Letisko M. R. Štefánika: Rozdiel medzi revíziami
→Pravidelné linky: aktualizácia |
|||
Riadok 104: | Riadok 104: | ||
|- |
|- |
||
| '''[[České aerolinie]]''' |
| '''[[České aerolinie]]''' |
||
| Amsterdam |
| Amsterdam, Larnaka, Paríž-Charles de Gaulle |
||
|- |
|- |
||
| '''[[Danube Wings]]''' |
| '''[[Danube Wings]]''' |
||
| [[Letisko Košice|Košice]] |
| [[Letisko Košice|Košice]] |
||
|- |
|- |
||
| '''[[El Al]]''' |
| '''[[El Al]]''' |
||
Riadok 116: | Riadok 116: | ||
|- |
|- |
||
| '''[[Ryanair]]''' |
| '''[[Ryanair]]''' |
||
| |
| Birmingham, Bristol, Brusel-Charleroi, Dublin, Edinburgh, Gran Canaria, Liverpool, Londýn-Luton, Londýn-Stansted, Miláno-Bergamo, Paríž-Beauvais, Rím-Ciampino <br> '''Sezónne''': Alghero [pokračuje 25. marca 2012], Málaga [pokračuje 25. marca 2012], Palma de Mallorca [pokračuje 27. marca 2012] |
||
|- |
|||
| '''[[Smart Wings]]''' prevádzkované dopravcom '''[[Travel Service]]''' |
|||
| '''Sezónne''': Rhodos, Tel Aviv |
|||
|- |
|- |
||
| '''[[UTair Aviation]]''' |
| '''[[UTair Aviation]]''' |
Verzia z 19:03, 22. november 2011
Letisko Milana Rastislava Štefánika | ||||||||||
IATA: BTS · ICAO: LZIB | ||||||||||
Základné informácie | ||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Typ letiska | medzinárodné civilné | |||||||||
Prevádzkovateľ | Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS) | |||||||||
Otvorenie | 1951 | |||||||||
Mesto | Bratislava | |||||||||
Vzletové a pristávacie dráhy | ||||||||||
| ||||||||||
Štatistika (2010) | ||||||||||
Cestujúcich | 1 665 644 | |||||||||
Pohybov | 27 220 lietadiel | |||||||||
www.letiskobratislava.sk | ||||||||||
Letisko M. R. Štefánika (vystupuje aj pod značkou Letisko Bratislava resp. Airport Bratislava, prevádzkovateľom je Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS)) je medzinárodné letisko v Bratislave. Je najväčším medzinárodným letiskom na Slovensku. Nachádza sa len 20 minút od centra mesta. Pravidelné a nepravidelné vnútroštátne i medzinárodné letecké spojenia zabezpečujú klasické aj nízkonákladové letecké spoločnosti. Pravidelné linky z Bratislavy lietajú České aerolinie, Danube Wings, El Al, Ryanair, Travel Service Slovakia (Smart Wings) a UTair Aviation.
Z Bratislavy v súčasnosti lietajú pravidelné linky do/na Amsterdamu, Paríža-Charles de Gaulle, Prahy, Ríma-Fiumicina, Košíc, Dubrovníka, Tel Avivu, Alicante, Birminghamu, Bruselu-Charleroi, Dublinu, Edinburghu, Gran Canarie, Liverpoolu, Londýna-Lutonu, Londýna-Stanstedu, Málagy, Milána-Bergama, Paríža-Beauvais, Ríma-Ciampina, Alghera, Barcelony-Girony, Palma de Mallorcy, Trapani, Rhodos a Moskvy-Vnukova. Okrem pravidelných liniek sa z Bratislavy lieta aj množstvo charterových letov, najmä v letnej sezóne.
História letiska
Prvý let na trase Praha – Bratislava sa uskutočnil 29. októbra 1923 lietadlom Aero A-14 od vtedajších Československých štátnych aerolinií s imatrikulačnou značkou L-BARC. Lietadlo pilotoval šéfpilot ČSA Karel Brabenec a prvým cestujúcim sa stal redaktor Lidových novin Václav König. Lietadlo pristálo na letisku vo Vajnoroch po cca 3 hodinách letu. Let bol dlhý 320 km. Letisko Bratislava-Vajnory ponúkalo lety k Jadranskému moru, do Viedne, Kluže a Bukurešti. Po skončení druhej svetovej vojny bola prevádzka na letisku vo Vajnoroch obnovená, ale bolo zrejmé, že letisko bude čoraz menej vyhovovať stále prísnejším kritériám pre leteckú dopravu.
Prípravné práce pre dnešné letisko začali v roku 1947 a stavba sa začala v roku 1948. Bola vybudovaná vzletová a pristávacia dráha v smere 04-22 s dĺžkou 1 900 m a v smere 13-31 s dĺžkou 1 500 m. Letová prevádzka na novom bratislavskom letisku v Ivanke pri Dunaji bola zahájená v roku 1951. V roku 1970 bol otvorený dnešný terminál A spoločne s príslušným prednádražím a novým komunikačným systémom. V máji 1970 bola otvorená linka Bratislava – Praha – Amsterdam – New York, na ktorej lietali Československé aerolinie s lietadlami typu Iľjušin Il-62. V 80-tych rokoch minulého storočia bola v rámci komplexnej rekonštrukcie dráhového systému letiska predĺžená dráha 04-22 na dĺžku 2 900 m a dráha 13-31 na dĺžku 2 950 m. Odo dňa 21. júla 1993 nesie Letisko Bratislava meno po M. R. Štefánikovi, významnom slovenskom politikovi, vedcovi, diplomatovi a generálovi. V roku 1995 bola vybudovaná nová požiarna zbrojnica, ktorá sa nachádza pri križovatke vzletovo pristávacích dráh. V roku 1997 bola realizovaná rekonštrukcia vzletovej a pristávacej dráhy 13-31 s komplexným zameraním na káblove rozvody VPD a energozariadenia letiska tak, aby vyhovovali platným leteckým predpisom a požiadavkám bezpečnosti leteckej prevádzky minimálne pre kategóriu IIIA cat. ICAO. Úpravou v rámci stavby sa dosiahlo predĺženie použiteľnej dĺžky dráhy pre vzlet o 240 m, t. j. na celkovú dĺžku VPD 3 190 m. V marci roku 1998 bola do prevádzky uvedená nová riadiaca veža, ktorá na rozdiel od starej veže mala výhodnejšie umiestnenie a modernejšiu technológiu. Koncom roku 1999 bola zahájená prevádzka na novej časti vybavovacej plochy. Dňa 5. mája 2004 vznikla transformáciou príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika – Airport Bratislava, a. s. (BTS). V júni 2006 slávnostne prestrihli predstavitelia letiska pásku na novom termináli, ktorý je označovaný ako Terminál C. Nový terminál slúži pre prílety lietadiel z krajín Schengenského priestoru. V roku 2007 vrcholia intenzívne prípravy letiska Bratislava a jeho vzdušnej hranice na vstup SR do Schengenského priestoru. V tomto roku bol realizovaný aj presun pasových pultov do novej pozície medzi terminálmi. Odletový terminál sa tak rozdelil v podstate na dve časti – časť A je od oficiálneho vstupu letísk do Schengenského priestoru (30. 4. 2008) vyhradená pre cestujúcich do krajín Schengenu bez nutnosti pasovej kontroly a časť B pre pasažierov cestujúcich mimo Schengenu. Dňa 15. 11. 2007 boli do prevádzky odovzdané aj tzv. odletové mosty, ktoré sú v súčasnosti dva, so štyrmi tzv. „gates“ a vychádzajú z prvého poschodia terminálu B. 17. decembra 2008 sa začala výstavba prvej časti nového terminálu (A1). Oficiálne otvorenie tohto nového terminálu sa uskutočnilo 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety všetkých tých leteckých spoločností, ktorých linky smerujú do krajín Schengenu. Po sprevádzkovaní odletov týchto leteckých spoločností, bol pre verejnosť uzavretý doterajší odletový terminál (terminál A), ktorý slúžil od roku 1970. Finálna demontáž tohto terminálu sa začala 20. januára 2011.
