Bosna a Hercegovina: Rozdiel medzi revíziami

	Bosna a Hercegovina
Vlajka	Znak
	Národné motto:; nie je
	Štátna hymna:; Državna himna Bosne i Hercegovine
Miestny názov
• dlhý	Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина
• krátky	Bosna i Hercegovina / Босна и Херцеговина
Hlavné mesto	Sarajevo1; 43°51′ s.š. 18°25′ v.d.
Najväčšie mesto	Sarajevo
Úradné jazyky	srbčina, bosniačtina a chorvátčina ;
Štátne zriadenie; Vysoký predstaviteľ2; Predsedníctvo (hlava štátu); ; ; predseda Rady ministrov	republika; Valentin Inzko ; predseda Nebojša Radmanović (SRB); Željko Komšić (CRO); Haris Silajdžić (BOS); Nikola Špirić
Vznik	5. apríla 1992 / 17. apríla 1992 / 1. marca 1992
Susedia	Chorvátsko, Srbsko, Čierna Hora
Rozloha; • celková; • voda (%)	; 51 129 km² (127.) ; 10 km² (0,02 %)
Počet obyvateľov; • odhad (2008); • sčítanie (1999); • hustota (2008)	; 3 843 000 (2009) (120.) ; 4 377 053; 75/km² (126.)
HDP; • celkový; • na hlavu (PKS)	2008; 30,441 miliónov $ (99.); 6 590 $ (79.)
Index ľudského rozvoja (2008)	0,812 (76.) – vysoký
Mena	Konvertibilná marka (BAM)
Časové pásmo; • Letný čas	SEČ (UTC+1); (UTC+2)
Medzinárodný kód	BIH
Medzinárodná poznávacia značka	BIH
Internetová doména	.ba
Smerové telefónne číslo	+387
	1- Sarajevo je federálne hlavné mesto (pre Federáciu Bosny a Hercegoviny, pre Republiku srpskú Banja Luka); 2- Zvláštny vyslanec EÚ v Bosne a Hercegovine a Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:56, 22. júl 2011

Súradnice: 44°S 18°V / 44°S 18°V / 44; 18

Bosna a Hercegovina (BIH) je federatívna republika, krajina bývalej Juhoslávie. Po Daytonskej konferencii v roku 1995 bola rozdelená na 2 časti (oddelené 5 km širokou „nárazovou“ zónou), na moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina a srbskú časť Republiku Srpskú.

Dejiny

Územie republiky Bosny a Hercegoviny tvoria dve historické krajiny, ktorých dejiny sa prelínajú. V južnej časti Bosnianskeho kráľovstva sa v 15. storočí osamostatnilo vojvodstvo Hercegovina. V 2. polovici 15. storočia boli Bosna aj Hercegovina obsadené Turkami a v roku 1583 navzájom spojené.

Pred 1. svetovou vojnou

Národno-oslobodzovací boj tunajšieho obyvateľstva proti tureckej nadvláde vyvrcholil bosnianskym povstaním 1875-78, ktoré malo medzinárodné dôsledky. V roku 1878 bola Bosna a Hercegovina anektovaná Rakúsko-Uhorskom. 28. júna 1914 bol v Sarajeve vykonaný atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d´Este.

Medzivojnové obdobie

Po skončení prvej svetovej vojny bola oslobodená spod Rakúska-Uhorska, pripojená však ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku 1929 premenovalo na Juhosláviu. V rokoch 1941-45 bola Bosna a Hercegovina centrom protifašistického odboja. Formálne územie dnešného štátu bolo súčasťou fašistického Chorvátska.

