Bitka pri Moháči (1526)

Bitka pri Moháči
Súčasť Uhorsko-tureckých vojen
Bitka pri Moháči
Dátum 29. august 1526 Miesto Moháč, južne od Budapešti, Maďarsko Výsledok Drvivé víťazstvo Osmanskej ríše
Protivníci
Osmanská ríša	Uhorsko
Velitelia
Süleyman I.	Ľudovít II. Jagelovský† Pál Tomori†
Sila
~ 45 000 mužov 10 000 – 20 000 príslušníkov polovojenských jednotiek 160 kanónov	~ 25 000 – 28 000 mužov 53 kanónov vojská Zápoľského o sile 8 000 mužov na bojisko nedorazili
Straty
~ 1 500	~ 14 – 20 000
Historický portál

Uhorsko-turecké vojny
Rovine – Nicopolis – Varna – Kosovo – Belehrad – Moháč

Bitka pri Moháči bola jedna z najdôležitejších bitiek prvej polovice 16. storočia, odohrala sa 29. augusta 1526 pri maďarskom meste Moháč, asi 180 km južne od Budapešti. Vojská osmanského sultána Süleymana I. v nej na hlavu porazili menejpočetné uhorské vojsko kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.

Predohra

Fatálna porážka uhorského vojska vedeného kráľom Ľudovítom II. Jagelovským tureckou armádou. Na uhorskej strane sa bitky nezúčastnili vojská sedmohradského vojvodu Jána Zápoľského ani vojská z Chorvátska. Posily z Česka boli v čase bitky ešte len v Stoličnom Belehrade, taktiež pomoc z rakúskych krajín, ktorú prisľúbil arcivojvoda Ferdinand I., sa nedostavila včas. Samo uhorské vojsko bolo navyše malé, málo motivované a jagelovské vedenie nemalo jasne stanovenú taktiku. Zrážka uhorského vojska (asi 25 000 mužov) s viac než dvojnásobne silnejšou a výborne vycvičenou armádou tureckého sultána Süleymana I. (asi 60 000 mužov) dopadla katastrofálne.

Bitka

29. augusta 1526 sa uhorská armáda stretla s osmanským vojskom pri meste Moháč. Keďže hlavný veliteľ uhorskej armády, arcibiskup Pavol Tomori vedel, že jeho armáda má vynikajúcu ťažkú jazdu (zúčastnení boli aj francúzski a iní rytieri), ale iba mizerné ostatné oddiely, vsadil všetko na to, že svojím čelným útokom porazí prichádzajúce turecké vojská. Ich nápor 2 x zastavili heroickou obranou oddiely janičiarov. Tretí útok už nevydržali a Uhorská jazda prenikla do tureckého tábora, kde musela zastaviť. To však už na ňu obchvatom zaútočila turecká ľahká jazda. Pre uhorských ťažkoodencov to bola veľmi nevýhodná situácia, nakoľko boli napadnutí odzadu v priestore, kde neboli schopní manévrovať.

Pechota, ktorú tvorili naverbovaní študenti, tovariši a mestská chudoba, bola zatiaľ takmer kompletne rozdrvená po tom, čo vošla do krížovej paľby osmanského delostrelectva a janičiarov, ktorých rady utvorili obrovskú polmesiacovitú formáciu. Šľachtická jazda „takticky“ ustupovala a pred vyvraždením pechoty ušla. Zaujímavé je, že Turci po víťaznej bitke celú noc čakali na príchod „hlavnej“ uhorskej armády (ktorú v skutočnosti práve porazili) a sultán si ešte dlho po bitke nebol istý, či naozaj zvíťazil, lebo nevedel pochopiť, že proti nemu postavili takú malú armádu. Keď kráľ Ľudovít II. videl, že je boj stratený, utiekol z bojiska. Vo všeobecnom chaose pri kráľovi ostali len dvaja dvorania. Pri prechode cez potok Cseke pri Moháči kráľ spadol z koňa a utopil sa. Jeho osobou vymrela uhorsko-česká vetva jagelovskej dynastie. Okrem kráľa v boji alebo pri úteku zomrela veľká časť vysokej šľachty a cirkevných hodnostárov.

Súbor:Turci.JPG

Pohľad na utekajúcich turkov po ich prehre.

Následky

Po víťazstve pri Moháči sa Turkom otvorila cesta do Uhorska. Už v septembri 1526 dobyli a vyplienili Budín, Pešť a okolité kraje. Turecká okupácia Uhorska trvala až do roku 1683, kedy bolo turecké vojsko pri Viedni porazené (12. september 1683) a začalo sa z našich krajín sťahovať. Bitkou pri Moháči sa v našich končinách symbolicky končí stredovek.

Pozri aj

• Ľudovít II. Jagelovský#Moháčska katastrofa

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému bitka pri Moháči.