Alexander VII.: Rozdiel medzi revíziami

	Alexander VII.
	rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
	7. apríl 1655 – 22. máj 1667
Biografické údaje
Rodné meno	Fabio Chigi
Narodenie	13. február 1599; Siena, Toskánske veľkovojvodstvo
Úmrtie	22. máj 1667; Rím, Pápežský štát
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	7. apríl 1655
Odkazy
	Alexander VII. na catholic-hierarchy.org angl. ; Alexander VII.
	Kompletný zoznam pápežov
	Vatikánsky portál; Historický portál; Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 13:48, 15. september 2011

Alexander VII. (lat. Alexander Septimus), vl. menom Fabio Chigi (* 13. február 1599, Siena - † 22. máj 1667, Rím) bol taliansky duchovný a 237. rímsky pápež (v období rokov 1655 - 1667).

Duchovná kariéra

Na univerzite v rodnom meste vyštudoval filozofiu, právo a teológiu. Tridsiate roky 17. storočia boli obdobím začiatku jeho kariéry ako duchovného. V roku 1628 za pápeža Urbana VIII. vstúpil do pápežských služieb. Stal sa legátom vo Ferrare a v roku 1635 biskupom v Puglii.

Významnú úlohu zohral pri mierových jednaniach po skončení tridsaťročnej vojny kedy vo funkcii pápežského nuncia v Kolíne (v rokoch 1639 - 1651) zastupoval v roku 1648 Svätú stolicu na rokovaniach pri uzatváraní vestfálskeho mieru.

Za svojho predchodcu, Inocenta X. sa stal štátnym kancelárom a kardinálom a po jeho smrti, po konkláve trvajúcom neuveriteľných osemdesiat dní, pápežom. Počas voľby sa prvý raz dostal do kontaktu so všemocným francúzskym kardinálom Mazarinom, vystupujúcim ako odporca jeho zvolenia (ani ako pápež nedokázal s Mazarinom nájsť porozumenie).

Na pápežskom stolci

Alexander VII. sa vzápätí po svojom zvolení ukázal ako slabý pápež, ktorého rozhodnutia boli často ovplyvňované pápežskou kúriou.

Až do roku 1664 sa vliekli neusporiadané vzťahy Alexandra VII. s Francúzskom Ľudovíta XIV. Kvôli Alexandrovej neprezieravej zahraničnej politike (zamiešal sa do sporu kardinála Mazarina a kardinála de Retz) dokonca francúzsky panovník hrozil vojenským vpádom na územie pápežského štátu. Proti silnému francúzskemu kráľovi bol nútený prijať potupnú Pisanskú zmluvu (z r. 1654), ktorou sa musel úplne podrobiť kráľovým požiadavkám ohľadom dosadzovania biskupov.

Rovnako komplikované vzťahy mal Alexander VII. i so Španielskom. Vyplývali z neochoty uznať Jána IV. portugalským kráľom.

Z duchovného hľadiska významnou udalosťou spadajúcou do obdobia jeho pontifikátu bola konverzia švédskej kráľovnej Kristíny v novembri 1655, ktorá bola pre Alexandra náplasťou na jeho neúspechy na medzinárodnej scéne.

Alexander VII. bol ako najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi nútený zaujať stanoviská k dvom závažným skutočnostiam. Prvým bolo vyjadrenie sa k sporu o učenie zvané jansenizmus, ktorý zdedil po Inocentovi X. Vyhlásením, odsudzujúcim tézy tohto učenia, sa postavil na stranu svojho predchodcu. V tejto súvislosti vydal tiež ustanovenie Regiminis apostolici, ktorým vyzýval duchovných na odsúdenie jansenizmu. Druhým bol spor o probabilizmus, teóriu presadzovanú jezuitmi. V tomto prípade zaujal zamietavý postoj k niektorým častiam tohto učenia.

Mecenáš umenia

Do historického povedomia sa Alexander VII. zapísal aj ako umenia znalý pontifik a mecenáš. Už ako mladý kňaz sa stal autorom básnických zbierok. Rád sa obklopoval spoločnosťou učencov a umelcov, obohatil Vatikánsku knižnicu. Jeho veľkým obľúbencom bol najväčší barokový taliansky sochár a architekt Gian Lorenzo Bernini, ktorý s pápežovou štedrou podporou vytvoril množstvo nádherných umeleckých diel. Práve Alexander VII. poveril Berniniho dotvorením vatikánskeho Námestia svätého Petra o preslávenú Berniniho kolonádu. Bernini je i spoluautorom monumentálneho Alexandrovho náhrobku v Bazilike svätého Petra.

Pozri aj

Ďalší pápeži s menom Alexander

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alexander VII.