Občianska vojna

V roku 1992 Bosna a Hercegovina nasledovala Chorvátsko, Macedónsko a Slovinsko a tiež vyhlásila nezávislosť - 1. marca 1992, čiže v deň ukončenia referenda o nezávislosti od Juhoslávie (vtedy zloženej už len z Čiernej Hory a Srbska). V tom čase prebiehal ozbrojený konflikt v pohraničných oblastiach medzi Chorvátmi a Srbmi v Chorvátsku. Vyhlásením nezávislosti Bosny a Hercegoviny sa konflikt presunul aj sem. Bosnianski Chorváti (podporovaní Chorvátskom) boli za nezávislosť, zatiaľ čo bosnianski Srbi (podporovaní Juhosláviou) chceli ovládnuť čo najviac územia, ktoré by potom mohli začleniť späť do Juhoslávie. Všetky konflikty vyústili do občianskej vojny medzi Chorvátskom, BiH a Juhosláviou (Srbmi), ktorá trvala do roku 1995. Chorvátska armáda počas nej zničila tankovou strelou most v Mostare z 16. storočia, ktorý bol v lete roku 2004 zrekonštruovaný na znak prímeria medzi krajinami bývalej Juhoslávie.

Geografia

Bosna a Hercegovina sa nachádza na západe Balkánskeho polostrova, oddeľuje Chorvátsko od Dubrovnika, má len asi 12 km mora (mesto Neum). Má prevažne hornatý krasový povrch, nížiny len na severe pozdĺž rieky Sávy.

Okolo 90 % územia pokrývajú Dináre členené riekami na jednotlivé masívy a pohoria (Grmeči, Klekovača, Kunjevača, Vitorog, Čabulja Bjelašnica, Ozren, Jahoriná, Javor, Maljeviča, Javornik a i.), najvyššie v Sutjesne (Bosanski Maglić, 2 386 m). Mnohé krasové útvary. Nížina len na severe pozdĺž rieky Sávy a na juhu na dolnom toku Neretvy.

Najväčšie rieky sú Sáva (hraničná) s Vrbasom, Bosna, Drina a Neretva.

Podnebie

Podnebie je mierne, vo vnútrozemí a v medzihorských kotlinách s kontinentálnymi vplyvmi. Zrážok je 600 - 2 500 mm (v horách).

Názov štátu a územie

Názov Bosna a Hercegovina je názov historický, teda nejde o federáciu Bosny s Hercegovinou. Bosna predstavuje severnú časť krajiny, ktorý pochádza z mena rieky Bosny, na juhu sa zas rozkládá Hercegovina, ktoré meno pochádza podľa prístavu Herceg Novi v dnešnej Čiernej Hore.

Územie je tvorené dvoma republikami:

Republika srbská (Република Српска) s hlavným mestom Banja Luka;
Federácia Bosny a Hercegoviny (Federacija Bosne i Hercegovine) s hlavným mestom Sarajevo;

a jedným Federálnym dištriktom Brčko, ktorý bol vytvorený preto, aby zamedzil konfliktu oboch republík z dôvodu rovnakých územných nárokov na toto územie (čo vyplýva z národnostného zloženia - 55 % obyvateľov je Srbov a Chorvátov a 45 % Bosniakov). Takto spravujú dištrikt obe republiky spoločne.

Názov štátu sa skloňuje v jednotnom čísle (teda Bosna a Hercegovina je… ). Skloňovanie v množnom čísle je gramaticky nesprávne (Bosna a Hercegovina sú…), pokiaľ nehovoríme o jednotlivých historických územiach 1. Bosny a 2. Hercegoviny.

Obyvatelia a jazyk

Sú tvorení troma národmi: Bosanskí moslimovia (48 %), Srbi (37,1 %) a Chorváti (14,3 %)^[1]. Bosanskí moslimovia a Chorváti žijú najmä v tzv. Federácii Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Republiku Srbskú. Z dôvodu národnostných konfliktov sú tieto dve časti rozdelené 5km širokou demarkačnou líniou, ktorá zaisťuje čiastočné prímerie medzi tamojšími národmi, ktorých vzájomná nenávisť vyvrcholila počas vojny medzi rozpadajúcou sa Juhosláviou a novovytvoreným Chorvátskom; no nie je to formálna hranica, len volný pás zeme. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľudmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, príkladmi môže byť jednotné pomenovanie obyvateľov - Bosniaci, zmiešané policajné hliadky, atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne chorvátčina a srbština. Pre moslimské obyvaťelstvo bola tiež vytvorená aj bosančina.