Letecké nehody
- 4. mája 1919 havarovalo v oblasti letiska lietadlo Caproni Ca.33 s M. R. Štefánikom, dvoma talianskymi dôstojníkmi a mechanikom na palube. Po krátkom kontakte s terénom pilot lietadlo opäť zdvihol a v nasledujúcej zákrute po vetre stroj spadol po strate vztlaku do ľavej vývrtky a zrútil sa. Nepripútaná posádka z lietadla vypadla a všetci na mieste zahynuli. Nehoda sa odohrala okolo 11:35 hod. Existuje však aj nepotvrdená teória o zostrelení lietadla, z dôvodu zámeny talianskej trikolóry za, v tej dobe nepriateľskú, maďarskú. Iné špekulácie hovoria o politickom atentáte z dôvodu konfliktu francúzsko-talianskych geopolitických záujmov alebo ambíciou vlády E. Beneša a T. G. Masaryka.
- 24. novembra 1966 havarovalo na svahu kopca Sakrakopec 8 km od letiska lietadlo Iľjušin Il-18B (LZ-BEN) – let TABSO LZ101. Pri nehode zahynulo všetkých 82 osôb na palube.
- 28. júla 1976 došlo pri nevydarenom priblížení k pádu lietadla Iľjušin Il-18B (OK-NAB) letu ČSA 001 do jazera Zlaté piesky, pri ktorom zahynulo 76 osôb, 3 osoby sa podarilo z potápajúceho sa lietadla zachrániť.
- 11. februára 1977 došlo k havárii za zníženej dohľadnosti pri dosadnutí poštovného lietadla ČSA asi 2 km pred prahom VPD 22. Išlo o stroj Avia Av-14-32T (OK-OCA), let OK 475 na trase Praha – Bratislava – Košice. Zahynuli dvaja pracovníci pošty a dvaja členovia posádky, kapitán R. Chládek prežil. Podiel na nehode malo aj nehomogénne tlakové pole, ktoré vzniká pri západnom prúdení (290°) na záveternej strane Malých Karpát, čo pôsobí indikáciu nesprávnej výšky barometrickými výškomermi.
- 20. októbra 1977 došlo v tesnej blízkosti letiska k leteckému nešťastiu, pri ktorom zahynula druhá manželka vtedajšieho prezidenta Gustáva Husáka Viera. Vinou zlého počasia havaroval počas pristávacieho manévru vrtuľník Mi-8, ktorý ju prepravoval z Bardejova do Bratislavy na ošetrenie zlomenej ruky.