Zdroje

J. N. D. Kelly, Pápeži dvoch tisícročí, Roal, Bratislava, 1994, ISBN 80-88705-00-9
B. Hitzen-Bohlen, Řím - umění a architektura, Slovart, Praha, 2008, ISBN 978-80-7391-061-7
M. Collins, Vatikán - tajomstvá a poklady svätého mesta, Ikar, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-551-2016-4

Predchodca:
Inocent X.

Pápež
Alexander VII.
(zoznam)

Nástupca:
Klement IX.

@@ Riadok 103: / Riadok 103: @@
 [[he:אלכסנדר השביעי]]
 [[hr:Aleksandar VII.]]
+[[hsb:Aleksander VII.]]
 [[hu:VII. Sándor pápa]]
 [[id:Paus Aleksander VII]]

z d u Rímski pápeži
1. – 4. storočie	Peter Linus Kletus Kliment I. Evarist Alexander I. Sixtus I. Telesfor Hyginus Pius I. Anicet Soter Eleutér Viktor I. Zeferinus Kalixt I. Urban I. Poncián Anter Fabián Kornel Lucius I. Štefan I. Sixtus II. Dionýz Félix I. Eutychián Kajus Marcelín Marcel I. Eusébius Melchiades Silvester I. Markus Július I. Libérius Damazus I. Siricius Anastáz I.
5. – 8. storočie	Inocent I. Zosimus Bonifác I. Celestín I. Sixtus III. Lev I. Hilarius Simplicius Félix III. Geláz I. Anastáz II. Symachus Hormizdas Ján I. Félix IV. Bonifác II. Ján II. Agapet I. Silverius Vigilius Pelagius I. Ján III. Benedikt I. Pelagius II. Gregor I. Sabinián Bonifác III. Bonifác IV. Adeodat I. Bonifác V. Honorius I. Severín Ján IV. Teodor I. Martin I. Eugen I. Vitalian Adeodat II. Donus Agato Lev II. Benedikt II. Ján V. Konon Sergius I. Ján VI. Ján VII. Sisin Konštantín I. Gregor II. Gregor III. Zachariáš Štefan II. Pavol I. Štefan III. Hadrián I. Lev III.
9. – 12. storočie	Štefan IV. Paschal I. Eugen II. Valentín Gregor IV. Sergius II. Lev IV. Benedikt III. Mikuláš Hadrián II. Ján VIII. Marinus I. Hadrián III. Štefan V. Formozus Bonifác IV. Štefan VI. Roman Teodor II. Ján IX. Benedikt IV. Lev V. Sergius III. Anastáz III. Lando Ján X. Lev VI. Štefan VII. Ján XI. Lev VII. Štefan VIII. Marinus II. Agapet II. Ján XII. Benedikt V. Lev VIII. Ján XIII. Benedikt VI. Benedikt VII. Ján XIV. Ján XV. Gregor V. Silvester II. Ján XVII. Ján XVIII. Sergius IV. Benedikt VIII. Ján XIX. Benedikt IX. Silvester III. Gregor VI. Klement II. Damazus II. Lev IX. Viktor II. Štefan IX. Mikuláš II. Alexander II. Gregor VII. Viktor III. Urban II. Paschal II. Gelasius II. Kalixt II. Honorius II. Inocent II. Celestín II. Lucius II. Eugen III. Anastáz IV. Hadrián IV. Alexander III. Lucius III. Urban III. Gregor VIII. Klement III. Celestín III. Inocent III.
13. – 16. storočie	Honorius III. Gregor IX. Celestín IV. Inocent IV. Alexander IV. Urban IV. Klement IV. Gregor X. Inocent V. Hadrián V. Ján XXI. Mikuláš III. Martin IV. Honorius IV. Mikuláš IV. Celestín V. Bonifác VIII. Benedikt XI. Klement V. Ján XXII. Benedikt XII. Klement VI. Inocent VI. Urban V. Gregor XI. Urban VI. Bonifác IX. Inocent VII. Gregor XII. Martin V. Eugen IV. Mikuláš V. Kalixt III. Pius II. Pavol II. Sixtus IV. Inocent VIII. Alexander VI. Pius III. Július II. Lev X. Hadrián VI. Klement VII. Pavol III. Július III. Marcel II. Pavol IV. Pius IV. Pius V. Gregor XIII. Sixtus V. Urban VII. Gregor XIV. Inocent IX. Klement VIII.
17. – 21. storočie	Lev XI. Pavol V. Gregor XV. Urban VIII. Inocent X. Alexander VII. Klement IX. Klement X. Inocent XI. Alexander VIII. Inocent XII. Klement XI. Inocent XIII. Benedikt XIII. Klement XII. Benedikt XIV. Klement XIII. Klement XIV. Pius VI. Pius VII. Lev XII. Pius VIII. Gregor XVI. Pius IX. Lev XIII. Pius X. Benedikt XV. Pius XI. Pius XII. Ján XXIII. Pavol VI. Ján Pavol I. Ján Pavol II. Benedikt XVI. František