Citrátový cyklus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: gl:Ciclo do ácido cítrico
Riadok 41: Riadok 41:
[[fi:Sitruunahappokierto]]
[[fi:Sitruunahappokierto]]
[[fr:Cycle de Krebs]]
[[fr:Cycle de Krebs]]
[[gl:Ciclo do ácido cítrico]]
[[he:מעגל קרבס]]
[[he:מעגל קרבס]]
[[hr:Krebsov ciklus]]
[[hr:Krebsov ciklus]]

Verzia z 10:59, 1. august 2011

Krebsov cyklus (citrátový cyklus alebo cyklus trikarboxylových kyselín alebo cyklus kyseliny citrónovej) je cyklická postupnosť reakcií odbúravania organických zlúčenín uhlíka (sacharidov) na CO2, pričom sa získavajú energeticky bohaté látky NADH, FADH2 a ATP. V procese oxidatívnej fosforylácie sa za spotreby kyslíka môže získavať ATP aj z NADH a FADH2, prípadne sa tieto látky môžu využiť pri biosyntéze rôznych iných organických látok.

Krebsov cyklus je konečnou fázou odbúravania intermediárnych produktov pri metabolizme cukrov, tukov a čiastočne bielkovín. Krebsov cyklus prebieha v mitochondriách.

História

Názov Citrátový cyklus je odvodený od kyseliny citrónovej (anglicky citrate). Pomenovanie Krebsov cyklus bolo vytvorené na počesť Hansa Adolfa Krebsa (1900-1981), ktorý v roku 1937 navrhol kľúčové reakcie cyklu, za čo získal v roku 1953 Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. Názov Cyklus trikarboxylových kyselín sa v slovenčine používa len zriedka, skôr sa vyskytuje v niektorých iných jazykoch. Bol odvodený od toho, že kyselina citrónová, izocitrónová, atď. obsahujú tri karboxylové skupiny (-COOH).

Význam Citrátového cyklu

Produkcia energeticky bohatých zlúčenín ATP, NADH a FADH2 v Krebsovom cykle sa využíva pri biosyntéze mnohých organických látok. Krebsov cyklus však nemusí prebehnúť celý, ale jeho ktorýkoľvek medziprodukt môže byť východiskovou látkou (uhlíkovou kostrou, substrátom) pre syntézu mnohých organických zlúčenín, z ktorých snáď najdôležitejšia je tvorba aminokyselín.

Cyklus kyseliny citrónovej

Produktom glykolýzy je pyruvát (kyselina pyrohroznová). V molekule pyruvátu je však uskladnené značné množstvo energie (spalné teplo mólu glukózy je približne 1700 kJ). Túto energiu však môže bunka uvoľniť len oxidáciou kyslíkom. Pyruvát prechádza z cytoplazmy do [mitochondrií]. Tam sa každá molekula pyruvátu prevedie na CO2 a dvojuhlíkovú acetylovú skupinu, z ktorej po spojení s koenzýmom A (CoA) vznikne acetylkoenzým A (acetyl-CoA).

Acetylová skupina v acetyl-CoA je s koenzýmom A spojená väzbou s vysokým obsahom energie. Acetyl-CoA vstupuje do zložitého chemického reťazca nazývaného cyklus kyseliny citrónovej. V týchto reakciách sa acetylová skupina oxiduje na CO2 za súčasnej tvorby veľkého množstva prenášačov elektrónov NADH. Nakoniec elektróny s vysokým obsahom energie prechádzajú z NADH reťazcom prenosu elektrónov vo vnútornej mitochondriovej membráne. Tu sa energia, ktorá sa pri tomto procese uvoľňuje, používa na tvorbu ATP (za spotreby molekulárneho kyslíka). Práve v týchto posledných krokoch sa uvoľňuje veľké množstvo energie, a tým sa aj vytvára väčšina ATP. Tvorba ATP prebiehajúca v mitochondriách sa označuje ako oxidatívna fosforylácia. Úplným rozložením mólu glukózy bunky získa 38 ATP a časť energie sa uvoľní vo forme tepla.

schéma Krebsovho cyklu

Iné projekty

Šablóna:Link FA