Bitka pri Sentine

Bitka pri Sentine bola jednou z najvýznamnejších bitiek v tretej samnitskej vojne medzi Rimanmi a koalíciou kmeňov Samnitov, Etruskov, Galov a Umbrov. Odohrala sa v roku 295 pred Kr. pri významnom samnitskom meste Sentinum.

Keď Samniti utrpeli v tretej samnitskej vojne niekoľko porážok, rozhodli sa spojiť s ďalšími kmeňmi v boji proti Rimanom. V roku 295 pred Kr. vytvorili koalíciu s ďalšími kmeňmi - na svoju stranu získali Umbrov, Etruskov a za vysoký žold aj sennónskych Galov (Keltov).

V Ríme boli v tomto roku konzulmi významní politici a vojenskí velitelia Quintus Fabius a Publius Decius Mus, z rozhodnutia senátu sa k nim pripojil aj prokonzul L. Volumnius, ktorý sa už niekoľko rokov zúčastňoval vojen proti Samnitom. Aby Rimania rozbili koalíciu nepriateľov, zaútočili na etruské mesto Clusium a pustošili jeho územie. Preto sa Etruskovia stiahli, aby chránili svoje územia.

Vojská Rimanov a protirímskej koalície sa zhromaždili blízko mesta Sentinum. Prvé dva dni sa vojaci z oboch strán len provokovali a vyzývali k súbojom. Až na tretí deň došlo k bitke. Q. Fabius stál proti Samnitom, Decius na ľavom krídle proti Galom. Fabius sa snažil svojich súperov vyčerpať a unaviť menšími zrážkami, Decius sa priamo vrhol na nepriateľov. Vtedy Galovia zaútočili proti Rimanom na bojových vozoch a vyvolali v rímskej jazde zmätok a paniku.

Keď sa Deciovi vojaci dali na útek, rozhodol sa zasvätiť podsvetným bohom podobne ako kedysi jeho otec, ktorý sa roku 340 pred Kr. obetoval v boji proti Latinom. Po náboženských obradoch sa vrhol na nepriateľské kopije a zahynul. Q. Fabius poslal na ohrozené miesto pomocné oddiely, aby zachránili zvyšok Deciovho vojska. Na svojom krídle zaútočil jazdou do boku Samnitov a keď sa nevládali brániť, vrhol všetky zálohy do útoku. Samniti sa dali na útek a svojich spojencov Galov nechali napospas Rimanom.

Rimania zaútočili aj na samnitský tábor, pričom v boji zahynul najvyšší samnitský veliteľ Gellius Egnatius, ktorý niekoľko rokov viedol odpor Samnitov. Tábor padol do rímskych rúk.

V boji zahynulo 25 000 nepriateľov, 8000 padlo do zajatia. Rimania stratili 8700 vojakov. Keď sa Q. Fabius vrátil do Ríma, senát mu za víťazstvo nad Galmi, Etruskami a Samnitmi udelil triumf.

Livius X, 28-29