Otvorená spoločnosť

Otvorená spoločnosť je taká, ktorá je otvorená ľuďom všetkých vyznaní, „založená na uznávaní ľudí s rôznorodými názormi a záujmami, kde nikto nemá právo poslednej pravdy“ (George Soros). Ide o opak uzavretých systémov vlády elít (napr. Platónova vláda strážcov a ochrancov alebo Marxov historicizmus).

Otvorená spoločnosť je teda taká spoločnosť, ktorá zaručuje právo na kritiku a sebareflexiu. Len v otvorenej spoločnosti môžu byť uplatnené kritické a racionálne vedecké postupy, ktoré sú predpokladom demokratickej spoločenskej obnovy a postupných reforiem inštitúcií.

Úloha vládnej moci v otvorenej spoločnosti

V otvorenej spoločnosti vláda, štát a sociálne inštitúcie vytvárajú prostredie, aby mohli byť zaručené individuálne slobody a to bez toho, aby ochrana individuality neohrozila sociálnu súdržnosť. Ide o spoločnosť, kde názorové rozdiely síce môžu byť veľké, ich nositeľom však nikto nesmie brániť v pokojnom spolužití v spoločnosti.

Cestou k otvorenej spoločnosti je dodržiavanie ľudských práv a slobôd (vrátane slobody vierovyznania a slobody prejavu), a zároveň podpora spoločných záujmov a úsilie sa o prehĺbenie dialógu a spolupráce pri zmierňovaní konfliktov. Ľudia tak môžu spolunažívať konštruktívne, napriek rozdielnym pohľadom na svet a fungovanie spoločnosti. Tieto rozdiely nakoniec komunitu obohatia a posilnia, pričom schopnosť ľudí spolupracovať s názorovými oponentmi prináša pre spoločnosť novú, nezameniteľnú kvalitu.

V otvorenej spoločnosti je preto nevyhnutné, aby vláda a ďalšie inštitúcie boli neutrálne. Len tak možno zabezpečiť, že sloboda svedomia jednotlivcov sa nebude stretávať s predsudkami. Otvorená spoločnosť musí byť preto nevyhnutne sekulárna (neviazaná na náboženské doktríny). Nesmie v nej byť ustanovené nijaké štátne náboženstvo alebo dogma, a nijaké inštitucionalizované alebo právne privilégiá. „Sekulárny“ však znamená „neutrálny“, nie „ateistický“. Náboženské skupiny musia mať presne také isté práva (teda nie väčšie, ani menšie) na participáciu v otvorenej spoločnosti ako nenáboženské alebo protináboženské skupiny.

Na základe princípu zmeny v štáte možno rozlíšiť dva základné typy vlád: demokraciu, v ktorej sa dá zbaviť vlády bez krviprelievania a kde inštitúcie majú prostriedky na zmenu a pretrvávajú dlhodobo, a diktatúru, v ktorej sa je možné zbaviť vládnucich len úspešnou revolúciou, často len za cenu vysokého utrpenia. Z hľadiska otvorenej spoločnosti je preto prirodzené nedovoliť, aby niekto mal nekontrolovateľnú suverenitu nad mocou, ale naopak, mal by v štáte byť existovať spoľahlivý systém bŕzd a rovnováh, ktoré by vykonávali inštitucionálnu kontrolu vládcov občanmi. Otvorená spoločnosť preto vyžaduje možnosti reformovať pravidlá (zákony) a etiku spoločnosti, aby sa mohli vyvíjať od moci nezávislé mechanizmy, ktoré dokážu vládnu moc monitorovať a kontrolovať (verejná kontrola, prípadne watchdog).

Podmienky pre otvorenú spoločnosť

Nevyhnutnými základmi pre existenciu otvorenej spoločnosti sú:

• odmietanie akýchkoľvek dogiem absolútnej pravdy,
• pri rozvoji spoločnosti presadzovanie kritických a racionálnych vedeckých postupov,
• uplatňovanie humanistickej teórie spravodlivosti (založenej na princípoch rovnosti, individualizmu a slobody)
• umožnenie postupných reforiem spoločenského života.

Námietky voči konceptu otvorenej spoločnosti

Oponenti otvorenej spoločnosti ju často vykresľujú ako ateistickú. Zástancovia protirečia a zdôrazňujú, že treba jasne odlíšiť sekulárnu neutralitu otvorenej spoločnosti od presadzovania ateistizmu, či agnostického humanizmu.

Propagátori otvorenej spoločnosti

V modernej histórii sa snažil otvorenú spoločnosť zadefinovať a popísať filozof Karl Raimund Popper. Vplyvným sympatizantom a podporovateľom myšlienky otvorenej spoločnosti je filantrop a kontroverzný finančník George Soros.

Externé odkazy

• Soros:From Karl Popper to Karl Rove – and Back (po anglicky)
• Moderní liberalismus: Popper (po česky)