Častica beta: Rozdiel medzi revíziami
Gama ziarenie |
štylistika |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Žiarenie beta''' sú častice, ktoré vysielajú [[rádioaktivita|rádioaktívne]] [[Atómové jadro|jadrá]] prvkov pri [[beta rozpad]]e. Pohybujú sa veľmi rýchlo (280 000 km/s). Nesú kladný alebo záporný [[elektrický náboj]] a ich pohyb môže byť teda ovplyvňovaný [[elektrické pole|elektrickým poľom]]. Častice beta sú [[elektrón]]y alebo [[pozitrón]]y. Ich prenikavosť je väčšia ako pri [[alfa častica|alfa časticiach]], môžu prenikať materiálmi s nízkou [[hustota|hustotou]] alebo malou hrúbkou. Na ich zastavenie stačí vrstva [[vzduch]]u hrubá 1 m alebo [[kov]]u s hrúbkou 1 mm. |
'''Žiarenie beta''' sú častice, ktoré vysielajú [[rádioaktivita|rádioaktívne]] [[Atómové jadro|jadrá]] prvkov pri [[beta rozpad]]e. Pohybujú sa veľmi rýchlo (280 000 km/s). Nesú kladný alebo záporný [[elektrický náboj]] a ich pohyb môže byť teda ovplyvňovaný [[elektrické pole|elektrickým poľom]]. Častice beta sú [[elektrón]]y alebo [[pozitrón]]y. Ich prenikavosť je väčšia ako pri [[alfa častica|alfa časticiach]], môžu prenikať materiálmi s nízkou [[hustota|hustotou]] alebo malou hrúbkou. Na ich zastavenie stačí vrstva [[vzduch]]u hrubá 1 m alebo [[kov]]u s hrúbkou 1 mm. |
||
Jednému typu premeny beta podlieha [[bizmut]] <sup>212</sup>Bi. Pri nej sa v jadre [[atóm]]u premení [[neutrón]] na [[protón]], [[elektrón]] a [[antineutríno]]. Protón zostane v jadre a elektrón s antineutrínom jadro opustí. Pohybujúci sa elektrón sa stal beta žiarením. Nové jadro má o jeden protón viac. Beta rozpadom bizmutu takto vzniká [[polónium]] <sup>212</sup>Po. |
Jednému typu premeny beta podlieha [[bizmut]] <sup>212</sup>Bi. Pri nej sa v jadre [[atóm]]u premení [[neutrón]] na [[protón]], [[elektrón]] a [[antineutríno]]. Protón zostane v jadre a elektrón s antineutrínom jadro opustí. Pohybujúci sa elektrón sa stal beta žiarením. Nové jadro má o jeden protón viac. Beta rozpadom bizmutu takto vzniká [[polónium]] <sup>212</sup>Po. |
||
{{Fyzikálny výhonok}} |
{{Fyzikálny výhonok}} |
||
Verzia z 11:42, 16. október 2011
Žiarenie beta sú častice, ktoré vysielajú rádioaktívne jadrá prvkov pri beta rozpade. Pohybujú sa veľmi rýchlo (280 000 km/s). Nesú kladný alebo záporný elektrický náboj a ich pohyb môže byť teda ovplyvňovaný elektrickým poľom. Častice beta sú elektróny alebo pozitróny. Ich prenikavosť je väčšia ako pri alfa časticiach, môžu prenikať materiálmi s nízkou hustotou alebo malou hrúbkou. Na ich zastavenie stačí vrstva vzduchu hrubá 1 m alebo kovu s hrúbkou 1 mm.
Jednému typu premeny beta podlieha bizmut 212Bi. Pri nej sa v jadre atómu premení neutrón na protón, elektrón a antineutríno. Protón zostane v jadre a elektrón s antineutrínom jadro opustí. Pohybujúci sa elektrón sa stal beta žiarením. Nové jadro má o jeden protón viac. Beta rozpadom bizmutu takto vzniká polónium 212Po.
|
Tento článok týkajúci sa fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |