Slapy (astrofyzika): Rozdiel medzi revíziami
d r2.7.1) (robot Pridal: hi:ज्वारभाटा बल |
Slapové javy |
||
Riadok 2: | Riadok 2: | ||
==Slapové sily == |
==Slapové sily == |
||
Slapová sila je druhotným efektom [[gravitačná sila|gravitačnej sily]] a jej dôsledkom je napríklad [[príliv]] a [[odliv]] (tzv. [[oceánske slapy]]). Vzniká preto, že [[gravitačné pole]] nie je konštantné pozdĺž celého telesa. Keď sa teleso ocitne pod vplyvom gravitácie iného telesa, gravitačné zrýchlenie na bližšej a vzdialenejšej strane sa môže výrazne líšiť. To vedie k deformácii tvaru telesa bez toho, aby sa zmenil jeho objem. Ak má teleso na začiatku guľový tvar, slapová sila má tendenciu deformovať ho do tvaru [[elipsoid]]u s dvoma vydutinami, jednou na strane otočenej k telesu a druhou na strane odvrátenej. |
Slapová sila je druhotným efektom [[gravitačná sila|gravitačnej sily]] a jej dôsledkom je napríklad [[príliv]] a [[odliv]] (tzv. [[oceánske slapy]]). Vzniká preto, že [[gravitačné pole]] nie je konštantné pozdĺž celého telesa. Keď sa teleso ocitne pod vplyvom gravitácie iného telesa, gravitačné zrýchlenie na bližšej a vzdialenejšej strane sa môže výrazne líšiť. To vedie k deformácii tvaru telesa bez toho, aby sa zmenil jeho objem. Ak má teleso na začiatku guľový tvar, slapová sila má tendenciu deformovať ho do tvaru [[elipsoid]]u s dvoma vydutinami, jednou na strane otočenej k telesu a druhou na strane odvrátenej. A toto všetko je veľká hlúposť. |
||
==Slapy na Zemi == |
==Slapy na Zemi == |
Verzia z 18:18, 13. október 2011
Slapy (iné názvy: slapové pohyby, slapové deformácie, slapové javy) sú periodické zmeny rozloženia zemskej hmoty vznikajúce v podstatnej miere vplyvom obehu a príťažlivých síl Mesiaca a v menšej miere vplyvom Slnka. Príslušné sily (vyvolané gravitačným poľom Mesiaca a Slnka), ktoré tieto zmeny podmieňujú, sa nazývajú slapové sily (slapová sila). Pojmy slapy a pod. sa analogicky používajú aj pre iné vesmírne telesá.
Slapové sily
Slapová sila je druhotným efektom gravitačnej sily a jej dôsledkom je napríklad príliv a odliv (tzv. oceánske slapy). Vzniká preto, že gravitačné pole nie je konštantné pozdĺž celého telesa. Keď sa teleso ocitne pod vplyvom gravitácie iného telesa, gravitačné zrýchlenie na bližšej a vzdialenejšej strane sa môže výrazne líšiť. To vedie k deformácii tvaru telesa bez toho, aby sa zmenil jeho objem. Ak má teleso na začiatku guľový tvar, slapová sila má tendenciu deformovať ho do tvaru elipsoidu s dvoma vydutinami, jednou na strane otočenej k telesu a druhou na strane odvrátenej. A toto všetko je veľká hlúposť.
Slapy na Zemi
Najsilnejšie sa prejavujú ako periodické zmeny vodnej hladiny morí (príliv a odliv) a vzdušných más. Príliv (stúpanie morskej hladiny) nastáva na strane privrátenej a odvrátenej od Mesiaca; odliv (klesanie morskej hladiny) na najväčšej kružnici ležiacej medzi nimi. V dôsledku rotácie Zeme, ktorá sa odzrkadľuje v zdanlivom dennom pohybe Mesiaca, prebiehajú slapy s periódou mesačného obehu vzhľadom na bod na rotujúcej Zemi zhruba za 24 h 50 min; každých 12 h 25 min nastáva preto príliv. Stav hladiny vody závisí od kulminácie Mesiaca. Pri nove a splne sa slapové efekty zvýraznia (podiel slapových síl vplyvom Slnka je v rovnakom smere), v prvej a poslednej štvrti sú slapové sily vplyvom Mesiaca posunuté o 90° vzhľadom na gravitačné pôsobenie Slnka. Nepretržitým pohybom vodných hmôt vzniká slapové trenie, ktoré postupne odčerpáva Zemi rotačnú energiu, a teda nepatrne spomaľuje jej rotáciu a predlžuje deň (asi o 1/1000 s za rok); ďalším dôsledkom je zväčšenie vzdialenosti Mesiaca (niekoľko centimetrov za rok). Slapové sily vyvolané Zemou a pôsobiace v raných štádiách vývoja na Mesiac zapríčinili jeho viazanú rotáciu.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.