Chrám svätého Jána Krstiteľa (Prešov): Rozdiel medzi revíziami
d fix. |
wikilinky |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Už v [[14. storočie|14. storočí]] stála v Prešove [[kaplnka]], slúžiaca pre potreby susedného špitála. V 14. storočí bola prebudovaná na [[chrám]] zasvätený [[Panna Mária|Panne Márii]]. V r. [[1603]] sa chrám stal majetkom [[minoriti|minoritov]]. Z ich pôsobenia bol v rokoch [[1753]]{{--}}[[1754]] prebudovaný do dnešnej zbarokizovanej podoby.<ref>Judák 2010, s. 59</ref> Hlavným staviteľom bol Gašpar Urlespacher. V roku [[1865]] bola zvýšená veža. K lodi boli pripojené dve bočné kaplnky. V novom vstupe do chrámu bola pristavaná tretia kaplnka (farská). |
Už v [[14. storočie|14. storočí]] stála v Prešove [[kaplnka]], slúžiaca pre potreby susedného špitála. V 14. storočí bola prebudovaná na [[chrám]] zasvätený [[Panna Mária|Panne Márii]]. V r. [[1603]] sa chrám stal majetkom [[minoriti|minoritov]]. Z ich pôsobenia bol v rokoch [[1753]]{{--}}[[1754]] prebudovaný do dnešnej zbarokizovanej podoby.<ref>Judák 2010, s. 59</ref> Hlavným staviteľom bol Gašpar Urlespacher. V roku [[1865]] bola zvýšená veža. K lodi boli pripojené dve bočné kaplnky. V novom vstupe do chrámu bola pristavaná tretia kaplnka (farská). |
||
Po vytvorení [[Prešovská gréckokatolícka |
Po vytvorení [[Prešovská gréckokatolícka archieparchia|Prešovskej eparchie]] v roku [[1818]] sa chrám stal katedrálou. Biskup [[Jozef Gaganec]] v r. [[1846]]-[[1848]] chrám prispôsobil východnému obradu.<ref>Judák 2010, s. 60</ref> |
||
V chráme sa nachádzajú relikvie blažených [[Pavol Peter Gojdič|Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]], verná kópia Turínskeho plátna, a relikvia svätého Kríža. |
V chráme sa nachádzajú relikvie blažených [[Pavol Peter Gojdič|Pavla Petra Gojdiča]] a [[Vasiľ Hopko|Vasiľa Hopka]], verná kópia Turínskeho plátna, a relikvia svätého Kríža. |
Verzia z 20:03, 22. november 2011
Súradnice: 48° 59′ 38″ s.š., 21° 14′ 34″ v.d.
Katedrálny Chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove je gréckokatolíckou metropolitnou katedrálou.
Už v 14. storočí stála v Prešove kaplnka, slúžiaca pre potreby susedného špitála. V 14. storočí bola prebudovaná na chrám zasvätený Panne Márii. V r. 1603 sa chrám stal majetkom minoritov. Z ich pôsobenia bol v rokoch 1753 – 1754 prebudovaný do dnešnej zbarokizovanej podoby.[1] Hlavným staviteľom bol Gašpar Urlespacher. V roku 1865 bola zvýšená veža. K lodi boli pripojené dve bočné kaplnky. V novom vstupe do chrámu bola pristavaná tretia kaplnka (farská).
Po vytvorení Prešovskej eparchie v roku 1818 sa chrám stal katedrálou. Biskup Jozef Gaganec v r. 1846-1848 chrám prispôsobil východnému obradu.[2]
V chráme sa nachádzajú relikvie blažených Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka, verná kópia Turínskeho plátna, a relikvia svätého Kríža.
Pri povýšení Prešovskej eparchie na arcibiskupstvo v roku 2008 sa katedrála stala metropolitnou.
Referencie
Literatúra
- Mons. Viliam Judák: "Katedrála – matka chrámov v diecéze." In: Pútnik svätovojtešský : Kalendár na rok 2011. Zostavili Mária Vyskočová a Slavomír Ondica. Trnava : Spolok svätého Vojtecha, 2010, s. 33-63. ročník 139 ISBN 978-80-7162-824-8 (s. 59-60: "Katedrála svätého Jána Krstiteľa v Prešove")