Štefan Gažo: Rozdiel medzi revíziami
presun z článku Malé Lednice, +rozšírenie +refy |
d typo gram |
||
| Riadok 12: | Riadok 12: | ||
== Štúdium a pedagogické pôsobenie == |
== Štúdium a pedagogické pôsobenie == |
||
Do jezuitskej rehole vstúpil v [[Trenčín]]e. Absolvoval tam aj gymnaziálne štúdiá. Ďalej študoval na [[Trnavská univerzita (historická)|univerzite v Trnave]], kde získal tituly PhDr. (doktor filozofie) a ThDr. (doktor teológie). Vychovával novicov a profesorov Kolégia v [[Skalica (mesto)|Skalici]] a v Trnave. V rokoch 1751 |
Do jezuitskej rehole vstúpil v [[Trenčín]]e. Absolvoval tam aj gymnaziálne štúdiá. Ďalej študoval na [[Trnavská univerzita (historická)|univerzite v Trnave]], kde získal tituly PhDr. (doktor filozofie) a ThDr. (doktor teológie). Vychovával novicov a profesorov Kolégia v [[Skalica (mesto)|Skalici]] a v Trnave. V rokoch 1751 – 1753 vyučoval filozofiu a v rokoch 1754 – 1755 [[Rétorika|rétoriku]] na Trnavskej univerzite.<ref name="Bodnár">Bodnár, Ján (ed.): ''Dejiny filozofického myslenia na Slovensku I.'' Bratislava : VEDA, 1987, s. 154 – 155</ref> V roku 1753 vyučoval krátko aj teológiu. |
||
== Filozofické názory == |
== Filozofické názory == |
||
V rámci svojho prednášania filozofie na trnavskej univerzite vyučoval aj [[Fyzika|fyziku]]. Podľa prednášok, ktoré zapísal magister [[Štefan Košeľ]], je vidieť, že poznal filozofiu predstaviteľov modernej vedy [[Mikuláš Kopernik|Mikuláša Kopernika]], [[Galileo Galilei|Galilea Galileiho]], [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]] |
V rámci svojho prednášania filozofie na trnavskej univerzite vyučoval aj [[Fyzika|fyziku]]. Podľa prednášok, ktoré zapísal magister [[Štefan Košeľ]], je vidieť, že poznal filozofiu predstaviteľov modernej vedy [[Mikuláš Kopernik|Mikuláša Kopernika]], [[Galileo Galilei|Galilea Galileiho]], [[Isaac Newton|Isaaca Newtona]]. Ich názory otvorene neprijímal a zotrvával na dovtedajších konzervatívnych, overených názoroch. V oblasti [[Astronómia|astronómie]] bol podporovateľom myšlienok jezuitu [[Giovanni Battista Riccioli|Giovanniho Battistu Riccioliho]], ktorý v súlade s názormi [[Klaudios Ptolemaios|Klaudia Ptolemaia]] a [[Tycho Brahe|Tycha Braheho]] vytvoril v polovici 17. storočia [[Geocentrizmus|vlastný systém]]. |
||
Gažova práca o [[Aristoteles|Aristotelovej]] filozofii zostala v rukopise, podobne ako iné práce z [[Metafyzika|metafyziky]] a [[Dialektika|dialektiky]].<ref name="Bodnár" /> |
Gažova práca o [[Aristoteles|Aristotelovej]] filozofii zostala v rukopise, podobne ako iné práce z [[Metafyzika|metafyziky]] a [[Dialektika|dialektiky]].<ref name="Bodnár" /> |
||
Verzia z 11:28, 29. november 2011
| Štefan Gažo | |
| slovenský filozof a teológ | |
| Narodenie | 1. november 1711 Malé Lednice, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 22. máj 1755 Trnava, Slovensko |
Štefan Gažo (* 1. november 1711, Malé Lednice – † 22. máj 1755, Trnava) bol slovenský jezuitský filozof a teológ.
Štúdium a pedagogické pôsobenie
Do jezuitskej rehole vstúpil v Trenčíne. Absolvoval tam aj gymnaziálne štúdiá. Ďalej študoval na univerzite v Trnave, kde získal tituly PhDr. (doktor filozofie) a ThDr. (doktor teológie). Vychovával novicov a profesorov Kolégia v Skalici a v Trnave. V rokoch 1751 – 1753 vyučoval filozofiu a v rokoch 1754 – 1755 rétoriku na Trnavskej univerzite.[1] V roku 1753 vyučoval krátko aj teológiu.
Filozofické názory
V rámci svojho prednášania filozofie na trnavskej univerzite vyučoval aj fyziku. Podľa prednášok, ktoré zapísal magister Štefan Košeľ, je vidieť, že poznal filozofiu predstaviteľov modernej vedy Mikuláša Kopernika, Galilea Galileiho, Isaaca Newtona. Ich názory otvorene neprijímal a zotrvával na dovtedajších konzervatívnych, overených názoroch. V oblasti astronómie bol podporovateľom myšlienok jezuitu Giovanniho Battistu Riccioliho, ktorý v súlade s názormi Klaudia Ptolemaia a Tycha Braheho vytvoril v polovici 17. storočia vlastný systém. Gažova práca o Aristotelovej filozofii zostala v rukopise, podobne ako iné práce z metafyziky a dialektiky.[1]
Diela
- 1738 – Felicitas omnis Hungariae singulari favore Mariae (Trnava)
- 1745 – Belica Hungarorum fortitudo (Trnava)
- 1751 – Dialectica sive brevis introductio ad universam Aristotelis philosophiam (zostalo v rukopise)[1]
- 1753 – Dissertationem altera de colonis Romanorum in genere (Trnava) – pripisuje sa aj Jurajovi Čusenovi[chýba zdroj]
- 1753 – Tractatus in particularem Aristotelis aliorumque tam veterum quam recentiorum authorum physicam seu in 4 libros De mundo et coeli Aristotelis... (zostalo v rukopise)[1]