Košeca: Rozdiel medzi revíziami
→Pamiatky: Hodiny sú opravené, po rekonštrukcii v rokoch 2010/11. |
clean up, replaced: Erb chýba.jpg → Wappen fehlt.jpg AWB |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{bez zdroja}} |
{{bez zdroja}} |
||
{{Infobox Slovenská obec |
{{Infobox Slovenská obec |
||
|URL znaku = |
|URL znaku = Wappen fehlt.jpg |
||
|URL polohy = |
|URL polohy = |
||
|Kraj = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] |
|Kraj = [[Trenčiansky kraj|Trenčiansky]] |
||
Verzia z 05:54, 24. december 2011
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Košeca | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Trenčiansky | |
| Okres | Ilava | |
| Región | Považie | |
| Nadmorská výška | 255 m n. m. | |
| Rozloha | 18,94 km² (1 894 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 2 830 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 149,42 obyv./km² | |
| Starosta | Radomír Brtáň[3] (NEKA) | |
| PSČ | 018 64 | |
| ŠÚJ | 513253 | |
| EČV (do r. 2022) | IL | |
| Tel. predvoľba | 0 42 | |
| E-mailová adresa | starosta@koseca.sk | |
| Telefón | 00421424468183 | |
| Fax | 00421424468023 | |
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Košeca | ||
| Webová stránka: koseca.sk | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Košeca je obec na Slovensku v okrese Ilava.
Poloha
Obec leží v Ilavskej kotline na ľavom brehu rieky Váh, na 211. kilometri jej toku. Z južnej strany bezprostredne susedí s okresným mestom Ilava, zo severu s obcou Ladce, z východnej strany s Košeckým Podhradím a zo západnej strany je ohraničená riekou Váh. Obec leží na náplavovej časti Podhradského potoka, pričom jej tvar určovala rieka Váh. Zalesnené časti obce tvoria Strážovské vrchy, ktoré sa nachádzajú na východnej časti. Cez obec prechádza cesta I/61 z Bratislavy do Bytče, ktorá sa križuje v obci s cestou III/061040 do Zliechova. Medzi vážskym kanálom a riekou Váh prechádza diaľnica D1. Západnou časťou obce vedie aj železničná trať č. 120 Bratislava – Žilina.
Členenie obce
Časti obce
Obec má historické lokality: Bálentka, Prúdy, Horný a Dolný majer, Rudé, Rudé nad Zábrehy, Sedlište, Štepnica a Krúžok. Okrem týcho lokalít má obec niekoľko miestnych názvov. Jednou z nich je Nová Košeca, ktorá sa rozprestiera na východe dediny. Časť Planina sa nachádza na výjazde smerom na Považskú Bystricu. Priemyselná zóna na severozápade obce sa nazýva Plošina. Nachádza sa tu aj škôlka a dom dôchodcov. Pod obec Košeca patrí aj miestna časť Nozdrovice rozprestierajúca sa severovýchodne, na výjazde z obce smerom na Považskú Bystricu.
Ulice obce
Hlavná, Školská, Zliechovská, Železničná, Nad brehom, Rudňanská, Továrenská, Športovcov, Sadová, Pri tehelni, Pod Hôrkou, Prúdy, Pekárenská, Bálentka, Dolný Majer, V slatinách, Krúžok, Úzka, Želiarska, Bytovky, Horniacka, Mojtinárska, Za parkom, Na vyhni.
Dejiny
Košeca patrí medzi najstaršie osady Trenčianskeho Považia. Jej územie bolo obývané už pred našim letopočtom. Svedčia o tom žiarové hroby, ktoré sa našli po oboch stranách cesty vedúcej z Košece do Zliechova. História obce siaha až do rímskeho obdobia, kedy Rimania Košecu spolu s Trenčínom a Lednicou založili. Názov Košeca sa odvodzuje od rímskeho slova Kassa (chatrč, chyža), ktorým Rimania označovali obec na území dnešnej Košece.
Nozdrovice sú úzko späté so zemianskou rodinou Nozdrovických, ktorej prvý známy príslušník Peter sa spomína v roku 1250. Rodina Nozdrovických po rozpredaní majetku vymrela posledným potomkom Mikulášom v druehj polovici 20. storočia. Šľachtický cintorín v tejto časti pochádza ešte z čias rodiny Nozdrovických.
Bitka uhorských vojsk s husitmi v roku 1431
V rokoch 1428 – 1433 bolo niekoľko vpádov husitských vojsk na naše územie. Pri prvých vpádoch uhorské vojsko nedokázalo výraznejšie čeliť husitským vojskám. V septembri 1431 sa konala štvrtá husitská výprava. Husiti vpadli na Slovensko v dvoch prúdoch - cez stredné Považie pod vedením Petra Holého a zo Sliezska cez Jablunkovský priesmyk. Husiti na strednom Považí sa vracali zo svojej výpravy a chceli prejsť trenčianskym mostom na druhú stranu rieky Váh, aby sa vrátili na Moravu. Tieto mosty však boli strhnuté a preto pokračovali proti prúdu rieky. Uhorské vojsko im pripravilo pri Ilave pascu. Bitka sa odohrala na poli medzi Košecou a Ilavou 9. novembra 1431. Počas bitky utrpeli husiti citeľné straty. Zvyšky vojsk sa potom stiahli Púchovskou dolinou naspäť na Moravu. Ešte aj dnes z pokolenia na pokolenie rozprávajú Košečania o tejto bitke s husitmi. Polia, ale dnes aj obytná časť v Košeci, kde sa odohrala krvavá bitka nesie pomenovanie od českých husitov Rudé, prípadne aj Rudé pole.
Pamiatky
Košeca bola spätá s hradom Košeca, ktorý bol od 13. storočia centrom košeckého panstva. V roku 1671 za Leopolda I. dali hrad zbúrať a novým centrom panstva sa stalo mestečko Košeca. Panstvo s personálom sídlilo v kaštieli. Z tohto obdobia sa zachovalo niekoľko pamiatok.
V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1830. Základný kameň bol položený už v roku 1799. Bol postavený v barokovo-klasicistickom slohu ako jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom presbytéria.
Kaplnka sv. Anny v miestnom parku je z roku 1750. Dala ju postaviť Judita Motešická.
Kaplnku sv. Barbory povyše obce dali postaviť v roku 1883 pri stavbe železničnej trate Antonio Luketti (Talian, ktorý pracoval na trati ako míner) a Ján Kútny.
Socha Jána Nepomuckého z roku 1872 stojí pri Podhradskom potoku. Dal ju postaviť vtedajší farár Ján Budinský. Pred kostolom je postavený kamenný barokový kríž z roku 1784. Ďalší kamenný kríž je postavený na námestí. Dal ho postaviť v roku 1851 richtár Ján Kútny. Stojí na mieste, kde predtým stál pranier, ktorý v revolučnom roku 1848 občania zhodili a potopili do Váhu. Na vyvýšenom mieste na obcou nazývanom Hôrky, dal mlynár Ľudovít Benda postaviť veľký kamenný kríž, ktorý bol odhalený 1. mája 1946.
V starej časti sa nachádza stará zvonica, ktorá zároveň slúžila ako neskororenesančná brána (asi r. 1600) do starého cintorína. Zvonica (brána) je štvorcová jednoposchodová budova s podklenutým podchodom. K budove priliehajú zvyšky renesančného múru. Na bráne sa zachovali zvislé slnečné hodiny na ktorých je nápis: "VICHOD UKAZUJEM ŽIVIM, ZÁPAD SEM DO NUTRA MRTVÝM". Pôvodne na poschodí bola farská sýpka, ale aj zvonica do ktorej boli premiestené zvony zo starého kostola pre narušenú statiku. Starý cintorín za neskororenesančnou bránou zrušili v roku 1786 krátko predtým, ako sa začal stavať nový kostol a cintorín.
Neďaleko sa nachádza budova starej fary zo 17. storočia, ktorá slúžila neskoršie aj pre miestne JRD. V obci bola v minulosti evanjelická modlitebňa so samostatnou drevenou zvonicou s troma zvonmi. Po prestavbe v roku 1994 na Deň reformácie bola vysviacka nového kostola.
V Nozdroviciach, miestnej časti Košece, sa nachádza malý šľachtický cintorín. Pred jeho založením sa nozdrovickí zemepáni nechávali pochovávať v krypte košeckého kostola, neskoršie na vlastnom cintoríne. Z cintorína sa zachovali len dva náhrobné kamene.
Priemysel
Vďaka výrobe farieb a náterov tu prevláda chemický priemysel.
Obyvateľstvo
Národnostné zloženie
| Košeca (okr.IL) SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 99,00 % | |||
| Ostatní,Nezistení | 1,00 % | |||
Náboženské zloženie
| Košeca (okr.IL) SODB 2001 | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka c. | 87,00 % | |||
| Evanjelická c.a.v | 6,00 % | |||
| Bez vyznania | 5,00 % | |||
| Ostatní,Nezistení | 2,00 % | |||
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.