Wehrmacht: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: sq:Wehrmatch
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: mn:Вермахт
Riadok 68: Riadok 68:
[[lt:Vermachtas]]
[[lt:Vermachtas]]
[[lv:Vērmahts]]
[[lv:Vērmahts]]
[[mn:Вермахт]]
[[ms:Wehrmacht]]
[[ms:Wehrmacht]]
[[nl:Wehrmacht]]
[[nl:Wehrmacht]]

Verzia z 13:51, 25. september 2011

Jeden zo znakov Wehrmachtu používaný od r. 1942 na vojenských prilbách

Wehrmacht bol názov nemeckých ozbrojených síl používaný od roku 1935 do roku 1945. Názov zahŕňajúci pozemné vojsko, vojenské námorníctvo aj letectvo nahradil pôvodný Reichswehr a po druhej svetovej vojne bolo v 50. rokoch nahradený názvom Bundeswehr. Najvyšším veliteľom Wehrmachtu bol Adolf Hitler.

Organizačná štruktúra

Nemecký Wehrmacht najprv podliehal ministerstvu vojny (Reichskriegsministerium) a od 4. februára 1938 novovytvorenému veliteľstvu ozbrojených síl – Oberkommando der Wehrmacht (OKW). Na čele OKW stál náčelník štábu Wilhelm Keitel, a operačnú kanceláriu viedol generál Alfred Jodl. Obaja muži vykonávali svoju funkciu až do roku 1945. Wehrmacht pozostával z týchto zložiek:

  • Heer – pozemná armáda, podliehajúca veliteľstvu pozemných síl (Oberkommando des Heeres, OKH)
  • Kriegsmarine – vojnové loďstvo, podliehajúce veliteľstvu námorníctva (Oberkommando der Marine)
  • Luftwaffe – vojenské letectvo (po vojne sa premenovalo na Luftstreitkräfte), podliehajúce veliteľstvu letectva (Oberkommando der Luftwaffe)

Dejiny

Vznik a podriadenie Hitlerovi

Po skončení prvej svetovej vojny 11. novembra 1918 Nemecko rýchlo znížilo stavy svojej mierovej armády Friedensheer na 420 000 mužov a dočasne ju nazvalo Vorläufige Reichswehr. Víťazné štáty Dohody pomocou Versaillerskej zmluvy v júni 1919 uvalili na Nemecko vysoké reparácie, zabrali jeho kolónie a nemeckú armádu (od 23. marca 1921 nazývanú Reichswehr) obmedzili na 100 000 mužov pozemnej armády a ďalších 15 000 v námorníctve. Bola zrušená všeobecná branná povinnosť a nemecký veľký generálny štáb bol zakázaný. Vysoký dôstojníci v dôsledku obmedzení vytvorili skrytý generálny štáb pod názvom Truppenamt (vojenský úrad). Ďalšie obmedzenia sa týkali výzbroje. Nemecko nesmelo vlastniť letectvo, tanky, ponorky ani ťažké delostrelectvo. Námorníctvo so šiestimi bojovými loďami, šiestimi krížnikmi, a dvanástimi torpédobrocami bolo fakticky obmedzené na ochranu pobrežia. Veliteľom tejto oklieštenej, avšak veľmi profesionálnej armády s obrovským ľudským potenciálom bol Hans von Seeckt. Bývalé krajiny Dohody si neuvedomili, že Nemci vytvárajú veliteľské kádre vysoko profesionálnych vojakov. To znamenalo, že pri mobilizácii nemala armáda problém obsadiť veliteľské funkcie tými najschopnejšími ľuďmi a náhle znásobiť svoje počty. Technické obmedzenia hlavne v letectve zas viedli k rozvoju alternatívnych technológií, veľký predstih existoval najmä v implementácii rakiet a lietadiel s prúdovými motormi.

Velenie nemeckej armády ale do určitej miery zákazy Versaillerskej zmluvy porušovalo. Na základe Rapallskej zmluvy Nemecko začalo spolupracovať so Sovietskym zväzom. Nemeckí odborníci asistovali pri industrializácii rozľahlých oblastí ZSSR, sovietski dôstojníci smeli navštevovať vojenské školy a kurzy v Nemecku. Nemecké ozbrojené sily sa mohli za odmenu podieľať na vývoji sovietskych zbraní a poriadať v krajine výcvik letcov (napr. v Lipecku), či tankistov (napr. v Kazani), ktorý sa na domácej pôde nemohol uskutočňovať.

Po smrti prezidenta Paula von Hindenburga 2. augusta 1934 nový veliteľ Reichshwehru Werner von Blomberg nariadil svojim vojakom prisahať vernosť nie Národu a Vlasti ale Führerovi Adolfovi Hitlerovi, ktorý sa stal formálne veliteľom celých nemeckých ozbrojených síl (Reichspräsident). 16. marca 1935 bez vážnych zábran či zásahov svetových mocností Hitler otvorene ignoroval všetky dohovory a v Nemecku opäť zaviedol všeobecnú brannú povinnosť. Nové zákony vtedy zaviedli aj nový názov Wehrmacht. Existencia ozbrojených síl pod novým názvom bola oficiálne uvedená verejnosti až 15. októbra 1935. Velenie ozbrojených síl v tej dobe stále tvorili starí pruskí dôstojníci, ktorým všeobecne síce imponoval Hitlerov militarizmus, no nacizmus ako taký ich nenadchýnal. Von Blomberg tak napríklad podporil Hitlera pri likvidácii Ernsta Röhma, keď v SA videl nebezpečenstvo pre armádu. Onedlho sa však začal prehlbovať spor aj medzi veliteľom pozemného vojska a novovznikajúcimi SS. Po Hossbachovom memorande 5. novembra 1937 bol Hitler s von Blombergom a ďalšími vysokými dôstojníkmi, ktorí oponovali jeho názorom aspoň tým, že poukazovali na technické problémy, pri realizácii jeho agresívnych zahraničnopolitických cieľov[1] čoraz viac nespokojný. Po von Blombergovom kontroverznom sobáši, ktorý začalo prešetrovať Gestapo bol nakoniec odvolaný z funkcie. Hitler v tej dobe viacerými zásahmi do štruktúry ozbrojených síl potláčal vplyv pruských generálov, ktorých nemal veľmi v obľube. Podobným spôsobom ako Blomberga odvolal Hitler z funkcie veliteľa pozemných vojsk po zinscenovanom obvinení aj generála von Fritscha, na ktorého miesto zaradil poddajnejšieho von Brauchitscha. Nakoniec zrušil celé ministerstvo vojny a premenil ho na OKW, na ktorého čelo postavil Wilhelma Keitela. Veliteľstvo sa nachádzalo vo Wünsdorfe neďaleko Zossenu.

Referencie

  1. Correlli Bernett. Hitlerovi generálové. Brno : Jota, 1997. S. 50 – 52.

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wehrmacht


Šablóna:Link FA