Ladislav Ťažký: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 502 editací
d typo gram
presun z Osudu
Riadok 10: Riadok 10:
}}
}}
[[Súbor:Roman Michelko Authors reading.JPG|náhľad|Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave]]
[[Súbor:Roman Michelko Authors reading.JPG|náhľad|Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave]]
'''Ladislav Ťažký''' (* [[19. september]] [[1924]], [[Čierny Balog]] – † [[20. január]] [[2011]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[publicista]], [[dramatik]] a [[scenárista]].
'''Ladislav Ťažký''' (* [[19. september]] [[1924]], [[Čierny Balog]]{{--}}† [[20. január]] [[2011]], [[Bratislava]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[spisovateľ|prozaik]], [[publicista]], [[dramatik]] a [[scenárista]].


== Rodina ==
⚫
Otec: [[Anton Ťažký st.]] ([[1898]] – [[1991]]). Bratia – [[Anton Ťažký ml.]] ([[1921]] – [[1992]]), [[Štefan Ťažký]] ([[1929]] – [[1983]]) a sestra Antónia Ďurčíková ([[1933]]).
* otec: [[Anton Ťažký st.]] ([[1898]] – [[1991]])
⚫
* bratia: [[Anton Ťažký ml.]] ([[1921]] – [[1992]]), [[Štefan Ťažký]] ([[1929]] – [[1983]])
* sestra: Antónia Ďurčíková ([[1933]])


== Životopis ==
== Životopis ==
Riadok 19: Riadok 22:
Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zaujal jednoznačný vlastenecký a [[Antifašizmus|protifašistický]] postoj. V roku [[1943]] bol odvelený na [[východný front]] ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. [[1944]] bol Nemcami zajatý a internovaný v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v [[Maďarsko|Maďarsku]], väznený v Satoraljaujhely a v [[Košice|Košiciach]] a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v [[Burgenland]]e v [[Rakúsko|Rakúsku]].
Počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zaujal jednoznačný vlastenecký a [[Antifašizmus|protifašistický]] postoj. V roku [[1943]] bol odvelený na [[východný front]] ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. [[1944]] bol Nemcami zajatý a internovaný v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v [[Maďarsko|Maďarsku]], väznený v Satoraljaujhely a v [[Košice|Košiciach]] a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v [[Burgenland]]e v [[Rakúsko|Rakúsku]].


Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v [[Košice|Košiciach]], v rokoch [[1946]] – [[1948]] bol sociálnym referentom na ONV v [[Brezno|Brezne]]. V rokoch [[1948]] – [[1952]] študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v [[Praha|Prahe]] a v rokoch [[1952]] – [[1958]] pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1959]] – [[1962]] vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied v [[Praha|Prahe]] (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch [[1967]] – [[1968]] pracoval v redakcii denníka [[Smena]].
Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v [[Košice|Košiciach]], v rokoch [[1946]] – [[1948]] bol sociálnym referentom na ONV v [[Brezno|Brezne]]. V rokoch [[1948]] – [[1952]] študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v [[Praha|Prahe]] a v rokoch [[1952]] – [[1958]] pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1959]] – [[1962]] vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied pri ÚV KSČ v [[Praha|Prahe]] (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch [[1967]] – [[1968]] pracoval v redakcii denníka [[Smena]].


Za román ''Amenmária, samí dobrí vojaci'' a novelistický triptych ''Dunajské hroby, Divý Adam'' a ''Hriešnica žaluje'' tmu dostal v roku [[1968]] štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v roku [[1968]] a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku [[1970]] vylúčený z KSS a zo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] a od roku [[1970]] mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby ([[ÚĽUV]]).
Za román ''Amenmária, samí dobrí vojaci'' a novelistický triptych ''Dunajské hroby, Divý Adam'' a ''Hriešnica žaluje'' tmu dostal v roku [[1968]] štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v roku [[1968]] a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku [[1970]] vylúčený z KSS a zo [[Zväz slovenských spisovateľov|Zväzu slovenských spisovateľov]] a od roku [[1970]] mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby ([[ÚĽUV]]).
Riadok 30: Riadok 33:


== Tvorba ==
== Tvorba ==
Knižne debutoval zbierkami [[poviedka|poviedok]], neskôr písal i [[novela|novely]] a najmä [[román]]y. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva [[druhá svetová vojna]] a [[Slovenské národné povstanie]], pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem [[próza|prozaickej]] tvorby sa venoval i písaniu filmových [[scenár]]ov, [[dráma|divadelných hier]], cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku [[1968]] [[režisér]] [[Juraj Jakubisko]] filmový triptych ''Zbehovia, Pútnici, Dominika''.
Do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov časopisecky publikovanými [[fejtón]]mi a poviedkami. Knižne debutoval roku [[1962]] zbierkami [[poviedka|poviedok]] ''Vojenský zbeh'' a ''Hosť majstra čerta'', neskôr písal i [[novela|novely]] a najmä [[román]]y. Pokračovateľ realistickej tradície, ktorú ozvláštňuje využitím asociatívnej metódy a baladickosťou blízkou ľudovej slovesnosti. Jeho prínos spočíva i v novom prístupe k vojnovej téme a jej odpatetizovaní, odheroizovaní a odpolitizovaní. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva [[druhá svetová vojna]] a [[Slovenské národné povstanie]], pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem [[próza|prozaickej]] tvorby sa venoval i písaniu filmových [[scenár]]ov, [[dráma|divadelných hier]], cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku [[1968]] [[režisér]] [[Juraj Jakubisko]] filmový triptych ''Zbehovia, Pútnici, Dominika''.


== Dielo ==
== Dielo ==
Riadok 70: Riadok 73:
* [[2009]] – ''Porazení víťazi'', román z rokov okupácie
* [[2009]] – ''Porazení víťazi'', román z rokov okupácie
* [[2010]] – ''Lovci ľudských tvárí'', voľné pokračovanie románu ''Porazení víťazi''
* [[2010]] – ''Lovci ľudských tvárí'', voľné pokračovanie románu ''Porazení víťazi''

== Ocenenie ==
* Roku [[1994]] bolo literárne dielo Ladislava Ťažkého ohodnotené cenou Jozefa Cígera Hronského


== Referencie ==
== Referencie ==
Riadok 76: Riadok 82:
== Literatúra ==
== Literatúra ==
* Encyklopédia Slovenska
* Encyklopédia Slovenska
* Slovník slovenských spisovateľov

== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 16:06, 10. december 2011

Ladislav Ťažký
slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista
slovenský prozaik, dramatik, scenárista a publicista
Narodenie19. september 1924
Čierny Balog, Slovensko
Úmrtie20. január 2011
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ladislav Ťažký
Ladislav Ťažký v Klube spisovateľov v Bratislave

Ladislav Ťažký (* 19. september 1924, Čierny Balog – † 20. január 2011, Bratislava) bol slovenský prozaik, publicista, dramatik a scenárista.

Rodina

Životopis

Narodil sa v slovenskej rodine lesného robotníka. Vzdelanie získaval v Čiernom Balogu a v roku 1940 získal odborné vzdelanie vo Vojenskom zemepisnom ústave ako kartograf. V rokoch 1938 – 1940 pracoval ako lesný robotník, neskôr na stavbe cesty Brezno – Čierny Balog – Detva. R. 1940 – 1945 žiak Vojenského zemepisného ústavu, vojak mapár.

Počas druhej svetovej vojny zaujal jednoznačný vlastenecký a protifašistický postoj. V roku 1943 bol odvelený na východný front ako mapár. Z tohto prostredia pochádza aj významná časť jeho tvorby. R. 1944 bol Nemcami zajatý a internovaný v Rumunsku. Z internačného tábora ušiel a opätovne bol chytený v Maďarsku, väznený v Satoraljaujhely a v Košiciach a prevezený do zajateckého tábora XVII. A. Kaisersteinbruch v Burgenlande v Rakúsku.

Po vojne pracoval krátko ako technický kreslič v Košiciach, v rokoch 1946 – 1948 bol sociálnym referentom na ONV v Brezne. V rokoch 1948 – 1952 študoval na Vysokej škole politických a hospodárskych vied v Prahe a v rokoch 1952 – 1958 pracovník na oddelení kultúry ÚV KSS v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 vedecký ašpirant Inštitútu spoločenských vied pri ÚV KSČ v Prahe (CSc.). Istý čas sa venoval vlastnej tvorbe, v rokoch 1967 – 1968 pracoval v redakcii denníka Smena.

Za román Amenmária, samí dobrí vojaci a novelistický triptych Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu dostal v roku 1968 štátnu cenu. Za verejne prezentované postoje, v ktorých ostro odsúdil vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968 a následne odmietal čistky vo verejnom živote, bol v roku 1970 vylúčený z KSS a zo Zväzu slovenských spisovateľov a od roku 1970 mal zákaz publikovať. Neskôr bol pridelený pracovať v Ústredí ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV).

Od roku 1979 pracoval v rôznych podnikoch a za pomoci Slovenského literárneho fondu (SLF) sa venoval aj tvorbe. Počas normalizačného obdobia bol pod policajným dohľadom, napriek tomu sa stretával aj s predstaviteľom obrodného procesu z roku 1968 Alexandrom Dubčekom.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, mu bola ponúknutá kandidatúra na prezidenta SR, čo však odmietol. Od roku 1990 bol čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, člen Predsedníctva Matice slovenskej a predseda Prezídia Matice slovenskej. Funkciu predsedu neprijal, hoci bol do nej už zvolený. Bol aj externý poradca prezidenta Slovenskej republiky.

