Jára Cimrman

Busta Járu Cimrmana

Jára Cimrman je fiktívna postava univerzálneho českého génia, vymyslená Jiřím Šebánkom a Zdeňkom Svěrákom. Na motíve jeho života a diela bola vytvorená podstatná časť repertoáru Žižkovského divadla Járy Cimrmana, hry napísané jeho menom a „vedecké“ prednášky. Bol o ňom nakrútený aj divácky úspešný film Jára Cimrman ležící, spící. Verejnosti sú najznámejší autori hier Ladislav Smoljak a Zdeněk Svěrák.

Cimrmanov životopis

Jára Cimrman sa narodil niekedy medzi rokmi 1853 a 1859 (neistý matrikárov rukopis však pripúšťa i roky 1847, 1850, či 1861), vo Viedni; posledné bezpečne zistené miesto pobytu je obec Šemánovice na Kokořínsku roku 1914, podľa najnovších výskumov však Jára Cimrman aktívne žil a tvoril aj počas 1. svetovej vojny. Jeho matka Marlén Cimrmanová (dievčenským menom Marlén Jelinková) pochádzala z Rakúska a otec Leopold Cimrman z Čiech. On sám sa cítil byť Čechom. Bol jedným z najväčších českých dramatikov, básnikov, hudobníkov, učiteľov, cestovateľov, filozofov, vynálezcov, kriminalistov a športovcov svojej doby. Za svojho života sa mu však nedostalo uznania. Až objavením truhly s pozostatkami ([Liptákov] 26. februára 1966) dr. Evženom Hedvábným bola európska verejnosť zoznámená s jeho géniom.

O Majstrovom diele

Jára Cimrman predložil americkej vláde projekt Panamského prieplavu vrátane libreta rovnomennej opery. Reformoval haličské školstvo. S grófom Zeppelinom konštruoval prvú vzducholoď s tuhou konštrukciou zo švédskej ocele a s gondolou z českého vŕbového prútia.

Ako anarchista vyhostený z Nemecka si niesol v osobných dokladoch záznam „strojca nepokojov“, čo viedlo švajčiarsku firmu Omega k ponuke, aby zdokonalil zotrvačník dámskych hodiniek Piccolo. Zároveň v ťažkých podmienkach tamojších Álp zaviedol (a istý čas aj vykonával) funkciu pôrodného dedka.

Skúmal život polárnych Samojedov a na úteku pred vyhladovaným kmeňom Mľaskov minul severný pól iba o sedem metrov. V Paraguaji založil bábkové divadlo. Vo Viedni založil kriminalistickú, hudobnú a baletnú školu. Mal obsiahlu korešpondenciu s G. B. Shawom, na ktorú bohužiaľ tvrdohlavý ĺr neodpovedal.

Vynašiel jogurt. Nezištne pomáhal celej sérii svetových velikánov: manželom Curieovým nanosil do pivnice na vlastnom chrbte štyridsaťpäť putien smolinca, profesorovi Burianovi asistoval pri prvých plastických operáciách, Edisonovi prerobil pupok na objímke jeho prvej žiarovky (pôvodne "Járovky", francúzi však nesprávnou výslovnosťou názov skomolili), Eiffelovi zohnal podnájom, Čechovovi pochválil novú knihu poviedok a pohnojil višňový sad.

Je tiež tvorcom filozofie externizmu. Ako vášnivý prírodovedec objavil monopól. Tento objav však upadol do zabudnutia, pretože ekonómami 20. storočia došlo k zámene.

Vlastenectvo

Akokoľvek mal Jára Cimrman nekľudnú krv, vždy sa rád vracal domov, do Čiech. Vlastenectvo je najvýraznejším rysom jeho osobnosti. Preň trpel v habsburských žalároch, preň sa naučil plynulo češtinu. Pre vlasť - a to najlepšie osvetľuje vrúcnosť jeho češstva - sa dokázal rozísť i s najlepším priateľom Aloisom Jiráskom. Nemohol mu odpustiť, že zaradil do svojich Starých povestí českých príbeh o blaníckych rytieroch, čakajúcich vo vnútri hory, aby prišli národu na pomoc, až bude najhoršie. Pretože za celých tristo rokov habsburského útlaku nikdy nevyšli, vyčíta mu v liste Cimrman, deprimuješ tak národ vyhliadkou, že to, čo prežíva, nie je ešte nič proti tomu, čo ešte len príde.

Nález pozostalosti

Až vo februári 1966 sa v pojizerskej dedinke Liptákov našla truhla s významnou časťou Majstrovej pozostalosti. Nájdené dokumenty inšpirovali o rok neskôr v Prahe vznik Spoločnosti pre rehabilitáciu osobnosti a diela Járy Cimrmana, ktorá prostredníctvom tlače, rozhlasu a najmä divadla nesúceho Majstrovo meno, popularizuje Cimrmanov duchovný odkaz.

Keď sa po mnohých desaťročiach zaskveli na scéne Majstrove divadelné hry, množstvo literárnych vedcov začalo o Cimrmanovej existencii pochybovať a označili jeho dielo za liptákovský podvrh podobný podvrhu zelenohorskému a kráľovodvorskému.

Na to je jednoduchá odpoveď. Ktorý z českých súdobých spisovateľov by bol schopný dielo takej veľkosti vytvoriť? Žiadny. Cítime, že by sa k takému činu museli spojiť najmenej dvaja. Ale aj títo by museli byť aspoň priemerne geniálni. Nech už je to akokoľvek, diela, pod ktorými je podpísaný Jára Cimrman, patria k vrcholom svetovej dramatickej tvorby. Dá sa o tom diskutovať, dajú sa o tom viesť spory, môžeme s tým aj nesúhlasiť, ale to je všetko, čo sa proti tomu dá robiť.

Filmové dokumenty

V roku 1983 natočili Ladislav Smoljak a Zdeněk Svěrák divácky úspešný film Jára Cimrman ležící, spící, ktorý rozpráva o Majstrovom živote a diele v historických súvislostiach.

Pozri aj

• 7796 Járacimrman, planétka
• Nejistá sezóna, český film o divadelnej sezóně v Divadle Járy Cimrmana z roku 1988

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jára Cimrman
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jára Cimrman

Externé odkazy

• Oficiálne stránky Divadla Járy Cimrmana
• Neoficiálne stránky Divadla Járy Cimrmana
• Cimrmanův zpravodaj – o domovskej scéne súboru v Žižkovskom divadle Járy Cimrmana