Referencie

↑ Informácie o Bosne a Hercegovine na stránkach CIA World Factbook

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bosna a Hercegovina

Externé odkazy

Šablóna:Link FA Šablóna:Link GA

[1] Informácie o Bosne a Hercegovine na stránkach CIA World Factbook

[1]

@@ Riadok 109: / Riadok 109: @@
 == Obyvatelia a jazyk ==
-Sú tvorení troma národmi: Bosanskí moslimovia (48 %), Srbi (37,1 %) a Chorváti (14,3 %)<ref>[https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/bk.html#People Informácie o Bosne a Hercegovine na stránkach CIA World Factbook]</ref>. Bosanskí moslimovia a Chorváti žijú najmä v tzv. Federácii Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Republiku Srbskú. Z dôvodu národnostných konfliktov sú tieto dve časti rozdelené 5km širokou demarkačnou líniou, ktorá zaisťuje čiastočné prímerie medzi tamojšími národmi, ktorých vzájomná nenávisť vyvrcholila počas vojny medzi rozpadajúcou sa Juhosláviou a novovytvoreným Chorvátskom; no nie je to formálna hranica, len volný pás zeme. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľudmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, príkladmi môže byť jednotné pomenovanie obyvateľov - Bosniaci, zmiešané policajné hliadky, atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne chorváčtina a srbština. Pre moslimské obyvaťelstvo bola tiež vytvorená aj bosančina.
+Sú tvorení troma národmi: [[Bosanskí moslimovia]] (48 %), [[Srbi]] (37,1 %) a [[Chorváti]] (14,3 %)<ref>[https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/bk.html#People Informácie o Bosne a Hercegovine na stránkach CIA World Factbook]</ref>. Bosanskí moslimovia a Chorváti žijú najmä v tzv. Federácii Bosny a Hercegoviny a Srbi obývajú Republiku Srbskú. Z dôvodu národnostných konfliktov sú tieto dve časti rozdelené 5km širokou demarkačnou líniou, ktorá zaisťuje čiastočné prímerie medzi tamojšími národmi, ktorých vzájomná nenávisť vyvrcholila počas vojny medzi rozpadajúcou sa Juhosláviou a novovytvoreným Chorvátskom; no nie je to formálna hranica, len volný pás zeme. Bosna a Hercegovina sa prímerie medzi ľudmi snaží riešiť zjednocovacími opatreniami, príkladmi môže byť jednotné pomenovanie obyvateľov - [[Bosniaci]], zmiešané policajné hliadky, atď. Čo sa jazyka týka, používa sa tu hlavne [[chorvátčina]] a [[srbština]]. Pre [[moslim]]ské obyvaťelstvo bola tiež vytvorená aj [[bosančina]].
 == Referencie ==

z d u Štáty a závislé územia v Európe
Nezávislé štáty	Albánsko Andorra Arménsko¹ Azerbajdžan² Belgicko Bielorusko Bosna a Hercegovina Bulharsko Cyprus¹ Česko Čierna Hora Dánsko Estónsko Fínsko Francúzsko Grécko Gruzínsko² Holandsko Chorvátsko Island Írsko Kazachstan² Lichtenštajnsko Litva Lotyšsko Luxembursko Maďarsko Malta Moldavsko Monako Nemecko Nórsko Poľsko Portugalsko Rakúsko Rumunsko Rusko² San Maríno Severné Macedónsko Slovensko Slovinsko Španielsko Spojené kráľovstvo Srbsko Švajčiarsko Švédsko Taliansko Turecko² Ukrajina Vatikán
Ostatné územia	Faerské ostrovy Gibraltár Guernsey Jan Mayen Jersey Man Svalbard
Sporné územia	Abcházsko² Južné Osetsko² Kosovo Náhorný Karabach¹ Podnestersko Severný Cyprus¹
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii