Wehrmacht: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d ref
Riadok 20: Riadok 20:
=== Druhá svetová vojna ===
=== Druhá svetová vojna ===
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0347-09A, Paris, Deutsche Truppen am Arc de Triomphe.jpg|náhľad|vľavo|Nemecké vojská pochodoujúce pod Víťazným oblúkom v Paríži]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0347-09A, Paris, Deutsche Truppen am Arc de Triomphe.jpg|náhľad|vľavo|Nemecké vojská pochodoujúce pod Víťazným oblúkom v Paríži]]
V roku 1939 mala nemecká armáda viac než 2 milióny mužov a jej jednotky boli organizované v 120 divíziách (99 pechotných, 9 tankových, 6 motorizovaných, 1 jazdeckej, 3 horských a 2 výsadkových). V doplňovacích jednotkách sa nachádzalo ďalších 100 000 mužov.
V roku 1939 mala nemecká armáda viac než 2 milióny mužov a jej jednotky boli organizované v 120 divíziách (99 pechotných, 9 tankových, 6 motorizovaných, 1 jazdeckej, 3 horských a 2 výsadkových). V doplňovacích jednotkách sa nachádzalo ďalších 100 000 mužov<ref>Zabecki, D. T., Germany, Army. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, 494-497</ref>.


Nemecké ozbrojené sily 1. septembra 1939 [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. 17. septembra sa k ich útoku pridal aj [[Sovietsky zväz]]. Poľsko bolo zakrátko porazené. Záujmy Poľska sa pokúsili na západných hraniciach Nemecka hájiť [[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo]], ktoré viedli tzv. [[čudná vojna|čudnú vojnu]].
Nemecké ozbrojené sily 1. septembra 1939 [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. 17. septembra sa k ich útoku pridal aj [[Sovietsky zväz]]. Poľsko bolo zakrátko porazené. Záujmy Poľska sa pokúsili na západných hraniciach Nemecka hájiť [[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo]], ktoré viedli tzv. [[čudná vojna|čudnú vojnu]].

Verzia z 21:36, 5. október 2011

Jeden zo znakov Wehrmachtu používaný od r. 1942 na vojenských prilbách

Wehrmacht bol názov nemeckých ozbrojených síl používaný od roku 1935 do roku 1945. Názov zahŕňajúci pozemné vojsko, vojenské námorníctvo aj letectvo nahradil pôvodný Reichswehr a po druhej svetovej vojne bolo v 50. rokoch nahradený názvom Bundeswehr. Najvyšším veliteľom Wehrmachtu bol Adolf Hitler.

Organizačná štruktúra

Nemecký Wehrmacht najprv podliehal ministerstvu vojny (Reichskriegsministerium) a od 4. februára 1938 novovytvorenému veliteľstvu ozbrojených síl – Oberkommando der Wehrmacht (OKW). Na čele OKW stál náčelník štábu Wilhelm Keitel, a operačnú kanceláriu viedol generál Alfred Jodl. Obaja muži vykonávali svoju funkciu až do roku 1945. Wehrmacht pozostával z týchto zložiek:

  • Heer – pozemná armáda, podliehajúca veliteľstvu pozemných síl (Oberkommando des Heeres, OKH)
  • Kriegsmarine – vojnové loďstvo, podliehajúce veliteľstvu námorníctva (Oberkommando der Marine)
  • Luftwaffe – vojenské letectvo (po vojne sa premenovalo na Luftstreitkräfte), podliehajúce veliteľstvu letectva (Oberkommando der Luftwaffe)

Dejiny

Vznik a podriadenie Hitlerovi

Po skončení prvej svetovej vojny 11. novembra 1918 Nemecko rýchlo znížilo stavy svojej mierovej armády Friedensheer na 420 000 mužov a dočasne ju nazvalo Vorläufige Reichswehr. Víťazné štáty Dohody pomocou Versaillerskej zmluvy v júni 1919 uvalili na Nemecko vysoké reparácie, zabrali jeho kolónie a nemeckú armádu (od 23. marca 1921 nazývanú Reichswehr) obmedzili na 100 000 mužov pozemnej armády a ďalších 15 000 v námorníctve. Bola zrušená všeobecná branná povinnosť a nemecký veľký generálny štáb bol zakázaný. Vysoký dôstojníci v dôsledku obmedzení vytvorili skrytý generálny štáb pod názvom Truppenamt (vojenský úrad). Ďalšie obmedzenia sa týkali výzbroje. Nemecko nesmelo vlastniť letectvo, tanky, ponorky ani ťažké delostrelectvo. Námorníctvo so šiestimi bojovými loďami, šiestimi krížnikmi, a dvanástimi torpédobrocami bolo fakticky obmedzené na ochranu pobrežia. Veliteľom tejto oklieštenej, avšak veľmi profesionálnej armády s obrovským ľudským potenciálom bol Hans von Seeckt. Bývalé krajiny Dohody si neuvedomili, že Nemci vytvárajú veliteľské kádre vysoko profesionálnych vojakov. To znamenalo, že pri mobilizácii nemala armáda problém obsadiť veliteľské funkcie tými najschopnejšími ľuďmi a náhle znásobiť svoje počty. Technické obmedzenia hlavne v letectve zas viedli k rozvoju alternatívnych technológií, veľký predstih existoval najmä v implementácii rakiet a lietadiel s prúdovými motormi.

