Alpy: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
wikilinky
oprava
Riadok 65: Riadok 65:
'''Alpy''' (z. latinského montes albes = "biele hory". Môže mať aj keltský pôvod: "alb" = vysoký, "alpa" = pohorie) sú najvyššie [[pohorie]] [[Európa|Európy]], delia sa o ne [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Švajčiarsko]], [[Nemecko]], [[Lichtenštajnsko]], [[Rakúsko]] a [[Slovinsko]].
'''Alpy''' (z. latinského montes albes = "biele hory". Môže mať aj keltský pôvod: "alb" = vysoký, "alpa" = pohorie) sú najvyššie [[pohorie]] [[Európa|Európy]], delia sa o ne [[Francúzsko]], [[Taliansko]], [[Švajčiarsko]], [[Nemecko]], [[Lichtenštajnsko]], [[Rakúsko]] a [[Slovinsko]].


Alpy sú [[Klíma|klimatické]] a [[Voda|vodné]] rozhranie medzi [[Stredná Európa|strednou]] a [[Južná Európa|južnou Európou]]. Vyvrásnili v rámci Alpínsko-himalájskeho [[[vrásnenie|vrásnenia]] v [[druhohory|druhohorách]] a [[treťohory|treťohorách]]. Pohorie naväzuje severne od [[Janovský záliv|Janovského zálivu]] na [[Apeniny]], v širokom oblúku na západ obklopujú [[Pádska nížina|Pádsku nížinu]], rozdvojujú sa pri [[Lac du Bourget]] na francúzsku a švajčiarsku [[Švajčiarska Jura|Juru]] a končia po {{km|750|m}} západovýchodnom výbežku stupňovite na východe pred západopanonskými horami a kopcami na [[Dunaj]]i pri [[Viedeň|Viedni]]. Na [[severovýchod]]e sú Alpy oddelené od [[geológia|geologicky]] podobných [[Karpaty|Karpát]] [[Viedenská kotlina|Viedenskou kotlinou]], na [[juhovýchod]]e prechádzajú do [[kras]]ovitého [[Dináre|Dinárského pohoria]]. Na severe klesajú do rakúskeho a nemeckého [[Predalpska]]. Na [[juh]] je klesanie do [[Pádska nížina|Pádskej nížiny]] strmšie. Celková dĺžka Álp od [[Janov (Taliansko)|Janova]] po [[Viedeň]] je asi {{km|1200|m}}, šírka 150-{{km|200|m}}, na [[východ]]e do {{km|300|m}}. Výška [[vrchol]]ov v západných Alpách je zhruba medzi 3 000 až {{m|4300|m}}, vo východných Alpách o niečo nižšia. Najvyšší vrch Álp je [[Mont Blanc]] s výškou {{m|4808|m}}.
Alpy sú [[Klíma|klimatické]] a [[Voda|vodné]] rozhranie medzi [[Stredná Európa|strednou]] a [[Južná Európa|južnou Európou]]. Vyvrásnili v rámci Alpínsko-himalájskeho [[vrásnenie|vrásnenia]] v [[druhohory|druhohorách]] a [[treťohory|treťohorách]]. Pohorie naväzuje severne od [[Janovský záliv|Janovského zálivu]] na [[Apeniny]], v širokom oblúku na západ obklopujú [[Pádska nížina|Pádsku nížinu]], rozdvojujú sa pri [[Lac du Bourget]] na francúzsku a švajčiarsku [[Švajčiarska Jura|Juru]] a končia po {{km|750|m}} západovýchodnom výbežku stupňovite na východe pred západopanonskými horami a kopcami na [[Dunaj]]i pri [[Viedeň|Viedni]]. Na [[severovýchod]]e sú Alpy oddelené od [[geológia|geologicky]] podobných [[Karpaty|Karpát]] [[Viedenská kotlina|Viedenskou kotlinou]], na [[juhovýchod]]e prechádzajú do [[kras]]ovitého [[Dináre|Dinárského pohoria]]. Na severe klesajú do rakúskeho a nemeckého [[Predalpska]]. Na [[juh]] je klesanie do [[Pádska nížina|Pádskej nížiny]] strmšie. Celková dĺžka Álp od [[Janov (Taliansko)|Janova]] po [[Viedeň]] je asi {{km|1200|m}}, šírka 150-{{km|200|m}}, na [[východ]]e do {{km|300|m}}. Výška [[vrchol]]ov v západných Alpách je zhruba medzi 3 000 až {{m|4300|m}}, vo východných Alpách o niečo nižšia. Najvyšší vrch Álp je [[Mont Blanc]] s výškou {{m|4808|m}}.


