovenské ''j'' v slove ''jasný'' (napr. ''yunino, mayo''). Písmeno ''y'' sa musí vždy vysloviť ako spoluhláska, nikdy nie ako samohláska. '''Zložkové písmená ''ch, sh''''' sa oproti alveolárnym ''c, s'' vyslovujú palatoalveolárne (ako slovenské písmená ''č, š''). '''Zložkové písmeno ''qu''''' sa číta rovnako ako zoskupenie písmen ''kw'', pričom ''w'' sa číta so zaokrúhlenými perami. Slabiky '''di, ti, ni''' sa vyslovujú vždy tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), titán (titanio), nikotín (nikotino). Skupiny samohlások '''au, eu''' sa vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slovách ''auto, euro''.


Prizvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine v neurčitkoch slovies (napr. ''amar, donar'') je prízvuk na poslednej slabike.
Prízvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine v [[neurčitok|neurčitkoch]] slovies (napr. ''amar, donar, havar'') je prízvuk na poslednej slabike.


== Užitočné frázy ==
== Užitočné frázy ==
[[Súbor:IdoLogo.png|right|200px]]
[[Súbor:IdoLogo.png|right|200px]]
Niekoľko užitočných fráz v slovenčine a v jazyku ido:
Niekoľko užitočných fráz v [[slovenčina|slovenčine]] a v jazyku ido:


{| style="text-align:left;" width=550pt;
{| style="text-align:left;" width=550pt;
Riadok 64: Riadok 64:
| Koľko? || ''Quante?''
| Koľko? || ''Quante?''
|-
|-
| Hovoríte idom? || ''Ka vu parolas ido?''
| Hovoríte idom? || ''Ka vu parolas Ido?''
|-
|-
| Nerozumiem vám. || ''Me ne komprenas vu.''
| Nerozumiem vám. || ''Me ne komprenas vu.''
Riadok 70: Riadok 70:
| Vďaka. || ''Danko.''
| Vďaka. || ''Danko.''
|-
|-
| Nie je zač. || ''Ne dankinde.''
| Nie je zač. || ''Tote ne.''
|-
|-
| Ráčte. || ''Bonvolez.''
| Ráčte. || ''Me pregas.''
|-
|-
| Blahoprajem! || ''Gratulo!''
| Blahoželám! || ''Me gratulas!''
|-
|-
| Dobre. || ''Bone.''
| Dobre. || ''Bone.''
|-
|-
| Je pekný deň. || ''Esas/Es bela dio.''
| Je pekný deň. || ''Esas/Es bela jorno.''
|-
|-
| Milujem ťa. || ''Mi adoras tu.''
| Milujem ťa. || ''Me amas vu.''
|-
| Dovidenia. || ''Til rivido.''
|-
|-
| Jedno pivo, prosím. || ''Un biro, me pregas.''
| Jedno pivo, prosím. || ''Un biro, me pregas.''
|-
|-
| Čo je to? || ''Quo to es/esas?''
| Čo je to? || ''Quo esas/es to?''
|-
|-
| To je… || ''To es/esas…''
| To je… || ''To esas/es…''
|-
|-
| Ako sa Vám darí? || ''Quale vu standas?''
| Ako sa Vám darí? || ''Quale vu standas?''
Riadok 99: Riadok 97:
|-
|-
| Dobrú noc. || ''Bona nokto.''
| Dobrú noc. || ''Bona nokto.''
|-
| Dovidenia. || ''Til rivido.''
|}
|}



Verzia z 20:12, 6. júl 2011

Ido (Ido)
Rozšírenie: celosvetovo
Počet hovoriacich: odhad 1000
Klasifikácia: plánový jazyk
Písmo: latinka
Postavenie
Úradný a primárny jazyk: Žiadny štát, oficiálne používaný niekoľkými medzinárodnými organizáciami
Regulátor: Uniono por la Linguo Internaciona Ido
Kódy
ISO 639-1: io
ISO 639-2: ido
SIL: []
Wikipédia
io.wikipedia.org

Ido je umelý jazyk vypracovaný v roku 1907 na základe esperanta, preto sa mu niekedy hovorí reformované esperanto (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Léopold Leau, ktorí založili Délégation pour l'Adoption d'une Langue Auxiliaire Internationale; ďalej to boli profesori Louis de Beaufront, Otto Jespersen a Wilhelm Ostwald. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu. Po Ide sa objavilo množstvo ďalších reformujúcich projektov. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v Európe. V súčasnej dobe je ido spoločne s esperantom a interlinguou jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základňou hovoriacich.

Štruktúra jazyka

Keďže jazyk vychádza z esperanta, väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná alebo podobná. V ide neexistujú homonymá. Podstatné mená v jednotnom čísle sa končia na písmeno o (napr. hundo, linguo), medzi výnimky patria vlastné mená ako Djibuti, Francia, Nepal. Plurál podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky -o na koncové -i (hundi, lingui). Prídavné mená sa končia vždy na písmeno a (napr. bona, mala), príslovky sa končia na písmeno e (napr. bone, male).

Abeceda

K zápisu jazyka ido sa používa všetkých 26 písmen latinky. Výslovnosť písmen a digramov je nasledujúca:

Písmeno: a b c ch d e f g h i j k l m n o p qu r s sh t u v w x y z
Výslovnosť: a b c č d e f g h i ž k l m n o p kw r s š t u v w ks j z
IPA: a, ɑ b t͡s t͡ʃ d e, ɛ f ɡ h, ɦ i, ɪ ʒ k l m n o, ɔ p kw r, ɾ s ʃ t u, ʊ v w k͡s, g͡z j z

Výslovnosť

Všetky písmená (okrem j, y a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmeno j sa vyslovuje ako slovenské ž v slove žaba (napr. jorno, manjar), písmeno y sa vyslovuje ako slovenské j v slove jasný (napr. yunino, mayo). Písmeno y sa musí vždy vysloviť ako spoluhláska, nikdy nie ako samohláska. Zložkové písmená ch, sh sa oproti alveolárnym c, s vyslovujú palatoalveolárne (ako slovenské písmená č, š). Zložkové písmeno qu sa číta rovnako ako zoskupenie písmen kw, pričom w sa číta so zaokrúhlenými perami. Slabiky di, ti, ni sa vyslovujú vždy tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), titán (titanio), nikotín (nikotino). Skupiny samohlások au, eu sa vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slovách auto, euro.

Prízvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine v neurčitkoch slovies (napr. amar, donar, havar) je prízvuk na poslednej slabike.

Užitočné frázy

Niekoľko užitočných fráz v slovenčine a v jazyku ido:

Ahoj. Saluto.
Ako sa voláte? Quale vu nomesas?
Volám sa… Me nomesas…
Koľko? Quante?
Hovoríte idom? Ka vu parolas Ido?
Nerozumiem vám. Me ne komprenas vu.
Vďaka. Danko.
Nie je zač. Tote ne.
Ráčte. Me pregas.
Blahoželám! Me gratulas!
Dobre. Bone.
Je pekný deň. Esas/Es bela jorno.
Milujem ťa. Me amas vu.
Jedno pivo, prosím. Un biro, me pregas.
Čo je to? Quo esas/es to?
To je… To esas/es…
Ako sa Vám darí? Quale vu standas?
Dobré ráno. Bona matino.
Dobrý deň. Bona jorno.
Dobrý večer. Bona vespero.
Dobrú noc. Bona nokto.
Dovidenia. Til rivido.

Externé odkazy

Šablóna:Link FA Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA