Bratislava – mestská časť Petržalka

Bratislava – mestská časť Petržalka
obec
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Bratislavský
Okres	Okres Bratislava V
Región	Bratislava a okolie
Nadmorská výška	131 m n. m.
Rozloha	28,68 km² (2 868 ha)
Obyvateľstvo	112 794 (31. 12. 2023)
Hustota	3 932,85 obyv./km²
Starosta	Vladimír Bajan (NEKA)
PSČ	85X XX
ŠÚJ	529460
EČV (do r. 2022)	BA, BL
Tel. predvoľba	0 2
Adresa obecného úradu	Miestny úrad Bratislava-Petržalka Kutlíkova 17 852 12 Bratislava
E-mailová adresa	starosta@petrzalka.sk
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Petržalka
Webová stránka: petrzalka.sk
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Petržalka (maď. Ligetfalu / Pozsonyligetfalu, nem. Engerau / Ungerau) je mestská časť Bratislavy s najväčším počtom obyvateľov a jedna z najhustejšie obývaných oblastí na Slovensku i v strednej Európe.

Pôvodne to bola vidiecka obec pri Bratislave s názvom Engerau. (z nem. „úzka niva“). Nachádza sa na pravom brehu rieky Dunaj a v súčasnosti má okolo 115 000 obyvateľov. S ľavým brehom Dunaja ju spája 5 mostov – Starý most, Nový most, Prístavný most, Most Lafranconi a najnovší Most Apollo, ktorý bol uvedený do prevádzky v septembri 2005.

Podstatná časť územia Petržalky je zastavaná betónovými panelovými obytnými domami. Nachádzajú sa tu aj dve umelo vytvorené jazerá: štrkový Veľký Draždiak a Malý Draždiak; centrálnu zónu tvorí Chorvátske rameno, vodohospodársky kanál odvádzajúci spodnú vodu a časti kopírujúci trasu niekdajšieho ramena Dunaja, po ktorom má meno. Nechýba ani obchodné a zábavné centrum Aupark, obchodná zóna Danubia, priemyselná zóna v priestoroch bývalej továrne Matador a taktiež dostihová dráha, určená okrem tradičných dostihov aj na sobotnú „burzu“.

Podnebie a počasie

Technopol

Podnebie Petržalky patrí medzi najsuchšie a najteplejšie oblasti Slovenska. Vyskytujú sa tu veľké výkyvy v rámci jednotlivých rokov, mesiacov, dní, či už aj dňa a noci. Zrážok spadne ročne okolo 500 - 600 mm a vyskytuje sa priemerne 30 búrok, najmä v letnom období. Priemerná ročná teplota je okolo 10° C. Podnebie je mierne, s kontinentálnymi črtami. Letá sú teplé, teplota najteplejšieho mesiaca je v priemere 22 – 28 °C. Teplota najchladnejšieho mesiaca v roku je v priemere −0,5 – −4 °C. V marci, apríli, septembri a októbri je veľmi premenlivé počasie s veľkými výkyvmi medzi dňom a nocou, i medzi jednotlivými rokmi. Vyskytuje sa okolo 30 dní so snehovou pokrývkou. Slnečný svit zahŕňa v priemere za jeden rok 1950 – 2000 hodín.

Parky, lesy, flóra, fauna

Sad Janka Kráľa v Petržalke

Lužný les medzi mostom Lafranconi a Novým mostom

Napriek tomu, že je Petržalka bohatá na zeleň, má po Starom Meste najmenší podiel zelenej plochy na jedného obyvateľa zo všetkých bratislavských mestských častí. Nachádza sa tu najstarší verejný park v strednej Európe, Sad Janka Kráľa, ako aj množstvo malých lužných lesíkov, Chorvátske rameno i dve jazerá. V Petržalke sa nachádza chránená krajinná oblasť, lužný les Starý háj. Petržalka patrí medzi významné lokality zimovania labutí, každoročne sa ich tu zdržuje okolo 200. Zdržuje sa tu aj veľký počet kačiek a iných vtákov, najmä v okolí Chorvátskeho ramena a oboch jazier.

