Tretia križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
gramatika
GhalyBot (diskusia | príspevky)
d r2.6.5) (robot Zmenil: ku:Sefera xaçperestan a sêyem
Riadok 46: Riadok 46:
[[ka:მესამე ჯვაროსნული ლაშქრობა]]
[[ka:მესამე ჯვაროსნული ლაშქრობა]]
[[ko:제3차 십자군]]
[[ko:제3차 십자군]]
[[ku:Sefera xaçperestan ya sêyem]]
[[ku:Sefera xaçperestan a sêyem]]
[[la:Tertia expeditio sacra]]
[[la:Tertia expeditio sacra]]
[[mk:Трета крстоносна војна]]
[[mk:Трета крстоносна војна]]

Verzia z 21:46, 1. august 2011

Križiacke výpravy
Prvá križiacka výprava · Výprava chudoby · Nemecká križiacka výprava (1096) · Križiacka výprava v roku 1101 · Druhá križiacka výprava · Tretia križiacka výprava · Štvrtá križiacka výprava · Križiacka výprava proti albigéncom · Detská križiacka výprava · Piata križiacka výprava · Šiesta križiacka výprava · Siedma križiacka výprava · Výprava sedliackych vzbúrencov · Ôsma križiacka výprava · Deviata križiacka výprava · Severné križiacke výpravy · Križiacke výpravy proti husitom
Sultán Saladin

Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII., ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.

Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom (asi kurdského pôvodu) v roku 1187, po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiochiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol Akko v Sýrii, ktoré dobyl kráľ Richard v roku 1191 s Filipom II. Saladin už predtým v roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti Mosulského sultanátu.

Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-Petržalke, odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu (francúzsky kráľ Filip II. August a anglický kráľ Richard I. Levie srdce išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez Balkán na Blízky východ: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji 1190 v rieke Salef v dnešnom juhovýchodnom Turecku po tom, čo porazil moslimov pri Ikonione. Jeho syn Fridrich Švábsky viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ Guy Lusignanský - ale pri jeho obliehaní v roku 1191 zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni 1191 vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon (12. júla 1191) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku 1192 uzavrel so Saladinom prímerie, podľa ktorého kresťania dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov Cyprus, ktorý Richard dobyl ešte cestou do Palestíny.

Iné projekty

Šablóna:Link GA