Tretia križiacka výprava: Rozdiel medzi revíziami
gramatika |
d r2.6.5) (robot Zmenil: ku:Sefera xaçperestan a sêyem |
||
Riadok 46: | Riadok 46: | ||
[[ka:მესამე ჯვაროსნული ლაშქრობა]] |
[[ka:მესამე ჯვაროსნული ლაშქრობა]] |
||
[[ko:제3차 십자군]] |
[[ko:제3차 십자군]] |
||
[[ku:Sefera xaçperestan |
[[ku:Sefera xaçperestan a sêyem]] |
||
[[la:Tertia expeditio sacra]] |
[[la:Tertia expeditio sacra]] |
||
[[mk:Трета крстоносна војна]] |
[[mk:Трета крстоносна војна]] |
Verzia z 21:46, 1. august 2011
Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola vojenská výprava vyhlásená pápežom Gregorom VIII., ktorej cieľom bolo získať opätovnú kontrolu nad Jeruzalemom.
Impulzom tretej križiackej výpravy bolo obsadenie Jeruzalema sultánom Saladinom (asi kurdského pôvodu) v roku 1187, po ktorom sa územie križiackych štátov zredukovalo na Tripolis, Antiochiu a palestínske pobrežné mestá. Novým križiackym hlavným mestom bol Akko v Sýrii, ktoré dobyl kráľ Richard v roku 1191 s Filipom II. Saladin už predtým v roku 1174 dobyl od Fatimovcov Egypt a zmocnil sa okrem iného veľkej časti Mosulského sultanátu.
Zhromaždisko križiackych vojsk zo západnej Európy bolo v dnešnej Bratislave-Petržalke, odkiaľ sa potom pod vedením nemeckého cisára Fridricha I. Barbarossu (francúzsky kráľ Filip II. August a anglický kráľ Richard I. Levie srdce išli zatiaľ na východ loďami) vydali cez Balkán na Blízky východ: sami vedúci výpravy neboli jednotní a aj medzi križiakmi a Byzantskou ríšou vypukli spory. Nemecký cisár sa utopil v máji 1190 v rieke Salef v dnešnom juhovýchodnom Turecku po tom, čo porazil moslimov pri Ikonione. Jeho syn Fridrich Švábsky viedol zvyšok rozpadávajúceho sa vojska cez Antiochiu do Akkonu - ktorý už dva roky obliehal bývalý jeruzalemský kráľ Guy Lusignanský - ale pri jeho obliehaní v roku 1191 zomrel. Na tom istom mieste pristáli v máji a júni 1191 vojská Filipa II. a Richarda Levie srdce. Filip II. dobyl Akkon (12. júla 1191) a potom sa vrátil domov. Richard sa až do októbra márne pokúšal dobyť Jeruzalem, hoci Saladina dva razy porazil. Preto v roku 1192 uzavrel so Saladinom prímerie, podľa ktorého kresťania dostali časť pobrežia a boli im povolené návštevy Jeruzalema. Guy Lusignanský dostal ostrov Cyprus, ktorý Richard dobyl ešte cestou do Palestíny.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tretia križiacka výprava