Turistické atrakcie

Jednou z najznámejších atrakcií Petržalky je reštaurácia UFO na Novom moste vo výške 85 metrov a vyhliadková plošina vo výške 95 metrov, ktorá je známa aj ako symbol modernej Petržalky a Bratislavy. Novou atrakciou Petržalky bude pravdepodobne vyhliadková reštaurácia na hornom poschodí budovy Vienna Gate.

Miestne časti

Chorvátske rameno v Petržalke

Petržalka je rozdelená na viaceré menšie sídliská alebo miestne časti.

• Dvory
• Lúky
• Háje
• Ovsište - severovýchodná časť
• Janíkov dvor - v tejto miestnej časti sa bude nachádzať konečná stanica rýchlodrážnej električky, ktorá bude spájať Petržalku so Starým Mestom, v budúcnosti by tu malo stáť nové sídlisko, v ktorom by o niekoľko rokov mohli byť tisíce bytov, obchodov, služieb i dopravných stavieb. Navrhuje to urbanisticko-architektonická štúdia s názvom Petržalka-Juh, Južná rozvojová os, ktorú spracoval architekt Jaroslav Meheš. Územie je vymedzené zo severu sčasti Panónskou cestou a Vyšehradskou ulicou, z východu areálom čistiarní odpadových vôd a ochrannou hrádzou Dunaja, z juhu hranicou katastrov Petržalky a Jaroviec, zo západu železničnou traťou.
• Kopčany - okolie Kopčianskej ulice
• Zrkadlový háj
• Starý háj - táto časť sa nazýva podľa zvyšku lužného lesíka, ktorý je chránenou krajinnou oblasťou
• Kapitulský dvor

Ulice a námestia

Petržalka bola budovaná ako sídlisko, nemá teda jasne definované centrum. Za centrum Petržalky ako mestskej časti je možné považovať napríklad Námestie hraničiarov. V posledných rokoch však v Petržalke prebieha intenzívna výstavba, ktorej cieľom je premeniť Petržalku na plnohodnotné mesto. Ako príklad je možné uviesť Petržalské korzo, chodník pre chodcov a cyklistov, spájajúci ľavobrežné centrum Bratislavy od Nového mosta s petržalskou medzinárodnou železničnou stanicou. „Korzo“ prechádza aj cez Nobelovo námestie, ktoré patrí medzi najznámejšie a najkrajšie petržalské námestia. Do Petržalky patrí aj nové Námestie Jána Pavla II. neďaleko Markovej ulice.

Ako centrálne korzo slúži aj okolie Chorvátskeho ramena, okolo ktorého je vybudovaný chodník po celej jeho dĺžke slúžiaci tak chodcom, ako aj cyklistom a korčuliarom.

Severná časť Petržalky patrí do plánovaného projektu celomestského centra Bratislavy, kam patrí aj nábrežie Dunaja na jeho ľavom brehu. V tejto časti Petržalky prebieha intenzívna výstavba nových moderných budov, predovšetkým v okolí Einsteinovej ulice. Premena najväčšieho sídliska na moderné mesto sa dosahuje urbanizáciou aj okolia hlavných ťahov Panónskej a Dolnozemskej. Do budúceho celomestského centra patrí predovšetkým nezastavané územie medzi Novým mostom a Starým mostom, kde je naplánovaná rozsiahla výstavba, ktorá má premeniť túto časť na atraktívne korzo.V roku 2006 sa v týchto oblastiach nachádzala divoká zeleň, predovšetkým zvyšok lužných lesov, ktoré by bolo treba vyrúbať, s čím nesúhlasí veľa obyvateľov.

Jednou z dôležitých ulíc je aj Rovniankova ulica, ulica, kde sa začali ako na prvej stavať panelové domy v roku 1977, je to aj srdce Petržalky. Na tejto ulici začal aj projekt "Bezpečné bývanie", typický zamykaním domu elektronickým kľúčom a prípadne domovým kamerovým systémom, ktorý sa rozšíril po celej Petržalke.

Od roku 2008 sa plánuje začiatok výstavby zóny Petržalka City, ktorá má radikálne pretvoriť centrum tejto mestskej časti, pričom projekty počítajú s výstavbou vysokopodlažnej aj nízkopodlažnej zástavby a novou zeleňou a parkmi. Dotknutá oblasť sa nachádza v okolí plánovanej električkovej trate pri Chorvátskom ramene. Táto lokalita okolo Chorvátskeho ramena bola pôvodne aj plánovaná ako centrum mestskej časti, mala tadiaľto prechádzať centrálna os Petržalky a nosný systém hromadnej dopravy, svojho času to malo byť klasické ťažké metro.

V západnej časti Petržalky, v časti Kapitulský dvor, sa zachovali niektoré pôvodne ulice starej Petržalky, tvorené rodinnými domami.

Kultúra

V Petržalke je niekoľko domov kultúry, prakticky v každej miestnej časti, napríklad DK Ovsište, DK Zrkadlový háj, DK Lúky a pod., kde pravidelne prebiehajú kultúrne podujatia a koncerty, ako aj premietania filmov. Na nábreží Dunaja sa nachádza zrekonštruované divadlo Aréna, ktoré patrí medzi veľmi významné divadlá v Bratislave. Okrem divadiel je tu aj moderné multikino Palace Cinemas v stredisku Aupark, disponujúce 12 modernými kinosálami.

Vzdelávacie inštitúcie

Najdôležitejšou vzdelávaciou inštitúciou v Petržalke je Ekonomická univerzita v Bratislave. Nachádza sa tu aj Fakulta manažmentu City University a na Tematínskej ulici 10 (v budove bývalej ZŠ) Fakulty masmédií, informatiky, ekonómie a podnikania súkromnej Bratislavskej vysokej školy práva so sídlom na Tomášikovej ulici v Ružinove. Zo stredných škôl a gymnázií medzi najdôležitejšie patria Evanjelické lýceum, Gymnázium Alberta Einsteina, Gymnázium Mercury, Gymnázium Pankúchova (spolupráca s Venglošovou futbalovou akadémiou) a Gymnázium Kremnická. Na Hálovej ulici v priestoroch bývalej základnej školy sa nachádza stredná priemyselná škola elektrotechnická, ktorá sa predtým nachádzala na Markovej ulici. Na Hálovej sa nachádza aj Múzeum školstva a pedagogiky a Slovenská pedagogická knižnica. Na Hrobákovej ulici sa nachádza obchodná akadémia.

Architektúra

Hoci väčšina územia modernej Petržalky je zastavaná obytnými panelovými bytovkami s výškou 4 až 12 podlaží, nachádza sa tu aj niekoľko moderných kostolov, najnovším je katolícky Kostol Svätej rodiny na budúcom námestí pri Chorvátskom ramene. Okrem bytových domov a kostolov sa tu nachádza niekoľko moderných výškových budov. Najvyššou budovou v Petržalke je Aupark Tower s výškou 96 metrov pri Auparku, dvojica veží Technopol s výškou 90 metrov na Kutlíkovej ulici a výšková budova výstaviska Incheba Expo na Einsteinovej ulici s výškou 85 metrov.

V Petržalke sa nachádza aj časť pôvodnej výstavby rodinných domov, ktoré tu ostali ešte z čias starej Petržalky. Táto pôvodná výstavba sa nachádza hlavne v časti Dvory, v blízkosti kúpaliska Matador.

Na Viedenskej ceste sa kedysi nachádzal starý kostol, ktorý bol zbúraný v roku 1935 kvôli rozšíreniu cesty pri prestavbe električkovej trate.