Velenie nemeckej armády ale do určitej miery zákazy Versaillerskej zmluvy porušovalo. Na základe Rapallskej zmluvy Nemecko začalo spolupracovať so Sovietskym zväzom. Nemeckí odborníci asistovali pri industrializácii rozľahlých oblastí ZSSR, sovietski dôstojníci smeli navštevovať vojenské školy a kurzy v Nemecku. Nemecké ozbrojené sily sa mohli za odmenu podieľať na vývoji sovietskych zbraní a poriadať v krajine výcvik letcov (napr. v Lipecku), či tankistov (napr. v Kazani), ktorý sa na domácej pôde nemohol uskutočňovať.

Po smrti prezidenta Paula von Hindenburga 2. augusta 1934 nový veliteľ Reichshwehru Werner von Blomberg nariadil svojim vojakom prisahať vernosť nie Národu a Vlasti ale Führerovi Adolfovi Hitlerovi, ktorý sa stal formálne veliteľom celých nemeckých ozbrojených síl (Reichspräsident). 16. marca 1935 bez vážnych zábran či zásahov svetových mocností Hitler otvorene ignoroval všetky dohovory a v Nemecku opäť zaviedol všeobecnú brannú povinnosť. Armáda sa začala rozrastať a v priebehu roka dosiahla silu 38 divízií a približne 600 000 mužov. Nové zákony vtedy zaviedli aj nový názov Wehrmacht. Existencia ozbrojených síl pod novým názvom bola oficiálne uvedená verejnosti až 15. októbra 1935. Velenie ozbrojených síl v tej dobe stále tvorili starí pruskí dôstojníci, ktorým všeobecne síce imponoval Hitlerov militarizmus, no nacizmus ako taký ich nenadchýnal. Von Blomberg tak napríklad podporil Hitlera pri likvidácii Ernsta Röhma, keď v SA videl nebezpečenstvo pre armádu. Onedlho sa však začal prehlbovať spor aj medzi veliteľom pozemného vojska a novovznikajúcimi SS. Po Hossbachovom memorande 5. novembra 1937 bol Hitler s von Blombergom a ďalšími vysokými dôstojníkmi, ktorí oponovali jeho názorom aspoň tým, že poukazovali na technické problémy, pri realizácii jeho agresívnych zahraničnopolitických cieľov[1] čoraz viac nespokojný. Po von Blombergovom kontroverznom sobáši, ktorý začalo prešetrovať Gestapo bol nakoniec odvolaný z funkcie. Hitler v tej dobe viacerými zásahmi do štruktúry ozbrojených síl potláčal vplyv pruských generálov, ktorých nemal veľmi v obľube. Podobným spôsobom ako Blomberga odvolal Hitler z funkcie veliteľa pozemných vojsk po zinscenovanom obvinení aj generála von Fritscha, na ktorého miesto zaradil poddajnejšieho von Brauchitscha. Nakoniec zrušil celé ministerstvo vojny a premenil ho na OKW, na ktorého čelo postavil Wilhelma Keitela. Veliteľstvo sa nachádzalo vo Wünsdorfe neďaleko Zossenu.

Druhá svetová vojna

Nemecké vojská pochodoujúce pod Víťazným oblúkom v Paríži

V roku 1939 mala nemecká armáda viac než 2 milióny mužov a jej jednotky boli organizované v 120 divíziách (99 pechotných, 9 tankových, 6 motorizovaných, 1 jazdeckej, 3 horských a 2 výsadkových). V doplňovacích jednotkách sa nachádzalo ďalších 100 000 mužov[2].

Nemecké ozbrojené sily 1. septembra 1939 napadli Poľsko. 17. septembra sa k ich útoku pridal aj Sovietsky zväz. Poľsko bolo zakrátko porazené. Záujmy Poľska sa pokúsili na západných hraniciach Nemecka hájiť Francúzsko a Spojené kráľovstvo, ktoré viedli tzv. čudnú vojnu.

9. apríla 1940 začali nemecké sily operáciu Weserübung - útok na Dánsko a Nórsko aby si zaistili prístup k švédskej železnej rude. V rovnakej dobe sa Nemci pripravili k rozhodujúcemu útoku na Francúzsko. Von Mansteinom pripravený plán útoku na Francúzsko spočíval nečakanom v obchvatnom údere cez slabo bránený úsek hraníc v Ardenách, ktoré Francúzi považovali za neprechodné pre rozsiahle tankové jednotky. Nemci zatiaľ viazali najsilnejšie mobilné sily Spojencov v Belgicku. Prekvapivým obchvatom sa Nemcom podarilo zničiť jadro francúzskej armády a prinútiť hlavnú vojenskú mocnosť v Západnej Európe kapitulovať. Veľká časť britských vojsk sa pri tom stihla stiahnuť cez prístav Dunkerque.

Podstatným zdrojom nemeckých úspechov bolo ich inovatívna taktika tzv. bleskovej vojny, s ktorou sa na začiatku vojny nedokázal v pozemnej vojne vysporiadať žiadny z ich protivníkov. Ich taktika spolu s vysokou kvalitou dôstojníckeho a poddôstojníckeho zboru robila z Wehrmachtu vynikajúcu armádu. Na druhú stranu chyby na strategickej úrovni, nedostatočná špionážna sieť a ďalšie nedostatky robili z nacistického Nemecka krajinu, ktorá bola na najlepšej ceste prehrať ďalšiu svetovú vojnu.

Na jar roku 1941 Hitler zaútočil na Juhosláviu a Grécko a 22. júna 1941 na Sovietsky zväz. Boje so Sovietskym zväzom zamestnávali väčšiu časť nemeckých síl po zvyšok vojny. Počiatočné úspechy v operácii Barbarossa po zvyšok roku 1941, kedy sa podarilo obsadiť celú Ukrajinu a obkľúčiť Leningrad, vystriedal veľký neúspech, keď sa Sovietom podarilo zastaviť postup Nemcov pri Rostove-na-Donu a neskôr aj pri Moskve.

Na jar 1942 Nemci odrazili hlavné Sovietske ofenzívne operácie a na juhu krajiny prešli do útoku smerom na Kaukaz. Ciele kampane, obsadenia oblasti medzi Donom a Volgou síce boli naplnené, no väčšina sovietskych síl sa stiahla a nebola zničená. Boje letnej kampane vyvrcholili bitkou o Stalingrad. Nemcom sa podarilo získať kontrolu nad väčšinou mesta, no Sovietsky protiútok spôsobil takmer kolaps celého južného krídla frontu a vynútil si rýchly ústup, takže na jar 1943 sa front nachádzal vo veľmi podobnom stave ako pred rokom. Straty Nemecka a jeho spojencov však boli ďalekosiahle a Hitler musel nariadiť prechod do stavu totálnej vojny.

Nemecké tankové jednotky počas bojov medzi Donom a Volgou

Po neúspechoch v bitke v Kurskom oblúku sa nemecké sily dostávali do stále väčšej defenzívy aj v dôsledku aktivizácie západných Spojencov, ktorí sa vylodili na Sicílii a neskôr aj na Talianskej pevnine. V priebehu roka nedokázali zastaviť nápor sovietskych vojsk na južnom krídle frontu a postupne ustupovali z Ukrajiny.

V priebehu roku 1944 sa Sovietom podarilo oslobodiť väčšinou svojho územia. Približne v rovnakej dobe, v lete 1944 došlo k zdrvujúcej sovietskej ofenzíve v Bielorusku a spojeneckému vylodeniu v Normandii, ktoré znamenalo toľko obávané otvorenie druhého frontu. Koncom roku 1944 sa síce Nemci pokúsili o protiútoky na oboch frontoch (bitka o Ardeny, bitka o Budapešť) ich snahy však Spojenci odrazili. Po priblížení spojeneckých síl k Berlínu a samotnej bitke o Berlín nemecké sily kapitulovali.

Po bezpodmienečnej kapitulácii Wehrmachtu 8. mája 1945 zostali niektoré jednotky stále aktívne (napr. v Nórsku) alebo boli západnými Spojencami poverené policajnou činnosťou. Do konca augusta 1945 boli aj tieto jednotky rozpustené, 20. augusta 1946 Spojenecká okupačná komisia oficiálne vyhlásila Wehrmacht za zaniknutý (Kontrollratsgesetz No. 34). Okupované Nemecko malo na čas zákaz budovania akejkoľvek armády. Armáda Nemeckej spolkovej republiky vznikla 5. mája 1955 a niesla názov Bundeswehr.

Referencie

  1. Correlli Bernett. Hitlerovi generálové. Brno : Jota, 1997. S. 50 – 52.
  2. Zabecki, D. T., Germany, Army. in Tucker, S. C., World War II. A Student Encyclopedia. Abc-Clio, Inc., Santa Barbara, 2005, 494-497

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Wehrmacht

Šablóna:Link FA