Až do smrti žil v Bratislave a bol literárne a publicisticky činný. Angažoval sa v organizácii Korene a Slovakia plus ako podpredseda. V roku 2004 mu Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre udelila čestný doktorát Dr.h.c. a prezident Slovenskej republiky mu prepožičal Rad Ľudovíta Štúra. Pochovaný je na cintoríne v obci Veľký Klíž, časť Klížske Hradište, okres Partizánske.[1]

Tvorba

Do literatúry vstúpil v polovici 50. rokov časopisecky publikovanými fejtónmi a poviedkami. Knižne debutoval roku 1962 zbierkami poviedok Vojenský zbeh a Hosť majstra čerta, neskôr písal i novely a najmä romány. Pokračovateľ realistickej tradície, ktorú ozvláštňuje využitím asociatívnej metódy a baladickosťou blízkou ľudovej slovesnosti. Jeho prínos spočíva i v novom prístupe k vojnovej téme a jej odpatetizovaní, odheroizovaní a odpolitizovaní. Najčastejším námetom jeho diel sa stáva druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie, pričom do svojich diel vkladá i mnoho autentických a autobiografických prvkov. Okrem prozaickej tvorby sa venoval i písaniu filmových scenárov, divadelných hier, cestopisov a publicistických textov, ale tiež literatúre pre mládež. Podľa jeho scenára nakrútil v roku 1968 režisér Juraj Jakubisko filmový triptych Zbehovia, Pútnici, Dominika.

Dielo

  • 1962 – Vojenský zbeh, zbierka poviedok
  • 1962 – Hosť majstra Čerta, zbierka poviedok
  • 1962 – Jánošíkova slza, zbierka poviedok
  • 1964 – Dunajské hroby, novela z druhej svetovej vojny
  • 1964 – Amenmária. Samí dobrí vojaci, román
  • 1964 – Dunajské hroby, zbierka poviedok
  • 1965 – Kŕdel divých Adamov, zbierka noviel
  • 1966 – Hriešnica žaluje tmu, novela aj dráma (v tom roku i inscenácia)
  • 1968 – V páse zlomená, novela
  • 1969 – Pivnica plná vlkov, román
  • 1969 – Ozvena svedomia, spomienková kniha (zošrotovaná), časti knihy boli publikované až v roku 1996 v knihe Testament svedomia
  • 1970 – Pochoval som ho nahého, súbor piatich noviel
  • 1979 – Evanjelium čatára Matúša I a II, román, voľné pokračovanie románu Amenmária. Samí dobrí vojaci
  • 1983 – Jánošíkova slza, povesť
  • 1983 – Márie a Magdalény, krátke prózy
  • 1986 – Aj v nebi je lúka, sociálny a historický román
  • 1988 – Pred potopou, reportážny román
  • 1990 – Smrť obchádza štadióny, súbor poviedok pre mládež
  • 1991 – Kto zabil Ábela?, román so zápletkou politickej vraždy
  • 1991 – Fantastická Faidra, alegorický novelistický triptych
  • 1992 – Dvanásť zlatých monarchov, vysťahovalecký román
  • 1993 – Maršalova dcéra, historický román
  • 1996 – Testament svedomia, súbor rozhovorov s Jozefom Leikertom
  • 1996 – Literárne vrásky, spomienkové eseje
  • 1997 – Zastavte paľbu! Prosím…, publicistické texty z rokov 1989 – 1996
  • 1997 – Vykopaná pravda, literatúra faktu spolu s kolektívom autorov
  • 1997 – Očami pútnika, cestopis
  • 1997 – Zjavenie Sabíny, štylizovaný cestopisný a dokumentárny román
  • 1998 – Ľudia nie sú anjeli
  • 1998 – Vystúpila z obrazu, novela
  • 1999 – Útek z Neresnice, novela
  • 2000 – Krásna zlatá beštia, dvojnovela
  • 2001 – Amor anti Moloch, eseje
  • 2002 – Slzy neplačú
  • 2004 – V kráľovstve zelenej bohyne, národopisná štúdia a povesti
  • 2009 – Porazení víťazi, román z rokov okupácie
  • 2010 – Lovci ľudských tvárí, voľné pokračovanie románu Porazení víťazi

Ocenenie

  • Roku 1994 bolo literárne dielo Ladislava Ťažkého ohodnotené cenou Jozefa Cígera Hronského

Referencie

  1. ↑ MAŤAŠEJE, Peter. Pod románskym kostolíkom bude odpočívať klasik slovenskej literatúry.. Tempo- týždenník občanov okresov Partizánske a Bánovce nad Bebravou, roč. LXXII., čís. 4, s. 1.

Literatúra

  • Encyklopédia Slovenska
  • Slovník slovenských spisovateľov

Externé odkazy

Iné projekty

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav_Ťažký&oldid=4070751“