Čchang-čeng 2F: Rozdiel medzi revíziami
d wikilink |
d r2.7.1) (robot Pridal: pt:Larga Marcha 2F |
||
Riadok 22: | Riadok 22: | ||
[[ko:CZ-2F]] |
[[ko:CZ-2F]] |
||
[[pl:Chang Zheng 2F]] |
[[pl:Chang Zheng 2F]] |
||
[[pt:Larga Marcha 2F]] |
|||
[[ru:Великий поход-2F]] |
[[ru:Великий поход-2F]] |
||
[[sv:Chang Zheng 2F]] |
[[sv:Chang Zheng 2F]] |
Verzia z 21:45, 29. september 2011
Čchang-čeng 2F (doslova Dlhý pochod 2F; čín. 长征二号F火箭 - pchin-jin: Chángzhēng 2F, skr. CZ-2F, tiež známa ako Šenjan, teda Božský šíp) je čínska nosná raketa určená pre pilotovaný program lodí Šen-čou.
Nosná raketa CZ-2F je modifikovaná verzia rakety CZ-2E, ktorá bola používaná v rokoch 1990-1995. Raketa je dvojstupňová so štyrmi bočnými urýchlovacími stupňami umiestnenými po bokoch prvého stupňa. Tie sa od neho po 128 sekundách letu odpájajú a majú dĺžku 15,33 m a priemer 2,25 m, obsahujú po jednom raketovom motore typu YF-20B. Prvý stupeň je dlhý 23,7 m, priemer má 3,35 m a pracuje 166 sekúnd, obsahuje 4 raketové motory typu YF-20B. Druhý stupeň určený ku konečnému navedeniu lode Šen-čou na orbitálnu dráhu je dlhý 15,52 m a pracuje 295 sekúnd, má jeden motor typu YF-25/23. Celková výška rakety vrátane záchranného systému lode Šen-čou je 62 m a je schopná na nízku obežnú dráhu vyniesť náklad o maximálnej váhe 8 400 kg. Motory vo všetkých stupňoch rakety používajú ako palivo asymetrický dimethylhydrazin a N2O4.
Raketa uskutočnila svoj prvý štart 19. novembra 1999 s nepilotovanou kozmickou loďou Šen-čou 1 z kozmodrómu Ťiou-čchüan a na obežnú dráhu vyniesla aj všetky ostatné doterajšie lode Šen-čou, vrátane prvej čínskej pilotovanej lode Šen-čou 5 s kozmonautom Jang Li-wejom. Raketa mala s doterajšími siedmimi štartmi 100 percentnú úspešnosť. Počas prvých pilotovaných štartov rakety (hlavne Šen-čou 5, čiastočne aj Šen-čou 6) boli kozmonautmi zaznamenané silné, až zdravie ohrozujúce otrasy, ktoré ale boli po následných úpravách značne znížené.
Mierne modifikovaná verzia rakety CZ-2F (s označením CZ-2F/G) je určená k vyneseniu prvej čínskej kozmickej stanice Tiangong-1 v roku 2011.