Stredová súmernosť: Rozdiel medzi revíziami
d Revízia 3614962 používateľa 87.197.58.153 (diskusia) bola vrátená |
d typo gram, replaced: jedná sa → ide, - → –, replaced: A,S → A, S (2) |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Image:Symetria srodkowa1.png|thumb|right|Stredovo súmerný útvar]] |
[[Image:Symetria srodkowa1.png|thumb|right|Stredovo súmerný útvar]] |
||
'''Stredová súmernosť''' alebo '''zrkadlový obraz''' určený bodom S, je také [[zhodné zobrazenie]] v [[rovina|rovine]], alebo v [[3D|trojrozmernom]] [[priestor |
'''Stredová súmernosť''' alebo '''zrkadlový obraz''' určený bodom S, je také [[zhodné zobrazenie]] v [[rovina|rovine]], alebo v [[3D|trojrozmernom]] [[priestor]]e, ktoré bodu S (nazývanému stred zobrazenia) priradí ten istý bod, a k bodu A ktorý neleží v bode S priradí bod A’, pričom zároveň platí: vzdialenosť [A, S]=[A’,S] a úsečka [A, A’] leží na priamke prechádzajúcej bodom S. '''Stredová súmernosť''' je typ [[geometrické zobrazenie|geometrického zobrazenia]]. Stredová súmernosť zachováva [[vzdialenosť|vzdialenosti]] a [[uhol|uhly]], ide teda o jedno zo [[zhodné zobrazenie|zhodných zobrazení]] v [[rovina (geometria)|rovine]] (alebo [[priestor]]e). |
||
== Definícia == |
== Definícia == |
||
[[Image: |
[[Image:geom shodnost soumernost stred.svg|thumb|250px|Stredová súmernosť]] |
||
'''Stredová súmernosť''' [[priamka|priamky]], [[rovina|roviny]] alebo priestoru so stredom v bode <math>S</math> (tzv. '''stred súmernosti''') je také [[geometrické zobrazenie|zobrazenie]], ktoré zobrazuje [[stred]] <math>S</math> na seba samého a bod <math>A</math> rôzny od <math>S</math> na bod <math>A^\prime</math>, ktorý sa nachádza na [[polpriamka|polopriamke]] opačnej k <math>SA</math> v rovnakej vzdialenosti od <math>S</math> ako bod <math>A</math> (čiže pre neho platí <math>|SA| = |SA^\prime|</math>). |
'''Stredová súmernosť''' [[priamka|priamky]], [[rovina|roviny]] alebo priestoru so stredom v bode <math>S</math> (tzv. '''stred súmernosti''') je také [[geometrické zobrazenie|zobrazenie]], ktoré zobrazuje [[stred]] <math>S</math> na seba samého a bod <math>A</math> rôzny od <math>S</math> na bod <math>A^\prime</math>, ktorý sa nachádza na [[polpriamka|polopriamke]] opačnej k <math>SA</math> v rovnakej vzdialenosti od <math>S</math> ako bod <math>A</math> (čiže pre neho platí <math>|SA| = |SA^\prime|</math>). |
||
Riadok 21: | Riadok 21: | ||
Stredová súmernosť s pevne daným stredom je sama sebe [[inverzné zobrazenie|inverzným zobrazením]]. Zložením dvoch stredových súmerností s rovnakým stredom vzniká [[Identita (matematika)|identita]]. |
Stredová súmernosť s pevne daným stredom je sama sebe [[inverzné zobrazenie|inverzným zobrazením]]. Zložením dvoch stredových súmerností s rovnakým stredom vzniká [[Identita (matematika)|identita]]. |
||
Okrem vzdialeností zachováva stredová súmernosť v rovine i orientáciu |
Okrem vzdialeností zachováva stredová súmernosť v rovine i orientáciu – pokiaľ bolo poradie vrcholov v [[trojuholník]]u v smere hodinových ručičiek, potom poradie ich obrazov v stredovej súmernosti je opäť v smere hodinových ručičiek (čo napr. neplatí pre [[osová súmernosť|osovú súmernosť]]). |
||
Stredová súmernosť so stredom v bode <math>S</math> je v rovine zhodná s [[rotácia (geometria)|otočením]] o 180 stupňov podľa stredu <math>S</math>. V priestore, nemá zmysel hovoriť o otočení okolo bodu, ale iba okolo osi. |
Stredová súmernosť so stredom v bode <math>S</math> je v rovine zhodná s [[rotácia (geometria)|otočením]] o 180 stupňov podľa stredu <math>S</math>. V priestore, nemá zmysel hovoriť o otočení okolo bodu, ale iba okolo osi. |
Verzia z 18:28, 5. december 2011
Stredová súmernosť alebo zrkadlový obraz určený bodom S, je také zhodné zobrazenie v rovine, alebo v trojrozmernom priestore, ktoré bodu S (nazývanému stred zobrazenia) priradí ten istý bod, a k bodu A ktorý neleží v bode S priradí bod A’, pričom zároveň platí: vzdialenosť [A, S]=[A’,S] a úsečka [A, A’] leží na priamke prechádzajúcej bodom S. Stredová súmernosť je typ geometrického zobrazenia. Stredová súmernosť zachováva vzdialenosti a uhly, ide teda o jedno zo zhodných zobrazení v rovine (alebo priestore).
Definícia
Stredová súmernosť priamky, roviny alebo priestoru so stredom v bode (tzv. stred súmernosti) je také zobrazenie, ktoré zobrazuje stred na seba samého a bod rôzny od na bod , ktorý sa nachádza na polopriamke opačnej k v rovnakej vzdialenosti od ako bod (čiže pre neho platí ).
Objekt (či už na priamke, v rovine alebo v priestore) označujeme za stredovo súmerný, pokiaľ je v nejakej stredovej súmernosti obrazom samého seba. Stred tejto stredovej súmernosti potom nazývame stredom súmernosti objektu.
Príklady
- Úsečka alebo zjednotenie dvoch úsečiek rovnakej dĺžky je príkladom stredovo súmerných objektov na priamke.
- Oproti tomu žiadna polpriamka nie je na priamke stredovo súmerná.
- Obdĺžnik, štvorec, kosoštvorec, pravidelný šesťuholník a kruh sú príkladmi stredovo súmerných geometrických útvarov v rovine.
- Oproti tomu žiaden mnohouholník s nepárnym počtom vrcholov (napr. trojuholník) nie je stredovo súmerný.
- Hyperbola a elipsa sú stredovo súmerné rovinné útvary, ale parabola stredovo súmerná nie je.
- Kocka, guľa, valec sú stredovo súmerné geometrické objekty v priestore.
Vlastnosti
Stredová súmernosť s pevne daným stredom je sama sebe inverzným zobrazením. Zložením dvoch stredových súmerností s rovnakým stredom vzniká identita.
Okrem vzdialeností zachováva stredová súmernosť v rovine i orientáciu – pokiaľ bolo poradie vrcholov v trojuholníku v smere hodinových ručičiek, potom poradie ich obrazov v stredovej súmernosti je opäť v smere hodinových ručičiek (čo napr. neplatí pre osovú súmernosť).
Stredová súmernosť so stredom v bode je v rovine zhodná s otočením o 180 stupňov podľa stredu . V priestore, nemá zmysel hovoriť o otočení okolo bodu, ale iba okolo osi.
Stredová súmernosť je involúciou, pretože bod je samodružný a každá priamka prechádzajúca týmto bodom je taktiež samodružná.