== Geológia Álp ==
== Geológia Álp ==

Verzia z 14:58, 22. júl 2011

O pohorí na Mesiaci pozri Alpy (Mesiac).
Alpy
pohorie
letecká snímka
Štáty Rakúsko Rakúsko,  Taliansko Taliansko,  Švajčiarsko Švajčiarsko,  Francúzsko Francúzsko,  Nemecko Nemecko,  Lichtenštajnsko Lichtenštajnsko,  Slovinsko Slovinsko
Najvyšší bod Mont Blanc
 - výška 4 810 m n. m.
 - súradnice 45°49′00″S 6°51′00″V / 45,81667°S 6,85000°V / 45.81667; 6.85000
Dĺžka 1 200 km
Rozloha 180 000 km² (18 000 000 ha)
Geologické zloženie austroalpinikum, penninikum, helvetikum, dinarikum
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Perióda terciér
Satelitný snímok oblasti.
Satelitný snímok oblasti.
Reliéf
Reliéf
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Alpy (z. latinského montes albes = "biele hory". Môže mať aj keltský pôvod: "alb" = vysoký, "alpa" = pohorie) sú najvyššie pohorie Európy, delia sa o ne Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko a Slovinsko.

Alpy sú klimatické a vodné rozhranie medzi strednou a južnou Európou. Vyvrásnili v rámci Alpínsko-himalájskeho vrásnenia v druhohorách a treťohorách. Pohorie naväzuje severne od Janovského zálivu na Apeniny, v širokom oblúku na západ obklopujú Pádsku nížinu, rozdvojujú sa pri Lac du Bourget na francúzsku a švajčiarsku Juru a končia po 750 km západovýchodnom výbežku stupňovite na východe pred západopanonskými horami a kopcami na Dunaji pri Viedni. Na severovýchode sú Alpy oddelené od geologicky podobných Karpát Viedenskou kotlinou, na juhovýchode prechádzajú do krasovitého Dinárského pohoria. Na severe klesajú do rakúskeho a nemeckého Predalpska. Na juh je klesanie do Pádskej nížiny strmšie. Celková dĺžka Álp od Janova po Viedeň je asi 1 200 km, šírka 150-200 km, na východe do 300 km. Výška vrcholov v západných Alpách je zhruba medzi 3 000 až 4 300 m, vo východných Alpách o niečo nižšia. Najvyšší vrch Álp je Mont Blanc s výškou 4 808 m.

Geológia Álp

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geológia Álp
Geologická mapa Álp

Orogenéza Álp (Alpínske vrásnenie) nastala v dôsledku zrážky Apulskej a Euroázijskej platne, pri ktorej bol uzavretý sedimentačný priestor paniev oceánu Tethys. Najdôležitejšie horotvorné pohyby sa v Alpách udiali počas oligocénu a miocénu. Vrstvy hornín, ktoré sa v tejto oblasti nahromadili v priebehu druhohôr a paleogénu boli silným tlakom vytlačené zo skracujúceho sa priestoru na sever a v menšej miere aj na juh. Tlak spôsobil vznik veľkých prevrátených vrás tvorených hrubými morskými súvrstviami, ktoré sa cez seba kĺzali a vytvorili viacero hrubých príkrovov. Do týchto súvrství boli rovnako zavrásnené staršie (hlavne hercýnske) kryštalické horniny budujúce vyššie časti oblastí Mont Blancu, Matterhornu, Penninských Álp a Vysokých Taur.

Súčasný povrch bol v posledných dvoch miliónoch rokoch najviac ovplyvnený glaciálmi. Najmenej 5 ľadových dôb výrazne ovplyvnilo celú oblasť, vytvorilo množstvo horských jazier, údolí tvaru „U“ a na severe vytvorilo hladko modelovaný reliéf vápencových hôr. Posledných 10 000 rokov však horské ľadovce ustupujú, pričom po celej oblasti zanechávajú obrovské eratické kamene.

Najvyššie vrcholy Álp (výber)

Mont Blanc
  • nad 4 000 m:
  1. Mont Blanc (4 808 m; s ľadocom), hranice Francúzsko-Taliansko
  2. Dufourspitze (4 634 m; Masív Monte-Rosa), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  3. Dom (4 545 m), Švajčiarsko
  4. Weisshorn (4 505 m), Švajčiarsko
  5. Lyskamm (4 480 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  6. Matterhorn (4 478 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  7. Dent Blanche (4 357 m), Švajčiarsko
  8. Finsteraarhorn (4 274 m), Švajčiarsko
  9. Zinalrothorn (4 221 m), Švajčiarsko
  10. Alphubel (4 206 m), Švajčiarsko
  11. Rimpfischhorn (4 199 m), Švajčiarsko
  12. Aletschhorn (4 192 m), Švajčiarsko
  13. Dent d'Hérens (4 171 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  14. Breithorn (4 164 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  15. Jungfrau (4 158 m), Švajčiarsko
  16. Mönch (4 107 m), Švajčiarsko
  17. Ecrins (4 101 m), Francúzsko
  18. Schreckhorn (4 078 m), Švajčiarsko
  19. Gran Paradiso (4 061 m), Taliansko
  20. Großes Fiescherhorn (4 049 m), Švajčiarsko
  21. Piz Bernina (4 049 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko
  22. Weissmies (4 023 m), hranice Švajčiarsko-Taliansko

Iné projekty

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Alpy
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alpy

Šablóna:Link FA