Nukleová kyselina: Rozdiel medzi revíziami
d r2.6.4) (robot Pridal: be-x-old:Нуклійныя кісьлі |
opravy, doplnenie |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:GluRBRGpremRNA4 new.png|thumb|kyselina ribonukleová (RNA)]] |
[[Súbor:GluRBRGpremRNA4 new.png|thumb|Dvojvláknová kyselina ribonukleová (RNA)]] |
||
'''Nukleové kyseliny''' (ďalej NK) alebo '''kyseliny bunkového jadra''' sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s [[bielkovina]]mi považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to [[ |
'''Nukleové kyseliny''' (ďalej NK) alebo '''kyseliny bunkového jadra''' sú [[makromolekula|biomakromolekulové]] látky, ktoré sa spolu s [[bielkovina]]mi považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to [[polynukleotid]]y s [[molekulová hmotnosť|molekulovou hmotnosťou]] od 20 000 do viacerých miliónov. |
||
V ich [[molekula|molekulách]] sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl. |
V ich [[molekula|molekulách]] sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl. |
||
| Riadok 18: | Riadok 18: | ||
* [[deoxyribonukleová kyselina|kyselinu deoxyribonukleovú]] (DNA alebo DNK) |
* [[deoxyribonukleová kyselina|kyselinu deoxyribonukleovú]] (DNA alebo DNK) |
||
== Štruktúra == |
|||
podla štruktúr |
|||
| ⚫ | |||
* primárna štruktúra určuje ju presný sled jednotlivých nukleotidov. |
|||
| ⚫ | |||
* terciárna je vtedy keď dvojitá závitnica je stočená do superhelixu. |
|||
== Výskyt == |
== Výskyt == |
||
V závislosti od typu NK a buniek, NK sa nachádzajú v rôznych subcelulárnych štruktúrach. V prípade [[prokaryot]]ických buniek sa NK (DNA a RNA) nachádzajú v cytoplazme. V [[ |
V závislosti od typu NK a buniek, NK sa nachádzajú v rôznych subcelulárnych štruktúrach. V prípade [[prokaryot]]ických buniek sa NK (DNA a RNA) nachádzajú v cytoplazme. V [[eukaryotická bunka|eukaryotických bunkách]] sa DNA nachádza: |
||
* najmä v [[Bunkové jadro|jadre bunky]] |
* najmä v [[Bunkové jadro|jadre bunky]] |
||
* menšie množstvo sa nachádza aj mimo jadra [[eukaryotická bunka|eukaryotických buniek]] - v [[mitochondria|mitochondriách]] a u rastlín aj v [[chloroplast]]och |
* menšie množstvo sa nachádza aj mimo jadra [[eukaryotická bunka|eukaryotických buniek]] - v [[mitochondria|mitochondriách]] a u rastlín aj v [[chloroplast]]och |
||
* v kapside [[vírus]]u |
|||
RNA sa u eukaryotických buniek vyskytuje v jadre, [[jadierko|jadierku]], a v cytoplazme. Často vytvára [[nukleoproteín]]ové komplexy. Neprerušovaná [[plazmatická membrána]] nedovolí nukleovým kyselinám uniknúť z buniek. Ak sa napriek tomu z bunky dostanú, napríklad pri ich [[nekróza|nekróze]], ich životnosť, zvlášť u RNA nie je dlhá. Nukleové kyseliny sa mimo buniek stabilne vyskytujú napríklad v [[kapsid]]e [[vírus]]u. |
|||
== Enzýmy meniace primárnu štruktúru nukleových kyselín == |
|||
So vznikom a zánikom nukleových kyselín sú spojené tieto základné skupiny [[enzým]]ov: |
|||
*[[polymeráza|polymerázy]] - vytvárajú nové nukleové kyseliny polymerizáciou nukleotidov |
|||
*[[nukleáza|nukleázy]] - štiepia nukleové kyseliny |
|||
**[[exonukleáza|exonukleázy]] - štiepia nukleové kyseliny od koncových nukleotidov |
|||
**[[endonukleáza|endonukleázy]] - štiepia nukleové kyseliny uprostred polynukleotidového reťazca |
|||
[[ligáza|Ligázy]] sú enzýmy, ktoré sú schopné spojiť kompatibilné konce nukleových kyselín. |
|||
{{Biologický výhonok}} |
{{Biologický výhonok}} |
||
Verzia z 16:21, 6. november 2011
Nukleové kyseliny (ďalej NK) alebo kyseliny bunkového jadra sú biomakromolekulové látky, ktoré sa spolu s bielkovinami považujú za najvýznamnejšie zložky živých sústav. Sú to polynukleotidy s molekulovou hmotnosťou od 20 000 do viacerých miliónov.
V ich molekulách sa uchováva dedičná (genetická) informácia a prostredníctvom nich sa prepisuje do špecifickej štruktúry bielkovinových molekúl.
Prvýkrát ich izoloval z jadier bielych krviniek prítomných v hnise Friedrich Miescher v roku 1869.
Štruktúra
- kyslá zložka - kyselina trihydrogénfosforečná, resp. jej fosfátový zvyšok (PO43−)
- monosacharid - deoxyribóza alebo ribóza
- Zásaditá zložka - nukleotidy
- puríny: najčastejšie adenín a guanín, ale aj hypoxantín a xantín
- pyrimidíny: najčastejšie cytozín, uracil, tymín, ale aj metylcytozín
Delenie
Podľa monosacharidovej zložky rozlišujeme:
- kyselinu ribonukleovú (RNA alebo RNK)
- kyselinu deoxyribonukleovú (DNA alebo DNK)
Štruktúra
Primárnu štruktúru určuje presný sled jednotlivých nukleotidov. Sekundárna štruktúra má zvyčajne tvar dvojitej pravotočivej závitnice, ktorú tvoria dva proti sebe prebiehajúce polynukleotidové reťazce. Terciárna štruktúra označuje rôzne formy nadzávitnicového vinutia.
Výskyt
V závislosti od typu NK a buniek, NK sa nachádzajú v rôznych subcelulárnych štruktúrach. V prípade prokaryotických buniek sa NK (DNA a RNA) nachádzajú v cytoplazme. V eukaryotických bunkách sa DNA nachádza:
- najmä v jadre bunky
- menšie množstvo sa nachádza aj mimo jadra eukaryotických buniek - v mitochondriách a u rastlín aj v chloroplastoch
RNA sa u eukaryotických buniek vyskytuje v jadre, jadierku, a v cytoplazme. Často vytvára nukleoproteínové komplexy. Neprerušovaná plazmatická membrána nedovolí nukleovým kyselinám uniknúť z buniek. Ak sa napriek tomu z bunky dostanú, napríklad pri ich nekróze, ich životnosť, zvlášť u RNA nie je dlhá. Nukleové kyseliny sa mimo buniek stabilne vyskytujú napríklad v kapside vírusu.
Enzýmy meniace primárnu štruktúru nukleových kyselín
So vznikom a zánikom nukleových kyselín sú spojené tieto základné skupiny enzýmov:
- polymerázy - vytvárajú nové nukleové kyseliny polymerizáciou nukleotidov
- nukleázy - štiepia nukleové kyseliny
- exonukleázy - štiepia nukleové kyseliny od koncových nukleotidov
- endonukleázy - štiepia nukleové kyseliny uprostred polynukleotidového reťazca
Ligázy sú enzýmy, ktoré sú schopné spojiť kompatibilné konce nukleových kyselín.
|
Tento článok týkajúci sa biológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |