Cirkevná slovančina: Rozdiel medzi revíziami
externý odkaz |
niektoré rozdiely medzi redakciami |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. Jednotlivé varianty cirkevnoslovanského jazyka sa označujú ako "redakcie". |
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. Jednotlivé varianty cirkevnoslovanského jazyka sa označujú ako "redakcie". |
||
Niektoré odlišnosti medzi redakciami cirkevnej slovančiny: |
|||
* ѣ - v ukrajinskej redakcii (aj na Slovensku) sa vyslovuje ako "i", v ruskej a srbskej ako "e" |
|||
* г - v ukrajinskej redakcii je vyslovované ako "h", v ruskej ako "g" |
|||
* ы - v ruskej redakcii je vyslovované ako "y", v srbskej ako "i" |
|||
V minulosti sa cirkevná slovančina v [[Rusko|Rusku]] (do [[18. storočia]]), [[Bielorusko|Bielorusku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Srbsko|Srbsku]], [[Bulharsko|Bulharsku]] a [[Macedónsko|Macedónsku]] používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. |
V minulosti sa cirkevná slovančina v [[Rusko|Rusku]] (do [[18. storočia]]), [[Bielorusko|Bielorusku]], na [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rumunsko|Rumunsku]], [[Srbsko|Srbsku]], [[Bulharsko|Bulharsku]] a [[Macedónsko|Macedónsku]] používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk. |
||
Verzia z 09:29, 25. september 2011
Cirkevná slovančina je jazyk (súbor jazykov), ktorý sa vyvinul zo staroslovienčiny v 11. storočí. Dodnes sa používa ako liturgický jazyk pravoslávnej a gréckokatolíckej cirkvi. "Cirkevná slovančina" bolo v minulosti označenie pre to, čo dnes označujeme ako staroslovienčina (prípadne vrátane cirkevnej slovančiny).
Cirkevná slovančina je vlastne súhrnné označenie pre "jazyky", ktoré sa vyvinuli z rôznych variantov staroslovienčiny v 11. storočí. Rozlišujeme najmä bulharskú cirkevnú slovančinu (stredná bulharčina), ruskú cirkevnú slovančinu, srbskú cirkevnú slovančinu, chorvátsku cirkevnú slovančinu a českú cirkevnú slovančinu. Jednotlivé varianty cirkevnoslovanského jazyka sa označujú ako "redakcie".
Niektoré odlišnosti medzi redakciami cirkevnej slovančiny:
- ѣ - v ukrajinskej redakcii (aj na Slovensku) sa vyslovuje ako "i", v ruskej a srbskej ako "e"
- г - v ukrajinskej redakcii je vyslovované ako "h", v ruskej ako "g"
- ы - v ruskej redakcii je vyslovované ako "y", v srbskej ako "i"
V minulosti sa cirkevná slovančina v Rusku (do 18. storočia), Bielorusku, na Ukrajine, v Rumunsku, Srbsku, Bulharsku a Macedónsku používala nie len ako liturgický jazyk, ale do značnej miery aj ako literárny jazyk.