Gastronomické zariadenia

Na nábreží Dunaja sa okrem historickej budovy divadla Aréna nachádza aj novootvorená reštaurácia Au Café, ktorá sa tu nachádzala ešte za čias starej Petržalky a bola znovu otvorená v roku 2003, ako aj objekt reštaurácie Leberfinger, ktorý má asi 250 ročnú minulosť. V blízkosti je aj dobová reštaurácia Aušpic a reštaurácia Mýtny domček. V novej polyfunkčnej budove postavenej medzi Jantárovou cestou a Krasovského ulicou, susediacou so sadom Janka Kráľa, je nová reštaurácia Pri Starom moste.

Turistika a šport

V Petržalke je veľa možností na šport, hlavne na cyklistiku a in-line korčuľovanie. Cez Petržalku, Rusovce a Čunovo vedie medzinárodná Dunajská cyklistická cesta, ktorá spája Maďarsko a Rakúsko. Cesta sa začína pri hranici s Rakúskom, pokračuje pri nábreží Dunaja, Rusovce, Čunovo a vedie až do Gabčíkova.

Šport

V Petržalke je veľa možností na tenis, pôsobí tu klub TJ Iskra Petržalka, ktorý disponuje športovým areálom pri ZŠ Budatínska. V bývalom areáli TJ Iskra pri Matadore sa nachádza aj otvorené kúpalisko. Ako populárne prírodné kúpalisko slúži umelé jazero Veľký Draždiak a v jeho okolí sa nachádza dostatok možností na tenis, volejbal, ako aj iné športy.

Pri cyklistickej ceste smerom do Čunova pri Prístavnom moste sa nachádza jazdecký klub a jazdecký areál, ktorý sa každoročne využíva aj na medzinárodné jazdecké súťaže.

Na Vlasteneckom námestí je športová hala, kde je možné napríklad hrať bedminton počas celého roka.

Športové kluby

Veľký Draždiak

V Petržalke pôsobí známy futbalový klub FC Petržalka 1898. Predchodca Artmedie bol založený ešte v 19. storočí, vtedy patril k najsilneším vidieckym klubom Uhorska. Klub hral 2 roky v 1. československej lige. Najväčší úspech dosiahol v roku 2005, majstrovský titul a pod názvom Artmedia Bratislava sa prebojoval do hlavnej fázy Champions League, čo sa dovtedy podarilo len jedinému slovenskému klubu - 1.FC Košice. Bývalý štadión FC Artmedia sa nachádza v blízkosti Sadu Janka Kráľa pri Starom moste, kde tento klub sídlil od svojho založenia v roku 1898. 1.7.2011 by mal byť postavený nový štadión v areáli bývalej ZŠ na ulici M.C.Sklodowskej 1 v Ovsišti s kapacitou 3 601 divákov. Od školského roku 2011/2012 tu takisto vznikne nová Súkromná športová stredná odborná škola - odbor športový manažment a výživa a šport. Momentálne FC Petržalka 1898 pôsobí v prenajatých priestoroch na bývalom Rapide v Prievoze.

Okrem futbalu je v Petržalke basketbalový team hrajúci svoje zápasy v DK Lúky.

Zábava a voľný čas

Na nábreží Petržalky sa od konca 19. storočia až do konca 90. rokov nachádzal jediný stály lunapark v Bratislave, v rokoch 2003 až 2004 bol zrušený, aby bol neskôr postavený inde. Zatiaľ nie je známe miesto, kde sa v budúcnosti bude nachádzať a čo bude na mieste bývalého lunaparku na Tyršovom nábreží stáť. Na tomto nábreží odspieval svoj koncert aj Sir Elton John v roku 2005. V lete sa tu nachádzala T-com piesočnatá pláž, kde mohli ľudia relaxovať.

Kedysi sa pri Dunaji nachádzalo prírodné kúpalisko Lido, ktoré fungovalo predtým, ako bolo postavené kúpalisko Tehelné pole. Začiatkom 60. rokoch sa vybudovalo ďalšie letné kúpalisko Matador, s 50m plaveckým bazénom, menším 25m bazénom a dvomi detskými plytkými bazénmi. S menšími prestávkami funguje dodnes.

Kedysi sa na území Petržalky nachádzali aj dve kiná, Partizán a Iskra. Kino Partizán stálo na mieste dnešného Auparku a slúžilo svojmu účelu do roku 1982, kedy sa budova v rámci hromadnej asanácie pôvodnej zástavby zbúrala. Kino Iskra bolo vybudované začiatkom 60. rokov 20. storočia a stálo v blízkosti Kostola Povýšenia svätého Kríža. Takisto ho zbúrali v roku 1982. Po vybudovaní panelovej zástavby v 80. rokoch sa vybudovali v Petržalke tri domy kultúry: Ovsište, Zrkadlový Háj a Lúky, ktorých kinosály nahradili niekdajšie kiná. Po vybudovaní multiplexu s 12 kinosálami v nákupnom stredisku Aupark sa premietajú filmy len v DK Zrkadlový Háj.

Obchodná sieť

Aupark

Najznámejším nákupným centrom v Petržalke je nákupné centrum Aupark pri Sade Janka Kráľa, ku ktorému bola neskor dostavaná sporná 22 poschodová budova AuparkTower. Ďalším dôležitým obchodným centrom Petržalky je Danubia, ktorá obsahuje hypermarket Carrefour elektro Nay a desiatky menších prevádzok. V bezprostrednej blízkosti Danubie je hypermarket Tesco s inými menšími prevádzkami. V blízkosti centra Danubia na Kopčianskej ulici nachádza aj známy veľkoobchod s výpočtovou technikou Agem a najväčší supermarket v Bratislave patriaci do siete Terno. Obyvatelia Petržalky majú tiež k dispozícii hypermarket Kaufland pri Chorvátskom ramene, 3 supermarkety Lidl, 3 supermarkety Albert a niekoľko predajní Coop Jednota.

V blízkosti Starého mostu v Petržalke je najväčší elektro obchod na Slovensku TPD. .

Dôležité inštitúcie

Incheba Expo a hotel Incheba

Medzi najdôležitejšie inštitúcie v Petržalke patrí výstavisko Incheba Expo, čo je najväčšie výstavisko na Slovensku, v ktorom sa každý rok koná najväčší veľtrh stavebníctva Coneco. Nachádza sa tu aj Ekonomická univerzita v Bratislave a City University. Pôsobí tu aj spoločnosť Matador ako výrobca chemických výrobkov.

Na Kopčianskej ulici sa nachádza dopravný inšpektorát.

Občianska vybavenosť

Petržalka disponuje okrem siete obchodov a prevádzok služieb aj nemocnicou na Antolskej ulici pri jazere Veľký Draždiak a niekoľkými knižnicami. Veľa menších obchodných prevádzok a firiem ponúkajúcich služby má sídlo priamo v spoločných priestoroch v zástavbe panelových obytných domov. Prakticky každý obytný dom obsahuje niekoľko prevádzok či už predajných, alebo nepredajných, napríklad kaderníctvo, solárium a pod.

Spoločenské problémy

Petržalka bola v minulosti známa mierne vyššou kriminalitou ako ostatné mestské časti, predovšetkým po roku 1990 a po otvorení hraníc. Podľa istých názorov bola Petržalka rajom drogových dílerov, čo bolo zapríčinené vekovým zložením obyvateľstva. V súčasnosti je situácia definitívne odlišná, čo je spôsobené realizáciou projektu „Bezpečné bývanie“, kedy sa domy uzatvorili a zamkli pomocou DEK kľúčov schopných sledovať vstup a výstup obyvateľov domu v spojení s kamerovým systémom monitorujúcim priestory a okolie domu. Istú rolu zohralo aj to, že byty si postupne ľudia odkúpili do vlastníctva a zároveň zmenili prístup k vlastnému majetku. Kriminalita v Petržalke sa nijako výrazne nelíši od ostatných mestských častí a má stále klesajúcu tendenciu.