- 8. februára 1999 sa pri rolovaní zo štartovacej dráhy neodpútalo nákladné lietadlo typu Boeing 707-328C od ghanskej spoločnosti Avistar. Stroj vybočil z dráhy a zaboril sa prednou časťou do zeme. Lietadlo, ktoré priviezlo náklad rýb, nemalo na palube pasažierov, pričom pred štartom bolo plne natankované. Pri tomto incidente sa nikto nezranil.[1][2]
- 6. júna 1999 v rámci Medzinárodného leteckého dňa SIAD '99 havarovalo v blízkosti letiska vojenské cvičné lietadlo BAE Hawk 200 od britského kráľovského letectva. Pilotom tohto lietadla bol 45-ročný Graham Wardell, ktorý počas leteckej ukážky narazil na koniec odstavnej pristávacej betónovej plochy letiska v rýchlosti asi 500 až 600 km/h. Neovládateľné lietadlo preletelo ponad budovu biologickej ochrany letiska a dopadlo do poľa vo vzdialenosti asi 200 metrov, kde explodovalo. Prvý a druhý náraz roztrhol lietadlo na niekoľko kusov. Napriek tomu, že trosky lietadla nedopadli do priestoru vyhradeného pre divákov, tlaková vlna zhodila zo strechy priľahlého objektu jednu ženu, ktorá odtiaľ sledovala vystúpenia leteckých dní. Diváčka utrpela smrteľné zranenie rovnako ako pilot.[1][3]
Doprava na letisko
Spojenie na medzinárodné letisko v Bratislave zabezpečujú pravidelné linky mestskej hromadnej dopravy číslo 61, ktorá ho spája cez centrum mesta s hlavnou železničnou stanicou a linka číslo 96, ktorá ho spája s Petržalkou. Na hlavnú autobusovú stanicu prevádzkuje mikrobusy dopravca MIKE Trans.
Spojenie s neďalekým letiskom Viedeň-Schwechat a centrom Viedne je zabezpečené autobusovými linkami dopravcov Blaguss Slovakia a Slovak Lines. V budúcnosti sa plánuje napojenie letiska na sieť železníc v správe ŽSR. V prípade vybudovania tiež zvažovanej trate Wolfsthal – Bratislava by tak tieto letiská mohol spojiť aj vlak. Cestujúci Ryanairu môžu využiť aj autobusové spojenie do centra Viedne autobusového dopravcu Terravision.
Vybavenie
Terminály
Letisko má v súčasnosti tri terminály:
- Terminál A1 (otvorený v roku 2010) - všetky odlety - východy A1-A4 (Schengen), prechod k východom B1-B4 v termináli B (mimo Schengenu) [4]
- Terminál B (otvorený v roku 1994) - prílety z krajín mimo Schengenu (prízemie), odlety do krajín mimo Schengenu (1. poschodie)
- Terminál C (otvorený v roku 2006) - prílety z krajín Schengenu
Súčasná kapacita terminálov je 3,5 milióna cestujúcich ročne.[5]
Prvá časť nového terminálu (A1), ktorá bola vo výstavbe od 17. decembra 2008, bola oficiálne otvorená 9. júna 2010. Od 28. júna 2010 sú z neho prevádzkované odlety všetkých leteckých spoločností. 20. januára 2011 sa začala už finálna demontáž starého odletového terminálu A. Všetky búracie práce by sa mali skončiť v marci 2011.[6] Po úplnom ukončení prác v marci 2012 vznikne kompaktný celok letiskového komplexu s ročnou kapacitou 5 miliónov cestujúcich.[7]
Dráhový systém
Dráhový systém pozostáva z dvoch na seba kolmých vzletových a pristávacích dráh s cemento-betónovým povrchom (04-22 - 2 900 x 60 m, 13-31 - 3 190 x 45 m), ktoré v súčasnosti umožňujú pristátie všetkých bežných typov lietadiel - od najmenších jednomotorových, až po lietadlá typu Boeing 747.[5]
Na vybavovacej ploche je dostupných celkovo 27 stojísk.
