Krakatoa: Rozdiel medzi revíziami
d Robot: Zmena parametrov v šabl. |
|||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox sopka | |
{{Infobox sopka | |
||
obrázok= Indonesia, Sunda Straits.jpg| |
|||
názov= {{minivlajka|Indonézia}} Krakatoa| |
|||
popis obrázka= Anak Krakatau| |
|||
typ= [[kaldera]]| |
|||
Sopka_Posledná erupcia= 2009| |
Sopka_Posledná erupcia= 2009| |
||
najvyšší bod výška= 813| |
|||
dĺžka d= 105| |
|||
dĺžka m= 25| |
|||
dĺžka s= 22| |
|||
dĺžka VZ= v| |
|||
Sopka_Zemepisná dĺžka_VZ= v| |
|||
šírka d= 6| |
|||
Sopka_Zemepisná šírka_St= 6| |
|||
šírka m= 06| |
|||
šírka s= 06| |
|||
šírka SJ= j| |
|||
Sopka_Zemepisná šírka_SJ= j| |
|||
mapa1 = World location map (equirectangular 180).svg| |
|||
⚫ | |||
popis mapy1 = Poloha na mape sveta| |
|||
⚫ | |||
lokátor1 = Svet| |
|||
Sopka_Pohorie= | |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
pohorie= | |
|||
}} |
}} |
||
'''Krakatoa''' ([[indonézština|indonézsky]] ''Krakatau'') je spoločný názov pre skupinu [[ostrov]]ov a [[sopka|sopku]] ležiacu v [[Sundský prieliv|Sundskom prielive]] medzi [[Sumatra|Sumatrou]] a [[Jáva|Jávou]] v [[Indonézia|Indonézii]]. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá [[Typy sopečných erupcií|erupcia]] z roku [[1883]], ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej [[Zem]]i. Neskoršie erupcie, ktoré započali v roku [[1927]], vytvorili nový ostrov, zvaný ''Anak Krakatau'' (dieťa Krakatoy). |
'''Krakatoa''' ([[indonézština|indonézsky]] ''Krakatau'') je spoločný názov pre skupinu [[ostrov]]ov a [[sopka|sopku]] ležiacu v [[Sundský prieliv|Sundskom prielive]] medzi [[Sumatra|Sumatrou]] a [[Jáva|Jávou]] v [[Indonézia|Indonézii]]. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá [[Typy sopečných erupcií|erupcia]] z roku [[1883]], ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej [[Zem]]i. Neskoršie erupcie, ktoré započali v roku [[1927]], vytvorili nový ostrov, zvaný ''Anak Krakatau'' (dieťa Krakatoy). |
Verzia z 12:46, 8. október 2011
Krakatoa | |
kaldera | |
Anak Krakatau
| |
Štát | Indonézia |
---|---|
Región | Sundský prieliv |
Súradnice | 6°06′06″J 105°25′22″V / 6,10167°J 105,42278°V |
Najvyšší bod | |
- výška | 813 m n. m. |
Posledná erupcia | 2009 |
Poloha na mape sveta
| |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Krakatoa (indonézsky Krakatau) je spoločný názov pre skupinu ostrovov a sopku ležiacu v Sundskom prielive medzi Sumatrou a Jávou v Indonézii. Aj keď eruptuje pomerne často, najpamätnejšia je ničivá erupcia z roku 1883, ktorá zničila dve tretiny ostrova a ovplyvnila počasie na celej Zemi. Neskoršie erupcie, ktoré započali v roku 1927, vytvorili nový ostrov, zvaný Anak Krakatau (dieťa Krakatoy).
Krakatoa sa nachádza nad subdukčnou zónou, kde sa podsúva austrálska platňa pod sundskú.
Pred rokom 1883
Pred erupciou Krakatoa pozostávala z troch ostrovov: Lang, Verlaten a Krakatoa a troch vulkanických centier na ostrove Krakatoa: Rakata, Danan a Perboewatan.
