Cháridža: Rozdiel medzi revíziami
d robot Zmenil: no:Kharijitter |
d r2.6.4) (robot Pridal: bs:Haridžije, sh:Haridžije |
||
Riadok 13: | Riadok 13: | ||
[[az:Xaricilər]] |
[[az:Xaricilər]] |
||
[[bg:Хариджити]] |
[[bg:Хариджити]] |
||
[[bs:Haridžije]] |
|||
[[ca:Kharigisme]] |
[[ca:Kharigisme]] |
||
[[cs:Cháridža]] |
[[cs:Cháridža]] |
||
Riadok 35: | Riadok 36: | ||
[[pt:Kharijitas]] |
[[pt:Kharijitas]] |
||
[[ru:Хариджиты]] |
[[ru:Хариджиты]] |
||
[[sh:Haridžije]] |
|||
[[simple:Kharijite]] |
[[simple:Kharijite]] |
||
[[sv:Kharijiter]] |
[[sv:Kharijiter]] |
Verzia z 18:05, 8. november 2011
Cháridža (arabs. الخوارج - al-Chawāridž, odv. z خرج - charadža, dosl. odísť, opustiť) je najstaršia islamská sekta. Vznikla roku 657 počas mocenského zápasu medzi Alím, Mohamedovým bratrancom a zaťom, a Mu‘áwijom, bratrancom chalífu Usmána. Vojská oboch sa stretli pri Siffíne. Keď začal Ali získavať prevahu, vyzval ho Mu‘áwija k dohode na základe rozsudku podľa Koránu, na čo Alí pristúpil. Niekoľko tisíc rozčarovaných radikálov vzápätí opustilo Alího tábor, pretože boli presvedčení, že súd v takýchto prípadoch patrí jedine Bohu. Uchýlili sa do dediny Harúra. Alího konanie vyhlásili za hriech a v roku 661 jeden z príslušníkov sekty, Abd ar-Rahmán Ibn Muldžim, Alího zavraždil.
Pri voľbe chalífu zdôrazňovala cháridža etické kvality kandidáta bez ohľadu na jeho pôvod: chalífom sa podľa nich môže stať ktokoľvek, kto žije v prísnom súlade s islamom. Na základe svojich prísnych etických požiadaviek vyhlásili všetkých ostatných moslimov za bezvercov, napádali svojich nepriateľov a prísne trestali všetko, čo považovali za hriech.
Od 7. storočia sa cháridža začala štiepiť na medzi sebou vzájomne súperiace frakcie. Umiernená cháridžovská skupina ibádíja je dodnes aktívna v Líbyii (Džabal Nafúsa) a v Tunisku (Džerba).