Prirodzený jazyk: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.2) (robot Pridal: jbo:rarbau |
d r2.6.5) (robot Pridal: mwl:Lhéngua |
||
| Riadok 42: | Riadok 42: | ||
[[ku:Zimanê xwezayî]] |
[[ku:Zimanê xwezayî]] |
||
[[ms:Bahasa sejadi]] |
[[ms:Bahasa sejadi]] |
||
[[mwl:Lhéngua]] |
|||
[[nl:Natuurlijke taal]] |
[[nl:Natuurlijke taal]] |
||
[[no:Naturlig språk]] |
[[no:Naturlig språk]] |
||
Verzia z 14:52, 20. september 2011
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Prirodzený jazyk alebo ľudský jazyk je jazyk používaný spoločnosťou, ktorý slúži na komunikáciu. Je založený na artikulovaných zvukoch a zreteľnej gramatickej stavbe. Vznikol v priebehu vývoja ľudskej existencie.
Opakom je umelý jazyk.
Prirodzený jazyk - podľa Čermáka (2007, s. 14) „je to predovšetkým možnosť (opakovateľnej) komunikácie medzi aspoň dvoma partnermi, založenej na systéme, ktorý je komplexný, dynamický a ktorý umožňuje svoje znaky podľa daných pravidiel kombinovať.“
Prirodzený jazyk existuje minimálne v dvoch modalitách: audio-orálny (hovorený jazyk) a vizuálno-motorický (posunkový jazyk), a to navzdory tomu, že používateľov hovoreného jazyka je väčšina, a že sa ľudia ako druh špecificky vyvíjali k tomu, aby mohli komunikovať pomocou hlasového ústroja (Slánska Bímová - Okrouhlíková, 2008, s. 46).
Referencie
- ČERMÁK, F. Jazyk a jazykověda. 3. vyd. Praha : Univerzita Karlova, 2007. ISBN 978-80-246-0154-0.
- SLÁNSKA BÍMOVÁ, P. – OKROUHLÍKOVÁ, L. Rysy přirozených jazyků. Český znakový jazyk jako přirozený jazyk. Lexikografie. Slovníky českého znakového jazyka. 2. vyd. Praha : ČKTZJ, 2008. ISBN 978-80-87153-91-8.