Potreba: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Potreba''' môže byť: |
|||
'''Potreba''' je uvedomený alebo neuvedomený subjektívne pociťovaný [[nedostatok]] niečoho. Je to stav, v ktorom je niečo žiadúce, nutné, v ktorom sa nemožno bez niečoho zaobísť. Stav vyvolaný neuspokojenosťou požiadaviek, ktoré sú nevyhnutné pre normálnu činnosť, zameraný na odstránenie tejto neuspokojenosti. Potreby veľmi úzko súvisia s hodnotami, ktoré sa na základe potrieb konštituujú. |
|||
*[[potrebnosť]] |
|||
*[[potreba (ekonómia)]] |
|||
*[[potreba (psychológia)]] |
|||
*[[potreba (biológia)]] |
|||
{{Rozlišovacia stránka}} |
|||
Podľa internetového slovníka Meriam-Webster je potreba definovaná ako:<ref>[http://www.merriam-webster.com/dictionary/need?show=0&t=1313601191 "Merriam-Webster Dictionary"]</ref> |
|||
* nevyhnutná povinnosť, |
|||
* stav nedostatku niečoho potrebného, žiadúceho alebo užitočného, |
|||
* fyziologická alebo psychologická požiadavka nevyhnutná pre udržanie zdravia organizmu. |
|||
Potreba je motivujúca sila, ktorá si vynucuje akciu pre jej uspokojenie. Potreba sa líši od [[chcenie|chcenia]] tým, že zatiaľčo potrieb je konečné množstvo<ref>[http://www.businessdictionary.com/definition/need.html "BusinessDictionary.com"]</ref> a vyjadrujú niečo všeobecné a základné v ľudskom živote (napríklad potreba živobytia), chcenie je druhotné a viaže sa k subjektívnym preferenciám k niečomu konkrétnemu. Človek môže chcieť neobmedzene veľa vecí. Ak je [[prostriedok|prostriedkom]] na uspokojenie potreby napríklad oblečenie, chcením je napríklad prianie spojené so snahou získať značkové oblečenie. |
|||
Zatiaľčo základné fyziologické potreby sa u jednotlivcov takmer nelíšia, o ostatných potrebách sa to jednoznačne povedať nedá, pretože každý ma inú predstavu o dosahovaní spokojnosti podmienenú genetickým, kultúrnym, intelektuálnym a sociálnym pozadím. |
|||
Podľa Milana Kovačku je potreba ''spojenie účelu a prostriedku vôľou subjektu. Napríklad na ukojenie hladu (účel) jeme chlieb (prostriedok). Predmet chcený na nejaký účel je [[statok]] alebo [[tovar]]. Potreby človeka sú na rozdiel od zdrojov, ktoré používame na výrobu statkov, neobmedzené (neohraničené).'' |
|||
== Členenie potrieb == |
|||
Potreby môžeme členiť: |
|||
* z vývojového hľadiska/podľa dôležitosti: |
|||
** primárne (základné) – sú vrodené resp. životne nevyhnutné (ich uspokojenie je nevyhnutné pre samo zachovanie ľudskej existencie; podľa [[Maslowova pyramída|Maslowovho systému]] sa sem zaraďujú buď len fyziologické potreby, alebo u niektorých autorov aj potreby bezpečia a istoty |
|||
** sekundárne - nie sú vrodené resp. životne nevyhnutné, sú výsledkom spolužitia ľudí v spoločnosti, vzn. v socializačnom procese |
|||
*** sociálne |
|||
*** luxusné |
|||
*** kultúrne |
|||
*** iné |
|||
**terciárne - potreba sebarealizácie podľa Maslowovho systému, často uvádzané ako časť sekundárnych potrieb |
|||
* podľa množstva osôb: |
|||
** individuálne |
|||
** kolektívne (skupinové) |
|||
*podľa ekonomickosti: |
|||
** ekonomické – majú bezprostredný vzťah k hospodárskej činnosti (potreby statkov a služieb, potreby ekonomickej činnosti). Ekonomické potreby je možné uspokojovať spotrebou statkov alebo služieb. |
|||
** neekonomické |
|||
* z hľadiska objektu, ktorého sa týkajú: |
|||
** osobné |
|||
** rodinné |
|||
** miestne |
|||
** národné, štátne |
|||
*podľa náhodnosti: |
|||
**náhodné - vznikajú na základe náhleho impulzu z vonkajšieho okolia, keď človek napríklad zacíti vôňu chutného jedla a následne pocíti chuť na to jedlo |
|||
**umelo vyvolané - veľkú mierou sa na ich vzniku podieľajú marketingové stratégie firiem v snahe presadiť svoj produkt, módne výstrelky a umelé nanucovanie globálneho obrazu správneho spôsobu života malou skupinou ľudí (statky na uspokojenie týchto potrieb by si ľudia za normálnych okolnosti neboli nútení zaobstarať) |
|||
== Potreba z biologického hľadiska == |
|||
'''Potreba''' je v biológii stav [[organizmus|organizmu]], odrázajúci jeho objektívne nedostatky, ktorých odstránenie jestvuje mimo neho. Potreba sa vyznačuje predmetnosťou a dynamikou. |
|||
Predmetnosť potreby spočiva v tom, že potreba je vždy potrebou niečoho, čo je mimo organizmu; osobitnú skupinu tvoria funkcionálne potreby (napr. odpočinok po predchádzajúcej aktivite) - tie tvoria akési vnútorné hospodárstvo alebo sú sprievodným procesom realizácie predmetných potrieb (napríklad potreba zavŕšenia aktu). |
|||
Dynamika potreby spočíva v aktualizovaní, v zmene zameranosti potreby, v schopnosti uhášať a opäť sa objavovať. Dynamika potrieb sa vzhľadom na vonkajší svet prejavuje v rozličnom stupni reaktívnosti organizmu voči vonkajším podnetom. |
|||
Potreby na subhumánnej úrovni majú signálny ráz, t. j. regulujú sa na základe signálov vonkajších a vnútorných; interoreceptívne podnety signalizujú stav organizmu a regulujú správanie, na tieto vnútorné podnety možno utvárať |
|||
podmienené reflexy. |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
==Pozri aj== |
|||
*[[nevyhnutnosť]] |
|||
*[[ekonomická potreba]] |
|||
== Externé odkazy == |
|||
* {{filit|fvp/potreba.html Potreba - }} |
|||
* {{filit|fvp/potreba_biologia.html Potreba (biológia) - }} |
|||
== Iné projekty == |
|||
{{projekt|q=Potreba}} |
|||
{{projekt|q=Nutnosť|q_štítok=Nutnosť}} |
|||
[[Kategória:Psychológia]] |
|||
[[Kategória:Marketing]] |
|||
[[Kategória:Biológia]] |
|||
[[cs:Potřeba]] |
|||
[[da:Behov]] |
|||
[[de:Bedürfnis]] |
|||
[[en:Need]] |
|||
[[fr:Besoin]] |
|||
[[it:Bisogno]] |
|||
[[lt:Poreikis]] |
|||
[[no:Behov]] |
|||
[[pl:Potrzeba]] |
|||
[[simple:Need]] |
|||
Verzia z 19:07, 17. august 2011
Potreba môže byť:
Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.
- Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.