Baškirčina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: cs:Baškirština
Bronto (diskusia | príspevky)
Riadok 34: Riadok 34:
Hoci majú Baškirci pôvod medzi ugrickými alebo fínskymi kmeňmi, spočiatku prijali [[bolgarčina|bolgarský jazyk]]. Po [[Mongoli|mongolskej]] invázii do Ruska prevládol jazyk kmeňov [[Zlatá horda|zlatej hordy]] [[kypčačtina]].
Hoci majú Baškirci pôvod medzi ugrickými alebo fínskymi kmeňmi, spočiatku prijali [[bolgarčina|bolgarský jazyk]]. Po [[Mongoli|mongolskej]] invázii do Ruska prevládol jazyk kmeňov [[Zlatá horda|zlatej hordy]] [[kypčačtina]].


Moderná baškirčina rovnako ako jej podobná [[tatárčina]] vychádza z [[Kypčacké jazyky|kypčackej skupiny jazykov]]. Dnes má mnoho dialektov tatárčine podobných a v minulosti Baškirci tatárčinu používali aj ako písaný jazyk. V [[15. storočí]] bola nahradená [[chatagajčina|chatagajčinou]] (alebo jej starým tatárskym variantom) ktorá bola používaná do roku [[1923]]. Ako tatárčina, tak chatagajčina používali pre zápis [[arabské písmo]].
Moderná baškirčina rovnako ako jej podobná [[tatárčina]] vychádza z [[Kypčacké jazyky|kypčackej skupiny jazykov]]. Dnes má mnoho dialektov tatárčine podobných a v minulosti Baškirci tatárčinu používali aj ako písaný jazyk. V [[15. storočí]] bola nahradená [[čatagajčina|čatagajčinou]] (alebo jej starým tatárskym variantom) ktorá bola používaná do roku [[1923]]. Tak tatárčina, ako aj čatagajčina používali na zápis [[arabské písmo]].


V roku 1923 bol pre baškirčinu vytvorený systém zápisu a z niekoľkých tatárskych dialektov tiež literárny jazyk. Najprv bola používaná upravená abeceda arabská, v roku [[1930]] bola nahradená abecedou založenou na [[latinka|latinke]] ktorá bola v roku [[1938]] nahradená upravenou [[cyrilika|cyrilikou]].
V roku 1923 bol pre baškirčinu vytvorený systém zápisu a z niekoľkých tatárskych dialektov aj literárny jazyk. Najprv sa používala upravená arabská abeceda, v roku [[1930]] bola nahradená abecedou založenou na [[latinka|latinke]], ktorá bola v roku [[1938]] nahradená upravenou [[cyrilika|cyrilikou]].


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==

Verzia z 02:47, 26. december 2011

Baškirčina
(Башҡорт теле )
ŠtátyBaškirsko, Tatársko, Rusko, Kazachstan
Počet hovoriacich1 871 383
Klasifikácia
Písmocyrilika
Postavenie
Úradný jazykBaškirsko
Regulátornie je
Jazykové kódy
ISO 639-1ba
ISO 639-2bak
ISO 639-3bak
Wikipédia
Pomenovanieba.wikipedia.org
Pozri aj: JazykZoznam jazykov

Baškirčina (башҡорт теле başqort tele, bashqort_tele.ogg [bɑʃqort tɪlɪ] ) je turkický jazyk.

Hovoriaci

Podľa sčítania obyvateľstva žilo v Sovietskom zväze v roku 1989 1 047 000 baškirských rodených hovoriacich. Ďalších 26 737 uviedlo, že baškirčinu používa ako svoj druhý jazyk. Približne 30 000 Baškircov používalo ako materský jazyk tatárčinu.

Baškirskí hovoriaci žijú prevážne v ruskej republike Baškirsko a v susednom Tatársku a Udmurtsku. Významný počet žije tiež v Permskom kraji a v Čeľabinskej, Orenburskej, Sverdlovskej a Kurganskej oblasti. Veľké baškirské menšiny žijú tiež v Kazachstane a Uzbekistane.

Písmo a dialekty

Hoci majú Baškirci pôvod medzi ugrickými alebo fínskymi kmeňmi, spočiatku prijali bolgarský jazyk. Po mongolskej invázii do Ruska prevládol jazyk kmeňov zlatej hordy kypčačtina.

Moderná baškirčina rovnako ako jej podobná tatárčina vychádza z kypčackej skupiny jazykov. Dnes má mnoho dialektov tatárčine podobných a v minulosti Baškirci tatárčinu používali aj ako písaný jazyk. V 15. storočí bola nahradená čatagajčinou (alebo jej starým tatárskym variantom) ktorá bola používaná do roku 1923. Tak tatárčina, ako aj čatagajčina používali na zápis arabské písmo.

V roku 1923 bol pre baškirčinu vytvorený systém zápisu a z niekoľkých tatárskych dialektov aj literárny jazyk. Najprv sa používala upravená arabská abeceda, v roku 1930 bola nahradená abecedou založenou na latinke, ktorá bola v roku 1938 nahradená upravenou cyrilikou.

Externé odkazy

Zdroj

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Baškirština na českej Wikipédii.