Ido

Ido (Ido)
Rozšírenie:	celosvetovo
Počet hovoriacich:	odhad 1000
Klasifikácia:	plánový jazyk
Písmo:	latinka
Postavenie
Úradný a primárny jazyk:	Žiadny štát, oficiálne používaný niekoľkými medzinárodnými organizáciami
Regulátor:	Uniono por la Linguo Internaciona Ido
Kódy
ISO 639-1:	io
ISO 639-2:	ido
Wikipédia
io.wikipedia.org

Ido je umelý jazyk vypracovaný v roku 1907 na základe esperanta, preto sa mu hovorí aj reformované esperanto (Esperanto reformita). Autormi boli Louis Couturat a Léopold Leau, ktorí založili Délégation pour l'Adoption d'une Langue Auxiliaire Internationale; ďalej to boli Louis de Beaufront, Otto Jespersen, Friedrich Wilhelm Ostwald a ďalší. Cieľom reformy bolo zlepšiť znenie jazyka a odstrániť niektoré kritizované vlastnosti esperanta, napríklad koncovku štvrtého pádu. Po ide sa objavilo množstvo ďalších reformujúcich projektov. Ido sa vyvinulo na začiatku 20. storočia a udržuje si pomerne stálych stúpencov, najmä v Európe. V súčasnej dobe je ido spoločne s esperantom a interlinguou jediným pomocným jazykom s vysokým počtom textov a relatívne širokou základňou hovoriacich.

Štruktúra jazyka

Keďže jazyk vychádza z esperanta, väčšina jeho slovnej zásoby je zhodná alebo podobná. V ide neexistujú homonymá. Podstatné mená v jednotnom čísle sa končia na písmeno o (napr. hundo, linguo), medzi výnimky patria vlastné mená ako Djibuti, Francia, Nepal. Plurál podstatných mien sa tvorí zmenou koncovky -o na koncové -i (hundi, lingui). Prídavné mená sa končia vždy na písmeno a (napr. bona, mala), príslovky sa končia na písmeno e (napr. bone, male).

Abeceda

K zápisu jazyka ido sa používa všetkých 26 písmen latinky. Výslovnosť písmen a digramov je nasledujúca:

Písmeno:

a

b

c

ch

d

e

f

g

h

i

j

k

l

m

n

o

p

qu

r

s

sh

t

u

v

w

x

y

z

Výslovnosť:

a

b

c

č

d

e

f

g

h

i

ž

k

l

m

n

o

p

kw

r

s

š

t

u

v

w

ks

j

z

IPA:

a, ɑ

b

t͡s

t͡ʃ

d

e, ɛ

f

ɡ

h, ɦ

i, ɪ

ʒ

k

l

m

n

o, ɔ

p

kw

r, ɾ

s

ʃ

t

u, ʊ

v

w

k͡s, g͡z

j

z

Výslovnosť

Všetky písmená (okrem j, y a zložkových písmen) sa v ide píšu a vyslovujú rovnako ako v slovenčine. Písmeno j sa vyslovuje ako slovenské ž v slove žaba (napr. jorno, manjar), písmeno y sa vyslovuje ako slovenské j v slove jasný (napr. yunino, mayo). Písmeno y sa musí vždy vysloviť ako spoluhláska, nikdy nie ako samohláska. Zložkové písmená ch, sh sa oproti alveolárnym c, s vyslovujú palatoalveolárne (ako slovenské písmená č, š). Zložkové písmeno qu sa číta rovnako ako zoskupenie písmen kw, pričom w sa číta so zaokrúhlenými perami. Slabiky di, ti, ni sa vyslovujú vždy tvrdo, rovnako ako v slovách diktátor (diktatoro), titán (titanio), nikotín (nikotino). Skupiny samohlások au, eu sa vyslovujú ako dvojhlásky, rovnako ako v slovenčine v slovách auto, euro.

Prízvuk je v slovách jazyka ido umiestnený na predposlednej slabike. Jedine v neurčitkoch slovies (napr. amar, donar, havar) je prízvuk na poslednej slabike.

Užitočné frázy

Vlajka jazyka ido

Moderné logo jazyka ido

Niekoľko užitočných fráz v slovenčine a v jazyku ido:

Ahoj.	Saluto.
Ako sa voláte?	Quale vu nomesas?
Volám sa…	Me nomesas…
Ako sa vám darí?	Quale vu standas?
Hovoríte idom?	Ka vu parolas Ido?
Nerozumiem vám.	Me ne komprenas vu.
Vďaka.	Danko.
Nie je zač.	Tote ne.
Ráčte.	Me pregas.
Blahoželám!	Me gratulas!
Dobre.	Bone.
Je pekný deň.	Esas/Es bela jorno.
Milujem ťa.	Me amas vu.
Jedno pivo, prosím.	Un biro, me pregas.
Koľko?	Quante?
Čo je to?	Quo esas/es to?
To je…	To esas/es…
Dobré ráno.	Bona matino.
Dobrý deň.	Bona jorno.
Dobrý večer.	Bona vespero.
Dobrú noc.	Bona nokto.
Dovidenia.	Til rivido.

Externé odkazy

• http://www.ido.li
• http://io.wikipedia.org
• http://io.wiktionary.org