Uhlíkový cyklus: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
RibotBOT (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: da:CNO-cyklus
ZéroBot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: no:CNO-syklusen
Riadok 47: Riadok 47:
[[ml:സി.എൻ.ഒ. ചക്രം]]
[[ml:സി.എൻ.ഒ. ചക്രം]]
[[nl:Koolstof-stikstofcyclus]]
[[nl:Koolstof-stikstofcyclus]]
[[no:CNO-syklusen]]
[[pl:Cykl węglowo-azotowo-tlenowy]]
[[pl:Cykl węglowo-azotowo-tlenowy]]
[[pt:Ciclo CNO]]
[[pt:Ciclo CNO]]

Verzia z 23:45, 25. november 2011

Schéma priebehu CNO cyklu

Uhlíkový cyklus, uhlíkovo-dusíkovo-kyslíkový cyklus, CNO cyklus alebo Betheho-Weizsäckerov cyklus je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa za účasti uhlíka C, dusíka N a kyslíka O premenia v konečnom dôsledku jadrá vodíka H na jadrá hélia He. Uhlíkový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie hviezd s hmotnosťou presahujúcou hmotnosť Slnka. Prebieha postupne nasledujúcimi čiast­kovými reakciami (v zátvorke množstvo energie uvoľne­nej pri jednotlivých reakciách):

..... (+1,94 MeV)
..... (+2,22 MeV)
..... (+7,55 MeV)
..... (+7,30 MeV)
..... (+2,76 MeV)
.. (+4,97 MeV)

Celkové množstvo energie, ktoré sa uvoľní pri vzniku jedného jadra hélia vo forme γ žiarenia je 25,0 MeV (4,0.1012 J), zvyšok energie sa uvoľní vo forme neutrín νe. Cyklus sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 16-50 mil. K. Okrem uvedených reakcií sa môžu zachytiť i ďalšie jadrá vodíka, čím sa uhlíkový cyklus premení na dvojitý uhlíkový cyklu:

..... (+12,13 MeV)
..... (+0,60 MeV)
..... (+2,76 MeV)
.. (+1,19 MeV)

Je možné, že väčšina dusíka 14N pozorovaného v prírode sa utvorila uhlíkovým cyklom.

Pozri aj

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.