Prvá veľká erupcia v oblasti sa odohrala pravdepodobne v roku 416, čo dokladajú záznamy jávskej Knihy kráľov. Následkom katastrofickej erupcie sa vytvorila veľká, 7 km široká kaldera, ktorej zvyšky boli ostrovy Lang a Verlaten. Neskôr sa vytvorili vyššie spomenuté vulkanické centrá.
Erupcia v 1883
Erupcii predchádzali početné zemetrasenia počas niekoľkých rokov pred výbuchom. 20. mája 1883 začal kráter Perboewatan chrliť 6 km vysoký mrak popola a pár, ktorý bolo vidieť až do vzdialenosti 160 km v Batávii na Jáve. Na konci mája aktivita ustala.
Sopka sa prebudila 19. júna. Miestom bol pravdepodobne novovytvorený kráter medzi existujúcimi krátermi Perboewatan a Danan, viac-menej v miestach dnešného Anak Krakatau. 24. augusta erupcia zosilnela. Mrak popola a sopečného prachu vystúpila až do výšky 27 km. Lode vo vzdialenosti 20 km zaznamenali spád silnej vrstvy popola a pemzy.
27. augusta sopka vstúpila do finálnej, katastrofickej fázy erupcie. Štyri obrovské explózie (5:30, 6:42, 9:20 a 10:02) vyvolali štyri následné vlny cunami s výškou 30 m, ktorých sekundárne vlnenie zaznamenali aj v Lamanšskom prielive. Explózie boli také silné, že ich bolo počuť až na Mauríciu a v Austrálii. Popol pokryl oblasť s polomerom 60 km. 28. augusta sopka stíchla a až na malé výnimky sa už v tom roku neozvala. Po vyčistení ovzdušia sa zistilo, že z ostrova zostalo len malé torzo a 250 m hlboká kaldera.
Neskoršie erupcie
V roku 1927 sopka obnovila svoju činnosť a v kaldere vyrástol nový ostrov – Anak Krakatau. Odvtedy bolo zaznamenaných viacero erupcií, ale žiadna už nedosiahla parametre tej z roku 1883.
Následky
Sila erupcie bola vyrátaná na 13 000 násobok výbuchu jadrovej bomby v Hirošime. Samotná explózia bola podľa neskorších záverov spôsobená možným prienikom vody do magmatického rezervoára, čo vyvolalo jej vyparenie a následný obrovský pretlak vodných pár, alebo zmiešaním dvoch odlišných typov magmy v rezervoári – horúcej bazaltovej a chladnejšej andezitovej.
Najkatastrofálnejšie následky mali vlny cunami, ktoré zasiahli pobrežie priľahlých ostrovov a boli spôsobené masívnym prienikom pyroklastických prúdov do mora. Počet obetí sa odhaduje na 36 000. Množstvo eruptovaného materiálu na 20 km³. Veľké oblasti na susediacej Jáve a Sumatre boli úplne zničené, do viacerých sa už ľudia nevrátili a momentálne je tam národný park Ujong Kulon.
Sopečný prach, rozptýlený v stratosfére spôsoboval červené východy a západy Slnka až do roku 1888 a znížil priemernú ročnú teplotu o 1,2 °C. Ako zaujímavosť sa dá uviesť hypotéza vedcov z roku 2004, že červená obloha na obraze Edvarda Muncha „Výkrik“ zobrazuje nezvyčajne intenzívny západ slnka pozorovaný na celom svete, ktorý spôsobil výbuch Krakatoy v roku 1883.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému kaldera Krakatoa.
Externé odkazy
- www.volcano.si.edu – ostrov Krakatoa na Global Volcanism Program (po anglicky)
- Geology.sdsu.edu – stránky o Krakatau na San Diego State University (po anglicky)
- vulcan.wr.usgs.gov – erupcia z roku 1883 (po anglicky)