Štatistické údaje
Rok | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 |
---|---|---|---|---|---|---|
Počet pasažierov | 1 326 493 | 1 937 642 | 2 024 142 | 2 218 545 | 1 710 018 | 1 665 644 |
Aerolínie a destinácie
Pravidelné linky
Spoločnosť | Destinácie |
---|---|
České aerolinie | Amsterdam, Larnaka, Paríž-Charles de Gaulle |
Danube Wings | Košice |
El Al | Tel Aviv |
Norwegian Air Shuttle | Kodaň [začína 3. mája 2012], Oslo-Gardermoen [začína 28. marca 2012] |
Ryanair | Birmingham, Bristol, Brusel-Charleroi, Dublin, Edinburgh, Gran Canaria, Liverpool, Londýn-Luton, Londýn-Stansted, Miláno-Bergamo, Paríž-Beauvais, Rím-Ciampino Sezónne: Alghero [pokračuje 25. marca 2012], Málaga [pokračuje 25. marca 2012], Palma de Mallorca [pokračuje 27. marca 2012] |
UTair Aviation | Moskva-Vnukovo |
Charterové lety 2011
Spoločnosť | Destinácie |
---|---|
Air Arabia Egypt | Hurghada |
Bulgarian Air Charter | Burgas, Varna |
Sam Air | Antalya, Burgas, Heraklion, Hurghada, Karpathos, Kos, Monastir, Oujda, Patras, Rhodos, Taba, Zakynthos |
Danube Wings | Salerno |
Nesma Airlines | Hurghada, Sharm el Sheikh, Taba |
Nouvelair | Enfidha, Monastir, Tabarka |
Onur Air | Antalya |
Sirocco Aviation | Burgas, Heraklion, Ibiza, Korfu, Madrid, Palma de Mallorca, Rhodos |
Sky Airlines | Antalya |
Travel Service Slovakia | Agadir, Almeria, Antalya, Burgas, Catania, Chania, Kavala, Korfu, Djerba, Fuerteventura, Gran Canaria, Heraklion, Hurghada, Ibiza, Kefalónia, Kos, Lamezia Terme, Larnaka, Mahon, Marsa Alam, Menorca, Monastir, Neapol, Olbia, Ouda, Palermo, Palma de Mallorca, Rhodos, Sal, Sharm el Sheikh, Taba, Tabarka, Tenerife-Sur Reina Sofia |
Tunisair | Monastir, Tabarka |
Nákladná doprava
Spoločnosť | Destinácie |
---|---|
DHL Aviation prevádzkované dopravcom European Air Transport | Leipzig/Halle, Sofia |
DHL Aviation prevádzkované dopravcom Swiftair | Brusel |
VIP a iní operátori
- ABS Jets – na letisku má základňu
- Tatra Jet – na letisku má sekundárnu základňu
- OPERA JET – na letisku má základňu
- VR Jet (predtým VIP Wings) – na letisku má základňu
Galéria
-
ATR 42-500 od Českých aerolinií pristáva na letisku v Bratislave
-
ATR 42-500 od spoločnosti EuroLOT na letisku v Bratislave
-
Boeing 737-800 od spoločnosti Ryanair pristáva na letisku v Bratislave
-
Boeing 757-200 od spoločnosti Sun d’Or International Airlines po štarte z bratislavského letiska
-
Boeing 737-800 od spoločnosti Travel Service Slovakia pristáva na letisku v Bratislave
-
Boeing 737-400 od spoločnosti AirExplore na letisku
-
Riadiaca veža
-
Stará riadiaca veža
-
Pohľad na starý terminál A
-
Stav výstavby nového terminálu A1 ku koncu januára 2010
-
Check-in zóna
-
Bezpečnostná kontrola
Referencie
- ↑ a b http://www.topky.sk/cl/10/86252/Letecke-nestastia-a-havarie-na-Slovensku
- ↑ http://aviation-safety.net/database/record.php?id=19990207-0
- ↑ http://www.tjump.sk/accidents.php?show=66_acc_chrono.txt&Menu=main
- ↑ http://www.airportbratislava.sk/files/images/new_terminal.pdf
- ↑ a b http://www.airportbratislava.sk/30.html
- ↑ http://tvnoviny.sk/sekcia/spravy/regiony/stary-terminal-letiska-m-r-stefanika-zacali-burat.html
- ↑ http://www.airportbratislava.sk/75.html
- ↑ http://www.letiskobratislava.sk/
Externé odkazy
- Oficiálna stránka
- Neoficiálna stránka
- Bratislava Airport (Neoficiálna stránka, SK/EN)
- Letisko na stránke letiska.air4u.sk