Doprava

Panónska cesta

Diaľnica Viedenská cesta - Prístavný most na Einsteinovej

Hlavnými cestnými ťahmi v Petržalke sú cesty Panónska, Dolnozemská a Einsteinova. Najmä okolo Panónskej prebieha rozsiahla výstavba nových objektov, vyvíja sa aj Einsteinova ulica. Cez Petržalku uprostred Einsteinovej ulice prechádza diaľnica D1, spájajúca hraničný prechod s Rakúskom a diaľnicou smerom na Žilinu. Diaľnica prechádza cez Prístavný most a napája sa aj na Most Lafranconi.

Rozostavané depo Janíkov dvor pôvodne plánovaného metra, po dokončení sa malo používať ako depo električkovej rýchlodráhy.

V prvej polovici 20. storočia cez Petržalku premávala pravidelná linka na električkovej trati z Bratislavy do Viedne cez Starý most, ktorá sa plánuje obnoviť do roku 2013.

Železničná stanica Petržalka

Na Kopčianskej ulici pri začiatku Petržalského korza je nedávno zrekonštruovaná železničná stanica Bratislava-Petržalka, odkiaľ sa dá dostať do Viedne moderným vlakom Bombardier Talent rakúskych železníc za približne 1 hodinu na stanicu Wien Südbahnhof. Táto železničná linka zatiaľ čiastočne nahrádza zrušenú električkovú linku do Viedne.

Na rozdiel od mestských častí na ľavom brehu Dunaja, mestská hromadná doprava v Petržalke je v súčasnosti zabezpečovaná výlučne autobusmi. Toto sa má zmeniť po dokončení nosného systému mestskej hromadnej dopravy založenom na rýchlodrážnej električke, ktorá sa mala začať stavať v roku 2007 (čo sa nestalo, momentálne sa spracúva projektová dokumentácia). Táto trať má spojiť Petržalku s ľavobrežným centrom Bratislavy a má viesť od Janíkovho dvora cez Starý most po Šafárikovo námestie kde sa napojí na súčasnú sieť električiek. Uvažovalo sa o troch riešeniach vedenia trate, a to povrchovom, polozapustenom a estakádnom, avšak v súčasnosti sa presadzuje variant podpovrchový, v tzv. plytkom tuneli. Spojenie s druhým brehom bude zabezpečené v tuneli pod Dunajom v rámci združenej investície so ŽSR. Mesto Bratislava plánuje vybudovať aj paralelnú električkovú trasu cez Starý most.

Napriek tomu, že je Petržalka ako jediná významná mestská časť lokalizovaná na pravom brehu Dunaja, spojenie s centrom mesta je pomerne rýchle, zo zastávky Aupark sa dá dostať autobusom na zastávku Zochova cez Nový most za približne 5 minút. Do Starého Mesta je z Petržalky pomerne jednoduchý prístup prostredníctvom autobusov, ktoré premávajú cez všetkých 5 mostov, vrátane Starého mosta, ktorý je od 1. januára 2009 pre individuálnu automobilovú dopravu uzavretý. Na prístup do užšieho centra sa používajú hlavne 3 mestské mosty, teda Starý most, Nový most a Most Apollo, na tranzitnú dopravu zase 2 diaľničné mosty, Most Lafranconi a Prístavný most.

Dejiny

Historické záznamy o Petržalke existujú od roku 1225. V roku 1866 mala Petržalka 594 obyvateľov a 103 domov. V roku 1920 tu žilo 10-tisíc obyvateľov, pred druhou svetovou vojnou 20-tisíc.

Petržalka bola prvýkrát permanentne pripojená k Bratislave v roku 1891, keď bol postavený prvý železničný most. Predtým existovali iba drevené mosty, ktoré boli často poškodzované povodňami a mrazom.

Po vzniku Československa to bola najväčšia dedina v krajine, pričom mala viac obyvateľov ako niektoré väčšie mestá (napr. Senica, Martin, Lučenec, Poprad, Zvolen a pod.). Pred prvou svetovou vojnou a medzi vojnami tu žili predovšetkým Nemci, okrem toho Slováci, Česi, Maďari, Židia, Bulhari, Chorváti a Rómovia.

V roku 1938 bola pripojená k nacistickému Nemecku na základe Mníchovskej dohody, po druhej svetovej vojne bola však vrátená Československu. V roku 1946 sa oficiálne stala súčasťou Bratislavy, vtedy mala 106 ulíc, pričom názvy boli z veľkej časti rovnako ako názvy ulíc v Bratislave. Ovsište ešte administratívne patrilo do Prievozu.

Panelová výstavba

Koncom 60. rokov 20. storočia, keď bol primátorom Milan Hladký, sa vypísala medzinárodná súťaž na riešenie mestského sektoru Bratislava-Petržalka. Riešené územie malo rozlohu 1806 ha a ohraničoval ho tok Dunaja a predpokladaný odtokový kanál. Územie bolo charakteristické existujúcim rozsiahlom parkom a zeleňou záhrad i lesných masívov. V riešení štúdie malo byť čo najviac rešpektovaný ráz územia v celkovom obraze mesta. Program stavby požadoval riešiť:

• obytné územie pre 100 000 obyvateľov s komplexnou bytovou vybavenosťou
• Fakultu fyzikálnej chémie SVŠT
• výskumné pracovisko ČSAV
• výstavisko
• telovýchovné zariadenia celomestského významu
• dobudovanie existujúcej dostihovej dráhy na medzinárodnú úroveň
• plocha pre priemysel bola záväzne vymedzená

Urbanistická súťaž mestského sektoru Bratislava-Petržalka bola asi najvýznamnejšou slovenskou urbanistickou súťažou storočia, a výsledky tejto súťaže sa aj realizovali. Súťaž vzbudila mimoriadny ohlas, svedčí o tom aj to, že súťažné podmienky si vyžiadalo okolo 700 záujemcov z celého sveta. Súťaž vypísala Rada Mestského národného výboru k 15. júnu 1966 s termínom odovzdania 15. apríla 1967. Súťaž bola verejná a anonymná. Právoplatne sa na súťaž zaregistrovalo 310 účastníkov z 28 krajín. No v stanovenom termíne došlo 84 návrhov z 19 krajín. Na najvyššom mieste bola udelená tretia cena kde sa ocitlo päť návrhov. Záverečnú podobu vypracovali Jozef Chovanec a Stanislav Talaš so spolupracovníkmi. Neskôr sa však Chovanec vzdal účasti na projekte, no napriek tomu sa podarilo základnú funkciu naplniť. S asanáciou pôvodnej zástavby sa začalo už v roku 1972, posledné obytné domy boli zbúrané ešte pred novembrom 1989. Prvé panelové domy začali slúžiť svojmu účelu už v roku 1977.

Zaujímavé stavby

• Vodná veža v Petržalke
• Au café
• Leberfinger
• Mýtny domček
• Nový most
• Divadlo Aréna
• Kostol Povýšenia svätého Kríža
• Aupark
• Železničná stanica Petržalka
• Vienna Gate
• Incheba
• Technopol
• Gotická veža z františkánskeho kostola v Sade Janka Kráľa

Rodisko

• Schöne Náci, výrazná bratislavská osobnosť (1897 – 1967)

Zdroje

• Gross K.,: Medzinárodná súťaž Bratislava Petržalka, Bratislava, Vydavatelstvo SFVU, 1969
• Gross K., : Medzinárodná súťaž na južný obvod Bratislavy, Projekt 9, 1967, č. 11/12
• Svetko Š., : Nový Urbanizmusv Petržalke, Projekt 9, 1967, č,´. 11/12
• Dulla M., Moravčíková H. :Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart 2002

Pozri aj

• Štvrtý kvadrant (Bratislava)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bratislava – mestská časť Petržalka.

Externé odkazy

• Oficiálna stránka Petržalky